utorok 24. apríla 2012

I should have kiss you 28


Ráno som sa zobudila nato, že mi bola zima. Keď som otvorila oči, jediné čo ma trápilo, bolo, že mi zmizol paplón a ja som nevedela, kde. Naklonila som sa z jednej strany postele, no tam nikde nebol. Naklonila som sa na druhú stranu a tam som našla Rose. Ležala na zemi jeden paplón mala pod hlavou a s druhým bola prikrytá. Veľmi pekne ďakujem. Ale zase ja som tiež nebola najmilšia. Zkopla som ju z postele. Len kvôli tomu, som jej môj paplón nezobrala. Iba som sa usmiala a išla vykonať rannú hygienu.
Keď som jedla raňajky, objavila sa vo dverách rozospatá Rose.
„Prepáč, že som ťa zhodila z postele.“
„Nebolo to od teba najkrajšie, no ja som ti zobrala prikrývku, takže sme si v podstate kvit. Ale dúfam, že mi to už znova neurobíš. Domov nechcem ísť s modrinami,“ uškrnula sa.
„Jasné, posnažím sa. Urob si raňajky.“ Vzala si len jogurt a sadla si ku mne.
„Kedy dnes ideme za Niallom?“
„Dohodli sme sa, že o druhej v cukrárni.“
„Aha, dobre. Ja prídem až niekedy o tretej, aby ste sa mohli porozprávať.“
„Ale veď mi sa porozprávame aj pri tebe.“
„No ja si myslím, že to bude tak lepšie. A neprotestuj.“
„Dobre, ako myslíš. Ale čo budeš robiť za ten čas čo nebudem s tebou?“
„Po prvé ďakujem, že si myslíš, že bez teba som zúfalá. A po druhé, budem volať cez skype s Danielom.“
„Aha, dobre. Ale to asi budeš musieť dávať pozor na čas. Pretože je možné, že potom ani neprídeš.“
„Neboj, prídem. Chcem spoznať celebritu,“ vyplazila mi jazyk.
Najedla som sa trocha menej, aby keď už budem v cukrárni, mohla si tam niečo dať. Nejakú chutnú zmrzlinu. Tou nikdy neohrdnem.
Dorazila som a Niall tam už sedel. Zo začiatku som si ho nevšimla, pretože mal kapucňu a bol zašitý v boxe, no zakýval na mňa a ja som si k nemu prisadla.
„Ahoj,“ usmial sa.
„Ahoj. Už si si objednal?“
„Nie, čakal som na teba.“ Ako na zavolanie, práve prišiel čašník.
„Čo si dáte?“
„Dvakrát zmrzlinový pohár?“ povedal, no nakoniec to zmenil na otázku, pretože si nebol istý či súhlasím.
„Ak nebudem vládať, doješ za mnou?“
„Jasné. Čiže to čo som vám povedal.“ Otočil sa na mňa. „Prečo neveríš Harrymu?“
„V čom mu neverím?“
„Že ťa miluje.“
„Keby ma miloval, nikdy by to neurobil,“ zopakovala som tú frázu, ktorú som použila už dosť veľakrát.
„Jemu hrablo v hlave. Nevedel čo robí. Kvôli jednému večeru a bozkávaniu ho chceš úplne odkopnúť? Viem, urobil strašnú hlúposť. Aj on to vie. Ale miluje ťa z celého srdca. Plače každú noc, keď si myslí, že ho nepočujeme. Niekedy mu vytrysknú slzy aj keď sme pri ňom. Odpusť mu prosím. Nikdy som nevidel nikoho ľúbiť, tak veľmi, ako on teba.“
"Ale...“
„Žiadne ale. Ja viem čo chceš povedať. On to oľutoval. Nevieš čo prežíva.“
„Ty nevieš čo prežívam ja! Vieš si predstaviť ako veľmi ma zabolelo, keď som ho v telke videla sa bozkávať s niekým iným? A on mi pri tom volal akoby sa nič nestalo. Ty nevieš ako hrozne som sa cítila, keď ste iba odchádzali a to ma vtedy nepodvádzal. Ty nevieš, že som preplakala noci, len kvôli tomu, že som ho nevidela. Takže mi nehovor, ako sa cíti kvôli tomu, že som ho odkopla. To on mňa podviedol. Ty, on a ani nikto iný nevie, ako veľmi mi to ublížilo. Veď som mala mokrý celý vankúš.“
„Dobre. Tebe ublížil viac, ale on sa kvôli tomu cíti hrozne. On to urobil a kvôli tomu ho ty teraz nenávidíš. Ty nevieš aký je to pocit, žiť s pocitom, že si niekomu ublížil. Niekomu, koho miluješ, no on ťa za to nenávidí. Je to hrozný pocit.“ Práve vtedy nám priniesli zmrzlinový pohár. Pustili sme sa do neho a pokračovali v debate.
„Ale kto povedal, že ho nenávidím? Ja ho milujem, ale on mi ublížil!“
„Tak prečo si nepriala ospravedlnenie? Veď on to úprimne ľutuje.“
„Možno ľutuje, ale to jeho činy nezvráti.“
„Chceš byť s ním do konca života pohádaná? Veď ho miluješ, on teba miluje. Stačí, ak mu odpustíš. Veď to s ním aspoň skús. Budeš to ľutovať, ak zistíš, že bez neho nevieš žiť, no on tu už nebude.“ Zamyslela som sa nad tým. Možno má pravdu. Vlastne, má pravdu. Ale mám ju aj ja. Rozhodla som sa, že mu dám šancu, no nech sa ešte posnaží. Nech si nemyslí, že keď som sa porozprávala s Niallom, tak mu skočím do náruče.
„Teraz ma napadlo. Od kedy si v Holmes Chapel?“
„Sme tu všetci. Harry je na dne, tak sme ho prišli podporiť.“
 Odfrkla som. „Kde ste sa tam všetci natrepali?“
„Pre dobrých ľudí je všade miesta,“ zasmial sa. „Takže má u teba ešte šancu? Aj keď si myslím, že keby si povedala, že nemá, aj tak by sa ďalej snažil.“
„Možno.“

