Uptown girl 19

Prepáčte, že včera časť nebola, no nebol na to čas a premohla ma lenivosť. K dnešnej časti. Mne osobne, príde že je tam všetko a dokopy nič. Nevedela som to lepšie rozvinúť. Doľahla na mňa spisovateľská únava a k tomu som emociálne vyšťavená. Dúfam, že sa čochvíľu všetko vráti do starých koľají.

Suzan

Som oficiálne zadaná. A to veľmi šťastne. Môžem s istotou prehlásiť, že som najšťastnejší človek na zemi. Jeho bozky boli úžasné. Už len kvôli tomu, že to bol on. Ale tak či tak, bozkával sa úžasne. Lepšie ako Josh.

Do domu som vošla zasnená a s úsmevom na perách. Bola som si istá, že mamka zistí čo sa stalo.

„Sme len kamaráti,“ napodobnila môj hlas a šťastne sa zasmiala. „Takto sa lúčia kamaráti?“ uškrnula sa.

„Ahoj mami, aj ja ťa rada znova vidím. Počkať, ty si nás špehovala?“

„To, že ťa rada vidím, vieš od narodenia. Ja som sa iba pozrela z okna. Za to že ste sa vy bozkávali, ja nemôžem. Takže?“

„No dobre, mala si pravdu. Chodíme spolu,“ povedala som znova s tým priblblým úsmevom.

„Ja som to vedela! Ako ste sa dali dokopy? Vyzerá ako milý chalan.“

„On je milý chalan. Akosi sa prihodilo, že sme sa začali bozkávať.“

„Suzan, ty vieš, že chcem počuť podrobnosti!“ zasmiala sa.

Vzdychla som si nad jej nadšením, no všetko som jej povedala. Predsa je to moja mama.

„... No a pred domom si nás už videla. Obidvaja sme sa uistili či to berieme ako chodenie a potvrdili sme to bozkom.“

„Kto sa tu bozkával?“ spýtal sa otec, ktorý práve vošiel do kuchyne.

„Ty s mamou asi nie.“

„Naša Suzan chodí s tým milým blondiakom,“ nadšene odvetila mama.

„Veď ja som ti to hovoril. Je to možno neuveriteľné, ale som úplne spokojný.“

„Nemali ste náhodou radi Josha?“

„No, mali, ale dôležité je  koho máš rada ty. A ak je to Niall, sme veľmi radi.“

Usmiala som sa. Nie všetci majú takých rodičov ako ja. Napríklad Lizzy. Ona by sa nikdy tak nezverovala s podrobnosťami z jej vzťahu, ako ja. Jej rodičom je jedno čo robí, pretože ich z väčšej časti zaujíma alkohol. Jej otec sa začal opíjať a jej mama sa s tým nevedela zmieriť, tak našla útechu v alkohole. No ona je častejšie triezva.

Šla som k nej. Najlepšia kamoška by sa to mala dozvedieť ako prvá. Rýchlo som sa k nej vybrala.

Prvé čo som urobila, keď som vošla k nej do izby bolo, že som to na ňu hneď vybafla.

„Chodím s Niallom!“ zaľúbene som vykríkla.

„To myslíš vážne?“ šťastne sa ma spýtala. Nadšene som prikývla. Skočili sme k sebe , začali skákať a smiať sa. Všetko som jej úplne dopodrobna povedala a ona to prežívala so mnou.

„Ja mám pre teba tiež novinu. Idem na rande s Lucasom,“ zvýskla.

„S Lucasom? S naším Lucasom?“

„Presne s ním,“ zahryzla si do pery. Znova sme sa začali spoločne tešiť. Začali sme všetko plánovať. Čo si oblečie a všetky tie veci, s ktorými mi pomáhala pri Niallovi. Veľmi som jej to priala. Lucas je veľmi dobrý chlapec a čo som si stihla všimnúť, je verný. Mal priateľku s ktorou chodil dva roky no ona ho poviedla. Lizzy nemala šťastie na dlhé vzťahy, no s ním sa to možno zmení.

Na moje šťastie, ďalší deň prišiel rýchlo. Nevedela som sa dočkať ďalších minút strávených pri Niallovi. Pri ňom som zažívala najkrajšie momenty môjho života. O štvrtej poobede ma Niall čakal na dvore. S úsmevom na perách sme podišli k sebe a láskyplne sa pobozkali. Hneď bol deň krajší.