pondelok 23. apríla 2012

I should have kiss you 27


Mobil mi neprestával vyzváňať. Volal mi každú jeho voľnú chvíľu no po pár dňoch som si vypla mobil. Fakt ma to už štvalo. JA som sa snažila na neho zabudnúť a on mi nedal pokoj. Možno som bola tvrdohlavá, ale on ma podviedol. Áno, verila som mu, že ma miloval, no zjavne prestal, pretože inak by to neurobil.
S Danielle a Eleanor som bola párkrát nakupovať. Párkrát... kvôli tomu som na mizine. Ďakujem pekne.
Alice a Jessica ma chodili navštevovať, aby som sa mala komu vykecať. No, Jessica chodila za mnou. Alice väčšinu času bola s Tomom. No nezazlievam jej to. Sú spolu roztomilí.

Chlapci už prišli domov a Rose mala ku mne prísť niekedy poobede. Celý čas, ktorý ma delil od mojej najlepšej kamarátky som iba blúdila po dome. Nemala som čo robiť. Ustlala som jej na mojej posteli ešte ráno. Budeme spať spolu. Obed robila mamka, keďže bola sobota. Ja som odbehovala od gitary k veľkému pianu a naopak. Keď konečne zazvonil zvonček, zvýskla som a bezhlavo som sa vrhla otvoriť dvere. Bez toho aby som otvorila oči som sa jej hodila do náručia. Hladila som tie kučeravé vlasy a a čudovala sa kedy stihla tak vyrásť. Potom mi došlo, že Rose má rovné vlasy a je rovnako vysoká ako ja. A rozhodne nevonia ako chlapec. Rýchlo som od neho odskočila a do očí sa mi nahrnuli slzy. Ktohovie či to boli slzy lásky, sklamania alebo nechceného šťastia.
„Ja som nechcel! Prepáč! Prosím, odpusť mi. Som ten najväčší idiot pod slnkom. Viem asi si ťa nezaslúžim, ale ja bez teba nedokážem žiť!“
„Myslíš, že to čo mi povieš všetko odčiní? Ublížil si mi!“
„A čo mám urobiť? Znesiem ti aj modré z neba, len mi prosím odpusť.“
„Ty už nemáš urobiť nič. Je koniec.“
„Ja sa ťa len tak nevzdám! Nie len pre moju hlúposť. To nedovolím. Ja ešte niečo vymyslím!“ kričal, keď som zatvárala dvere.
„Kde si nechala Rose? Rozhodla sa, že bude radšej spať na záhrade ako s tebou v posteli?“ zasmiala sa mama. Aj keď mi bolo do plaču, musela som sa usmiať.
„Nie. Nebola to ona.“
„Kto to bol?“
„Nikto,“ povedala som a vyšla do mojej izby. Sadla na okno a rozhliadla sa. Harry sedel pod stromom a nad niečím úpenlivo rozmýšľal. Mierne ma zahrialo pri srdci, no hneď som si spomenula na to, čo mi urobil, všetko čo sa mi hlave premietlo som zamietla. No pozorovala som ho. Keď som si niekedy myslela, že tým podvodom som ho aj prestala ľúbiť, teraz sa mi dokázalo, že to tak nie je. Milovala som ho a aj milujem. Zdvihol pohľad a pozrel na mňa umučeným pohľadom. Začala som mu všetko veriť no neodpustila. Odvrátila som pohľad a pozerala sa na príjazdovú cestu či sa tam náhodou znenazdania neobjaví Rose. Celý čas som na sebe cítila pohľad. Nemohla som odolať, tak trocha naňho mrkla. Sedel tam ako kôpka nešťastia a nešťastne, no s láskou v očiach na mňa pozeral. Rozhodla som sa, že sa o tom budem musieť porozprávať s Niallom. On mi povie, prečo to urobil. Zbadala som Rose. Zvýskla som a Harry sa vtedy na ňu otočil. V momente sa zdvihol a smeroval k nej. Rozbehla som sa dole a hodila sa jej do náručia. Obe sme tam výskali, skákali a Harry medzitým odišiel.
„Volala som ti, no ozval sa mi odkazovač!“ hodila mi do tváre výčitku.
„Prepáč, ale niekto mi nedal pokoj...“
„Harry? Myslím, že to fakt nechcel urobiť. Videla si ho? Myslím, že chce spáchať samovraždu. Nejdeme radšej za ním?“
„To by neurobil. Čo ti hovoril?“
„Že ti mám vysvetliť, že on to fakt nechcel a miluje ťa najviac na svete. Myslí si, že možno mňa poslúchneš. Téda.. predstavovala som si naše spoločné stretnutie inak. Vy by ste sa držali za ruky a občas by padol nejaký bozk. Ale toto ma predtým nenapadlo.“
„Keby ma miloval, tak ako hovorí, toto by mi neurobil,“ povedala som to, čo už veľakrát.
„No on ťa miluje. Mám na to nos.“
„Ty si nato nikdy nemala nos.“
„Od kedy chodím s Danielom, mám. Veď vidím tie jeho zamilované pohľady. A také isté má aj Harry. Vlastne on ich má ešte zamilovanejšie. Dievča, normálne začínam žiarliť!“
„Tvoj priateľ ťa aspoň nepodvádza, pretože pri sebe potrebuje cítiť babu.“
"Veď on ju cíti. Ja som pri ňom dosť často.“
„Ďakujem. Teraz sa začínam cítiť vinná ja.“ Pribehla ku mne a objala ma.
„Nie! Vinný je jedine on. Ty zato nemôžeš,“ hladila ma po vlasoch.
„Jasné... Vieš čo, zabudnime nato a poď sa najesť. Určite si z tej cesty vyhladla,“ povedala som a brala jej kufor.
„Čakala som kedy to povieš,“ povedala so smiechom v hlase a išla za mnou.

nedeľa 22. apríla 2012

I should have kiss you 26


4000 zobrazení!!!! Za čo som si to zaslúžila? Veľmi ste ma tým potešili a a vééééééééééľmi vám ďakujem :)