„Ako to zobrali chlapci?“

„Veď uvidíš, keď prídeme k nám,“ uškrnul sa na mňa a preplietol si so mnou prsty. Takto spolu sme kráčali k nim domov. Rozprávali sme sa o všetkom. O našej minulosti, prítomnosti, no aj budúcnosti.

„Vieš čo chceš robiť, keď budeš dospelá?“ so záujmom sa spýtal. Zarazila som sa. Popravde, nad tým som sa nikdy veľmi nezamýšľala. Žila som prítomnosťou a s vedomím čo má prísť, príde.

„Nemám poňatia. Naši sa ma na to už veľakrát pýtali, no ja som im nevedela odpovedať. A tak isto to je aj teraz. Pri najhoršom, by som prevzala našu „školu“. Ale inak. Teraz by som mala ísť na vysokú, no povedala som si, že na rok si dám pauzu.“

„Ak by si si nenašla prácu, budeš chodiť s nami na koncerty a budeš nás líčiť,“ zasmial sa.

„Ale to nie je zlý nápad,“ uškrnula som sa.

Keď sme vošli do domu, bolo tam na prvý pohľad plno. Aj keď tam boli iba šesť ľudí, no hluk robili za tridsiatich. Liam naháňal Danielle, ktorá s pred ním s výskotom utekala. Louis šteklil Eleanor a jeho šteklil Harry, ktorý sa snažil zaujať pozornosť. Harry s tým prestal, až keď Zayn zobral žehličku na vlasy a nebezpečne sa s ňou približoval k jeho vlasom.

Keď sa Danielle snažila preskočiť sedačku, mierne sa potkla, takže sa tam nechtiac roztiahla. Liam využil situáciu a ako lev k nej skočil. Uväznil ju vlastným telom. Zapozerali sa navzájom do očí a ich naháňačka sa razom zmenila na vášnivé bozkávanie.

S Niallom sme si vymenili pobavené pohľady a chceli sme zamieriť do jeho izby, kde bol očividne pokoj, no keď nás zbadal Louis, v okamihu nás stiahol k nim.

„Vitaj v rodine!“ kričal a strapatil mi vlasy.

„Dvakrát si to rozmysli či do nej chceš patriť. Niekedy je to na nevydržanie,“ so smiechom ma upozornila Eleanor. Louis na ňu v okamihu skočil. „Takže tebe sa pri nás nepáči, áno?“ hovoril jej do ucha vyhrážajúcim hlasom a znova ju začal štekliť.

Vtedy sa od seba odvrátili Danielle s Liamom a obidvaja sa posadili.

„Rada ťa znova vidím. A blahoželám vám. Ste spolu rozkošný,“ usmiala sa Danielle.

„Neboj, aj keď odteraz si v našej rodine, ja ich budem trochu krotiť, aby aspoň zozačiatku boli k tebe normálni. Nechcem aby si zdupkala po týždni,“ uškrnul sa Liam, no Niall ho pohľadom schladil.

Harry so Zaynom sa ku mne obidvaja vrhli. Aj keď si nemyslím, že ich pôvodný plán bol blahoželať mi, no urobili tak. Harry sa celý čas nervózne pozeral na Zaynovu žehličku, no nezabudol utrúsiť zopár poznámok.

„Takže už u teba nemám šancu, však?“ Za tieto slová si vyslúžil jednu facku od Nialla, po hlave dostal od Liama a Zayn ho znova začal naháňať s žehličkou. Bolo to tam v celku šialené, no pokiaľ mňa nikto fyzicky nenapádal, bolo to v poriadku.

Po čase sme sa spolu s Niallom vybrali do jeho izby. Keď sme tam vošli, bola to spása. Ticho a iba my dvaja. Sadli sme si na posteľ, no dlho to nevydržalo pri rozprávaní. Začal ma bozkávať a robil to čoraz viac vášnivo. Samovoľne som si ľahla a Niall sa naďalej venoval mojim ústam. Občas zablúdil aj ku krku, no na viac bol ostýchavý.

Uptown girl 18

Myslela som, že sa mi podarí v škole napísať niečo čo sa nebude týkať tejto story, no hrali sme karty, takže som sa k tomu nedostala... Ale tak uvidíte niečo iné. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. :) Obidve ...

Niall

To, že nás zasiahla búrka, nebolo veľmi dobré, no to, že sme mali len my dvaja prenocovať v chate, bolo úžasné. Rozhodol som sa, že domov už pôjdeme ako pár. Času som na to mal celkom dosť, takže som dúfal, že pri troche alkoholu sa k tomu odhodlám.