 Tá bolesť mi prepichla srdce. Nevedela som čo mám robiť. Plakať? Kričať? Vo vnútri ticho plakaťa kričať, no nedať na sebe nič vedieť? Radšej som bola ticho, no bola som napokraji zrútenia. Alebo som sa aj zrútila. Všetci boli ticho a len na mňa vystrašene pozerali. Asi si mysleli, že si nejako ublížim. Pravdu povediac, aj to ma napadlo, ale jasné, že by som to neurobila hneď. Až keď by ma nevideli a pred tým by som napísala list na rozlúčku.
Alice ku mne bez slova pristúpila a objala ma. Potom sa k nej pripojil aj Tom a spoločne sme tam iba sedeli. No oni ma iba ľutovali. Možno Tom nie. Ten asi vymýšľal ako Harryho efektívne zabije.
No ja, som už zabitá bola. Zrútil sa mi svet. Možno by som zobrala lepšie, keby mi zavolal a povedal Prepáč, no ja ťa už neľúbim. Našiel som si inú, lepšiu. Keby aspoň bola mladá, no on si vybral takú, ktorá keby sa posnažila, mohla by byť aj jeho matka.  
Začala som spomínať na všetko krásne, čo sme spolu zažili. Náš prvý bozk a to ako mi vždy hovoril ako veľmi ma miluje. Nechápala som ako mi to mohol urobiť. A bez výčitiek svedomia mi volal každú voľnú chvíľu.
„Keď sa mi dostane pod ruky, asi ho zabijem,“ zavrčal Tom. Mala som pravdu. Fakt plánoval vraždu.
„Ani sa ho nedotkneš,“ kľudne som povedala.
„Čože? Ako to myslíš? Zaslúži si to.“
„Nie. Ty, ja a všetci to proste necháme tak. Vymažem ho zo svojho života,“ povedala som so slzami v očiach. Nevedela som si môj život predstaviť bez neho. Vtedy som už fakt potrebovala vedieť, kde je najbližší most.
„Ale...,“ chcel oponovať.
„Žiadne ale.“
Znova chcel protestovať.
„Tom, nechaj to tak. Ona vie čo má robiť najlepšie,“ zastala sa ma Alice. Poďakovala som jej pohľadom, no neviem či to tam videla, pretože ja na ňu, kvôli slzám, nie. Ticho som sa presunula do izby a tam som spustila dlhý srdcervúci plač. Sedela som na okne a utápala v žiali. Keď som zbadala páriky držiace sa za ruky ako šťastne prechádzajú po ulici, lepšie mi nebolo. Zazvonil mi mobil. Veľmi som chcela pozrieť kto volá, no pre slzy, ktoré sa mi neprestajne stekali po tvári, som nič nevidela. Trocha som sa ukľudnila a nahodila normálny hlas.
„Prosím?“
„Prosím? Kde si nechala láska, miláčik?“ ozval sa hlas, kvôli ktorému by som niekedy zabíjala, len aby som ho počula. No teraz mi zapichol ďalšie dýky do srdca. A to ich tam bolo už dosť.
„Miláčik? Ako sa mi opovažuješ tatko povedať?!“
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa trasúcim hlasom.
„Nerob sa, že o ničom nevieš! To nie ja som sa bozkávala s Caroline Flack!“
„Ale to nebolo tak ako sa ti zdalo.“
„Nie? A čože ste to robili? Za ruku si ju držal preto, lebo si sa bál aby nespadla z tých jej vysokých šteklí? Keby som videla iba to, nevadilo by mi to. Lenže akú výhovorku by si dal na bozkávanie? Zabehla jej žuvačka, tak si jej ju jazykom vyberal?!“
„Nie, to nie, ale.. Proste to tak nebolo.“
„To mi proste nevieš povedať pravdu ako chlap? Stratil si gule alebo čo?“
„Dobre... Ale počúvaj ma a neprerušuj. Je to pravda. Bozkával som sa s ňou, ale ja ju nemilujem. Ja k nej necítim nič. Proste som potreboval pri sebe cítiť nejakú babu. Chýbalo mi to. Prepáč, už sa to nikdy nezopakuje, len ma prosím nenechávaj. Ja ťa milujem viac ako seba,“ hovoril zúfalo.
„Rečičky si nechaj pre tú babku! Keby si ma miloval, nikdy by si mi to neurobil. Toto sa milovaným ľuďom nerobí!“
„Ale, ja ťa prosím! Bez teba to neprežijem!“
„Na to si mal myslieť pred tým, ako si sa dal dokopy s tou ženou. Milovala som ťa,“ povedala som a zrušila.
Bol koniec. Koniec vzťahu, koniec lásky, koniec môjho života. Vlastne ľúbiť som ho neprestala. Zahrabala som sa pod perinu a ďalej sa utápala v žiali. Chcela som zmrzlinu, no tú som už celú zjedla. Vtedy som si myslela, že som na dne, pretože som ho nevidela. Teraz som bola na dne. Asi najhlbšom dne, aké som kedy zažila. Nie asi, ale určite. Mobil mi stále vyzváňal, no ja som sa iba pozrela na meno a hneď to zrušila. Až keď som zbadala iné meno, zdvihla som.
„Diana, je mi to ľúto,“ povedala Rose.
„Videla si správy?“ zasmrkala som.
„Áno. No mne to aj tak nejde do hlavy. Veď ťa miluje.“
„Proste som potreboval pri sebe cítiť nejakú babu,“ zacitovala som.
„Tak toto je fakt baba. Stará baba. Ako ťa mohol vymeniť za také strašidlo?“
„Neviem. Poďme sa baviť o niečom inom,“ poprosila som.
„Dobre. Hmmm... O dva týždne ťa prídem navštíviť!“ zvýskla. To bolo asi jediné, čo mi pozdvihlo náladu. A aj to iba o trocha.
„Na ako dlho?“
„Na týždeň. Na viac mi nechceli dovoliť. Ale aj to je niečo. Kedy prídeš ty?“
„Aj tak je to super. No neviem, ale určite prídem.“
„Moja, ako ťa rozveselím?“
„Veď si ma rozveselila,“ nasilu som sa usmiala. „Ale už končím. Idem sa osprchovať.“
Aj keď som ju nevidela, myslím, že nešťastne pokrútila hlavou.
„Dobre. Ešte ti zavolám. Chýbaš mi.“
„Aj ty mi chýbaš. Ahoj.“ Zrušila som. Vopchala som sa hlbšie do perín a zaspala.