Bolo tam chladno, takže ďalšia možnosť, ako byť k nej veľmi blízko. Keď som rozkladal oheň, cítil som jej pohľad na mojom chrbte. Lichotilo mi to a snažil som sa vyzerať sexy. Veľmi som nevedel ako sa to robí, o snažil som sa. Napínal som svaly a podobne. Možno som to aj trochu preháňal, tak som sa radšej rýchlo presunul k Suzan, ktorá bola taká rozkošná, keď hrýzla do jahody a popri tom ma skúmala pohľadom. Mal som chuť jej tu jahodu odhodiť a riadne ju pobozkať. Začali sme popíjať šampus a popri tom sa rozprávať.

„Niekedy ti závidím,“ prehodil som akoby mimochodom. Potreboval som to povedať. Ona asi nevedela aký úžasný život má.

„Mne? Čo len mne môžeš závidieť.“

„Máš život normálneho teenegera. Môžeš si spokojne ísť kam chceš a nezačne ťa prenasledovať húf fanúšičiek. Po druhé, máš úžasných rodičov, ktorí sú stále pri tebe. Nemáš problém typu, Čo keď sú tvoji kamaráti s tebou, len kvôli sláve? Alebo naopak, čo keď ma kvôli sláve opustia kamaráti? Toľko ľudí si neuvedomuje svoje šťastie.“ Ani ja som si to neuvedomoval a nevážil si veci, ktoré mi prišli úplne normálne. A teraz to ľutujem. No to som jej už nehovoril.

„Nezávidím ti to. Vlastne všetkým známym osobám. A ak ťa kamaráti opustia, len kvôli sláve, nie sú to kamaráti a môžeš byť rád, že si sa zbavil falošných kamarátov. Horší prípad asi je, že nemôžeš vedieť kto ťa má rád kvôli tomu aký si a kto kvôli sláve.“

„A ty sa so mnou kamarátiš kvôli čomu?“ odvážil som sa spýtať. Bolo to tým, že alkohol mi už prúdil v krvnom obehu, takže mi to dodalo odvahu.

„Na to musím mať dôvod? Ale viem ti s určitosťou povedať, že nie kvôli sláve. Veď som vás ani nikdy nepočula spievať. A kvôli čomu si ty kamarát so mnou?“ Pretože si úžasná, čas mi s tebou uteká, cítim s tebou príjemne a kto vie prečo ešte. Ani to neviem popísať.

„Lebo si, úžasná,“ povedal som zdôrazňujúc každé písmeno.

„Fakt si to myslíš?“ neveriacky sa ma opýtala.

„Toto je tá najpravdivejšia vec, akú som kedy povedal. A si nie len to. Ja... Bol by som veľmi rád, ak by si nebola len moja kamarátka.“ Čakal som na jej reakciu. Jej zelené oči boli doširoka otvorené a svetlo z ohňa ju robilo ešte krajšiu ako je. Ak sa to vôbec dá. Nevedel som odolať. Pomaly som sa k nej naklonil a čakal na jej reakciu. Váhavo, no s očakávaním zopakovala môj pohyb, tak, že som cítil jej dych na pokožke. Nosy sa nám skoro dotýkali a ja som prekonal tie posledné centimetre, ktoré ma delili od môjho sna. Keď sa naše pery spojili, prešlo mnou nepoznané teplo. Šírilo sa to od pier a rozpŕchlo sa do každej bunky v mojom tele. V bruchu sa mi rozlietali motýle a mierne sa mi od toľkej radosti zatočila hlava. Jej pery chutili po jahodách, no aj po niečom čo som nevedel pomenovať. Bola to proste ona. Náš zozačiatku letmý bozk sa zmenil na vášnivý. Rukami som hladil jej boky. Tak dlho som to túžil robiť. Bolo neuveriteľné uvedomiť si, že to môžem. Jej silné, no predsa jemné ruky boli zakvačené v mojich vlasoch. Keď som ju niečím prekvapil, vyskočili jej zimomriavky. Aj keď sme nad kontrolou bozku bojovali, odzbrojil som ju, keď som ju jemne hryzol do jazyka. Myslela, že to prevezme, keď ma hryzne tiež, no mňa to iba viac vyburcovalo a vložil som sa do toho ešte viac. Kto vie ako dlho sme sa bozkávali. Obidvaja sme po tom dlho túžili, takže sme sa nevedeli jeden druhého nabažiť. Nikto nás nerušil. Bol to raj na zemi.  