sobota 21. apríla 2012

I should have kiss you 25


Tákže.. Prepáčte, že je časť až teraz, no akosi som nemala čas. Takže dúfam, že sa bude páčiť aspoň vám, pretože mne sa nepáči ...

Celý deň sme strávili chodením po Londýne. Big Ben, Buckinghamský palác, Madame Tussaud´s, London Eye, to bolo to, čo som chcela najviac navštíviť a oni mi to splnili. S dievčatami sme ešte vykúpili zopár obchodov a unavení sme došli domov.
Keď ma Harry v nedeľu poobede viezol domov, so všetkými som sa rozlúčila a dohodli sme sa, že sa budeme stretávať. Ani neviem, koho z nich som mala radšej. Je jasné, že moja láska bola na prvom mieste, ale ostatných som mala rada asi rovnako. Možno z chlapcov som si najviac rozumela s Niallom. Veľa som sa pri ňom nasmiala a spolu sme sa prepchávali.
Mama ma doma s radosťou privítala a ja som sa zahrabala do knižiek. O týždeň sme mali skúšky a ja som ešte nič nevedela.
Celý týždeň bol nudný. Prišla som zo školy, kde sme sa učili a doma som sa znova učila. Občas som si zavolala s Harrym alebo Rose, no inak som bola akoby odrezaná od sveta.

Bol  sa skúškový týždeň. V pondelok som mala Biológiu, Angličtinu a Algebru.
Sedela som na angličtine. Rozdali nám testy a ja som v momente mala v ruke pero a začala intenzívne rozmýšľať. Zaškrtla som to, čo som myslela, že je správne. Občas som sa obzrela po triede. Všetci mali sklonenú hlavu nad papiermi a niektorí si obhryzávali perá. Myslím, že keby bolo dovolené fajčiť v triede, Alice by už mala v ústach cigarety. Jemne som sa usmiala nad tou predstavou a znova začala premýšľať nad úlohami. Harry písal skúšky tiež. Pozrela som sa na neho a musela som sa usmiať znova. Zamyslene pozeral do testu a pri tom hrýzol pero. Keď ma zbadal uškrnul sa a naznačil perami, že mám písať. Znova som začala premýšľať nad testom. Prešla som zopár úloh, no potom som si spomenula, že ho tak často neuvidím. Klip, nové pesničky, koncerty a podobné veci ho zamestnávali. Čudujem sa, že mal čas učiť sa. No možno ani nemal. Pred pár dňami mi so smútkom v očiach oznámil, že sa mesiac neuvidíme. Nevedela som, čo mám vtedy robiť.  Iba som mu plakala do telefónu.
„Ostáva vám desať minút do konca,“ informovali nás. Musela som všetky smutné veci vytriasť z hlavy a konečne sa poriadne sústrediť.
So zmiešanými pocitmi som odovzdala test a šla na chodbu. Tam ma už čakal. Harry. Preplietol si so mnou prsty, pobozkali sme sa a začali rozoberať test.