„Možno som to mal urobiť už skôr,“ zamilovane som sa na ňu usmial.

„Dlho som po tom túžila, no teraz....“ Preľakol som sa. Možno to nebolo tak, ako som si myslel. Možno ona iba potrebovala cítiť poriadny bozk a nie mňa.

„Prečo si smutný?“ ustráchane sa ma spýtala a pohladilo po líci. Po jej ruke ostala horúca stopa a motýle v bruchu.

„Pretože ma neľúbiš,“ zašomral som a dúfal, že mi to vyhovorí.

„Ja ťa ľúbim a veľmi. Bolo to najkrajšie čo som kedy zažila. Ja to neviem popísať. Proste som neuveriteľne šťastná a zaľúbená Niall.“ Pobozkala ma a ja som bol znova najšťastnejší človek na zemi. Byť ľúbený je prekrásne. No odklonil som hlavu. Oduto na má pozrela a čakala na vysvetlenie.

„Potreboval som ti povedať, že ja ťa ľúbim tiež a určite viac.“ Pohladil som ju po vlasoch a ona sa ku mne privinula. Spolu sme zaspali a mne sa končil najlepší deň v živote. No dúfal som, že ešte takých bude kopa. Samozrejme s ňou.

Keď som sa zobudil, bola ešte tma. Suzan sa triasla zo spánku, no ja som ju nechcel zobudiť. Vyzerala ako anjel, ktorý zostúpil na zem a potreboval si oddýchnuť. No bál som sa, že jej je zima, takže sa pomaly vysunul z jeho objatia. Snažil som sa ju nezobudiť, no nepodarilo sa mi to.

„Kde ideš?“ zaspato sa spýtala do tmy.

„Láska, spi. Prinesiem ti zo spálne nejaké paplóny prikryjem ťa a budeš znova v pokoji spať.“

„A ty budeš kde?“

„Iba znova založím oheň, pretože vyhasol.“ Niečo zamrmlala a nastalo ticho. Jediné čo bolo počuť, bol jej pomalý dych a niekedy hrom.  Mobilom som si zasvietil na cestu, pretože občasné svetlo z bleskov, mi veľmi nepomáhalo. Do spálne bolo celkom jednoduché sa dostať. Horšie bolo nájsť paplóny. Na posteli neboli, takže som začal hľadať v skriniach. Boli niekde úplne na dne, no nejako sa mi ich podarilo vyloviť. Starostlivo som ju prikryl a šiel založiť oheň.

Po tej práci som sa k nej pomaly vtisol a ona sa ku mne reflexívne pritisla. Zahrialo ma pri srdci.

Ráno ešte stále pršalo, no boli to už iba prehánky. Oheň už znova nehorel, no drevo došlo, takže som už nemal čo založiť. Bol som hladný, no nechcel som Suzan zobudiť. Bola rozkošná a ja som na to nemal srdce. Len som ju pozoroval a aj keď ma to nemohlo zasýtiť, zabudol som na hlad. Zaujímali ma iba jej prirodzene dlhé mihalnice, tmavohnedé rozstrapatené vlasy, plné ružovkasté pery, malý rozkošný noštek a proste celú ju. Pomrvila sa a pomaly roztvorila oči. Jej krásne zelené oči. Ráno nemohlo byť krajšie. Pobozkal som ju a ona sa zaspato usmiala.

„Takže to nebol iba krásny sen?“ zasnene sa ma spýtala. Pokrútil som hlavou a vtisol jej bozk do vlasov.

„Nie si hladná?“

„Trocha. Aké je počasie?“

„Trocha prší, no už to nie je búrka.“

Vzdychla si. „Trocha som dúfala, že by sme tu ostali ešte jednu noc. Páčilo sa mi to.“

„Tak to ver, že aj mne. Ale nabudúce si to môžeme zopakovať niekde, kde bude väčšie teplo,“ uškrnul som sa.

Snažili sme sa naťahovať čas, no keď Suzan zazvonil mobil, už sme to odkladať nemohli. Upratali sme a pomalým krokom vybrali domov. Nepršalo už veľmi, takže to nebol problém.  Pred jej domom sme ešte dlho stáli. Rozprávali sme sa a dohadovali ďalšie rande. Dohodli sme sa až na ďalší deň u nás doma. 

„Takže si moje dievča?“ chcel som sa uistiť.

„Som tvoje dievča a ty môj chlapec,“ usmiala sa.