Stála som v objatí a so slzami v očiach na letisku. Niekde vzadu boli jačiace fanúšičky. No ja som sa na nikoho nechcela pozerať. Jediné čo som chcela vnímať, bola Harryho blízkosť.
Bez slova ma hladkal po chrbte a pritískal k sebe. Keď ohlásili ich let, odstúpila som od neho a zapozerala sa do jeho nádherných očí. Periférne som videla, že v Louisovom náručí je so slzami v očiach Eleanor a v Liamovom, takisto Danielle. Na dlhú dobu, naposledy, som zacítila chuť pier mojej lásky. Ani neviem ako dlho sme sa tam bozkávali, no Niall sa jemne dotkol Harryho pleca, aby si uvedomil, že už musia ísť. Rozlúčila som sa ešte s ostatnými no a nakoniec znova s  mojím chlapcom.
Všetci nám zborovo zakývali a zmizli za rohom. Ostali sme iba my tri.
„Ideme nakupovať? Pre mňa je to náplasť na bolesť,“ ozvala sa Danielle. Eleanor prikývla a obe sa na mňa s očakávaním pozreli. Zasmrkala som, pokrčila plecami a šli sme do mesta.

Harry mi volal skoro každý večer. Niekedy nemohol, pretože mali vtedy koncert. Čím ďalej, tým viac sa mi zdalo, akoby to medzi nami  už bolo iné. No akosi som to neriešila. Veď on bol preč a cez telefón to predsa nie je ono. Nemôžeme sa držať za ruky, bozkávať a vidieť sa. Jediné čo sme mohli, bol počuť hlas toho druhého. Niekedy mi to nestačilo. Vlastne vždy som chcela ho aspoň okrem počutia, chcela aj vidieť.

Mala som rozpozeraný film. Ani neviem ako sa volal, no bola to komédia. Hangover? Možno.
Niekto vošiel do domu. Nechcela som spustiť oči zo obrazovky, tak som sa neobzrela. Možno by bolo lepšie, ak by som to urobila, pretože by som aspoň nemusela zažiť šok. Do kresla vedľa mňa si sadla Alice.
„Ahoj,“ zašvitorila.
„Ahoj. Čo tu robíš?“
„No, neviem ako ti to mám povedať,“ zasekla sa. V tom do obývačky vošiel aj Tom.
„No, ona prišla za mnou,“ oznámil. Toto dokázalo ma prinútiť otočiť sa.
„Čože?“
„Akosi, spolu chodíme,“ šťastne povedala Alice. Zaskočilo ma to. Niekedy som si s Tomom všetko povedala a teraz som nevedela tak podstatnú vec.
„Prečo sa o tom dozvedám až teraz?“
„Videla si sa poslednú dobu? Veď si iba jedla zmrzlinu, pozerala filmy a volala s ním. Keby som ti povedal aký som s ňou šťastný, iba by som ti to zhoršil.“
„Ďakujem, že si bol ohľaduplný a neurobil si to,“ ofučala som sa a ako povedal cítila som ešte horšie. No na druhú stranu som bola rada, že už má niekoho, koho ľúbi on a určite aj ona.
„Prepáč.“
„Nevadí,“ povedala som a začala prepínať kanály, pretože išla reklama. Pesničky- veľmi šťastné. Ďalší film- jeden už mám rozpozeraný. Správy- to si pozriem, a nechala som to tam.
Uvidela som tam titulku Harry Styles a jeho nový objav. Celá zaskočená som to pozerala.
„Slávny Harry Styles zo skupiny One Direction bol prichytený ako sa drží za ruku a následne bozkáva s moderátorkou Caroline Flack 31...“ vypla som to a cítila na sebe pohľady Alice a Toma.