 Rozlúčili sme sa dlhým bozkom. Pozoroval som ju ako smeruje k domu. Pri dverách sa ku mne otočila, poslala mi vzdušnú pusu a s úsmevom na perách zavrela dvere. 

No, ako mám toto nazvať... Možno, moja kresba?

Uptown girl 17

Bolo požehnaním vojsť do miestnosti, kde bolo sucho, no nie veľmi teplo. Hneď som za nami zamkla, keby náhodou sa tu zjavil nejaký zlodej.

Našťastie drevo bolo poukladané okolo kozuba. Celé to tam bolo útulné. Bola som tam iba párkrát s rodičmi. V lese je ešte jedna menšia chata, no tam nie je elektrina. Vlastne, vtedy nám to mohlo byť jedno, keďže ako sme stihli zistiť, vypli elektrinu, pre silnú búrku.

„Je tu pekne,“ skonštatoval Niall, keď položil veci na zem. Chata pozostávala z troch miestností. V prvej bol kozub a v podstate niečo také ako obývačka. Rozkladacia sedačka, stolík a pod kozubom bola kožušina z medveďa. Ako malá som sa po nej váľala a predstavovala si, že ležím na živom medveďovi. Pochabé predstavy, však?

V druhej izbe bola provizórna spálňa.  Manželská posteľ, dve nočné stolíky a menšia skriňa.  No a tretia bola kuchyňa. Takže ak tam strýko s manželkou a deťmi chodili, boli plne vybavení.

„Zavolám rodičom, aby sa o mňa nebáli.“

„Asi aj ja chalanom. Vlastne Liamovi alebo Louisovi,“ zasmial sa.

Vytočila som číslo mamky a čakala. Nestihlo to ani raz pípnuť a už sa prestrašene ozvala.

„Suzan, kde si?“

„No, zastihla nás búrka a kvôli tomu ti aj volám. Boli sme v centre búrky a báli sme sa, aby nás nezasiahol nejaký blesk, kým by sme došli domov, takže sme zamierili do strýkovej chaty.“

Vydýchla si. „Dobre ste spravili. V správach ukazovali, že v Londýne popadali stromy.“

„Bude vadiť, ak tu aj prespíme?“

„Jasné, že nie. Len tam pekne krásne zostaňte. Ale buďte slušní, jasné?“

„Mami sme sami, takže nemôžeme byť drzí k cudzím ľuďom, keďže tu nie sú.“

„Veď práve, že tam nikto nie je. A ty vieš ako som to myslela,“ osočila sa na mňa.

„Mami! Sme iba kamaráti,“ zašepkala som s hlasom, ktorý jasne značil, že sa o tom nemienim baviť v prítomnosti toho chlapca.

„No na ako dlho. Dobre, takže buďte slušní a zajtra sa nám už vráťte. Pozdrav Nialla. Ahoj.“ Prekrútila som oči nad jej poznámkami, no pozdrav som odovzdala.

„Aj teba pozdravujú chlapci,“ usmial sa. „Ako to zobrali rodičia?“ váhavo sa spýtal.

„Boli radi, že sme to neriskovali cestou domov. A ako to zobrali chlapci?“

„Boli radi, že im aspoň jednu noc ostane chladnička plná,“ uškrnul sa. „Čo budeme robiť?“

Zaškerila som sa na neho a ukázala na jeho ruksak. Hneď pochopil a vybral zvyšok šampusu a deku. Povyberali sme aj všetko jedlo, nech sa zje.

Zatiaľ čo ja som rozkladala veci, Niall šiel zapáliť oheň v krbe. Odhryzla som z jahody a zamyslene ho pozorovala. Keď sa zohýnal pre drevo, vlasy mu padali do očí. Ako sa mu napínali svaly, keď niesol v ruke kopu dreva. Obopínali mu tričko. Mala som chuť si na neho siahnuť. No to asi kamaráti nerobia. Aspoň nie s takými myšlienkami, aké som mala.

Keď sa rozdúchaval oheň, bolo mu krásne vidieť jeho chrbtové svaly. Moje oči dychtili po každom jeho pohybe. Bolo to niečo ako droga. Videla som to raz a chcela som to už navždy. A dotknúť sa  ho. Aby som cítila pohyb svalov pod jeho tričkom. A cítiť jeho pokožku na mojej. Alebo jeho pery. Áno, to by bolo to najlepšie.

Keď dokončil svoju prácu s úsmevom si sadol vedľa mňa, na kožu z medveďa. Jedla som ovocie a on sa pridal ku mne. No keďže tam bol už aj on, začali sme aj popíjať šampus a popri tom rozprávať.  

„Niekedy ti závidím,“ hovoril zapozeraný do ohňa.

„Mne? Čo len mne môžeš závidieť,“ nechápala som.

„Máš život normálneho teenegera. Môžeš si spokojne ísť kam chceš a nezačne ťa prenasledovať húf fanúšičiek. Po druhé, máš úžasných rodičov, ktorí sú stále pri tebe. A nemáš problém typu, Čo keď sú tvoji kamaráti s tebou, len kvôli sláve? Alebo naopak, čo keď ma kvôli sláve opustia kamaráti? Toľko ľudí si neuvedomuje svoje šťastie.“

„Nezávidím ti to. Vlastne všetkým známym osobám. A ak ťa kamaráti opustia, len kvôli sláve, nie sú to kamaráti a môžeš byť rád, že si sa zbavil falošných kamarátov. Horší prípad asi je, že nemôžeš vedieť kto ťa má rád kvôli tomu aký si a kto kvôli sláve.“

„A ty sa so mnou kamarátiš kvôli čomu?“

„Na to musím mať dôvod? Ale viem ti s určitosťou povedať, že nie kvôli sláve. Veď som vás ani nikdy nepočula spievať. A kvôli čomu si ty kamarát so mnou?“

„Lebo si, úžasná,“ zapozeral sa mi do očí.

„Fakt si to myslíš?“ bez dychu som sa ho spýtala.

„Toto je tá najpravdivejšia vec, akú som kedy povedal. A si nie len to. Ja... Bol by som veľmi rád, ak by si nebola len moja kamarátka,“ povedal pomaly, no s tou najväčšou úprimnosťou v hlase, očiach a celom tele. Srdce sa mi rozbúchalo a tie povestné motýle sa dostavili. Nevedela som zo seba dostať ani hláska. Jeho slová a dokonalo modré oči ma dostali do akejsi siete. Cítila som sa spútaná, no vo mne som cítila nespútané šťastie , veľkú lásku a žiadostivosť. Podarilo sa mi na neho aspoň usmiať. No do toho úsmevu a hlbokého pohľadu som sa snažila dať všetky pocity vo mne.

Jemne mi opätoval úsmev a naklonil ku mne hlavu. Zopakovala som jeho pohyb, no nechala som medzi nami malú medzeru, ktorú som nechala na neho, aby ju prekonal. A aj to urobil. Jemne a sladko, no moje pery vzbĺkli. Začiatočná hanblivosť pochabla a obidvaja sme do toho dali viac. Začala som mu ochutnávať pery, ktoré chutili po alkohole no chuť ovocia, to prebíjala. Burcovala mnou vášeň a ja som mu to dala najavo. Obidvaja sme sa do toho opreli viac. Zapojili sme aj jazyky a preskúmavali nepoznané miesta. Občas som ho jemne hryzla, no jeho to iba ešte viac vyprovokovalo a začal ovládať bozk. Doteraz sme sa bili o vedúcu pozíciu, no potom som to už nechala na ňom. A urobila som dobre. Motýle v bruchu sa ešte znásobili, aj keď som si myslela, že to už nie je možné. Hladil ma po bokoch a ja som mala ruky v jeho vlasoch.

Po čase sme sa od seba jemne odklonili. Zapozerali sme si do očí a tam bolo všetko čo som potrebovala.

„Možno som to mal urobiť už skôr.“

„Dlho som po tom túžila, no teraz....“ usmiala som sa, pretože som nevedela vysloviť svoje city. No Niallove kútiky poklesli. Moja ruka hneď vyštartovala k jeho tvári. Nechcela som, aby bol smutný.

„Prečo si smutný?“

„Pretože ma neľúbiš.“

„Ja ťa ľúbim a veľmi. Bolo to najkrajšie čo som kedy zažila. Ja to neviem popísať. Proste som neuveriteľne šťastná a zaľúbená Niall,“ pobozkala som ho, no on sa odo mňa odtrhol. Nadula som spodnú peru a spýtavo na neho pozrela.

„Potreboval som ti povedať, že ja ťa ľúbim tiež a určite viac.“ Zasmiala som sa a vsunula do jeho náručia. Naklonil sa po deku a prehodil ju cez nás. Časom sme si aj ľahli a ja som zaspala v jeho náručí, najkrajšom mieste na svete, kde som sa cítila úplne v bezpečí, obmotaná najväčšou láskou.