Uptown girl 9

Zastali sme pre veľkým domom. Na jednu stranu som do neho chcela čím skôr vbehnúť, no komu by sa to chcelo, keď oblohu bičovali blesky, búchali hromy a cez dážď nebolo ani poriadne vidno. Mne sa to rozhodne nechcelo. Ten dážď, ktorý bol keď som nasadala do auta sa razom zmenil na poriadnu búrku.

„Krásne počasie, však?“ uškrnul sa Liam.

„Lepšie ani nemôže byť,“ vzdychla som si. „Nemáte dáždnik?“

Niall si vyzliekol jeho bundu a prehodil mi ju cez plecia. „Toto bude dáždnik.“

„Ďakujem,“ vďačne som sa na neho pozrela. „No mám taký pocit, že ani to nepomôže.“

Pokrčil plecami, zatiaľ čo Liam už bežal do domu.

„Ideme?“

„Na tri.“

„Jeden, dva, tri!“ rozbehli sme sa smerom k domu. Náš beh trval niečo okolo desať sekúnd, no zmokli sme poriadne. Spoločne sme vošli do kúpeľne a snažili sa aspoň nejako vysušiť. Drhnutie sa uterákmi veľmi nepomohlo, takže som musela byť rada, že aspoň tričko som mala ako-tak suché. Mokré nohavice, som musela pretrpieť. Moje nohavičky síce boli suché, ale nie som šialená, aby som po dome plného chlapcov behala bez nohavíc.

„Idem sa prezliecť,“ oznámil mi Niall a mňa nechal napospas fénu. Chcela som mať suché aspoň vlasy. Snažila som si s fénom vysušiť aj nohavice. Začala som si ich postupne fénovať, keď sa ku mne vrátil Niall.

„Tu máš moje tepláky. Asi ti budú veľké, no je to lepšie ako by si mala sedieť v mokrých džínsoch,“ podal mi ich a čakal.

„Ďakujem, ale mohol by si sa aspoň otočiť, aby som sa mohla prezliecť.“ S úsmevom na tvári odišiel z kúpeľne a ja si v pokoji obliekla suché nohavice. Mal pravdu. Boli mi veľké, no dalo sa to zniesť. Šnúrku som si stiahla najviac ako to šlo a zišla som do obývačky. Tam už všetci sedeli okolo telky a uškŕňali sa.

„Ahojte,“ pozdravila som ich.

„Ahoj! Kde si tak dlho trčala?“

„Dlho? Veď som sa iba sušila a potom si prezliekla nohavice.“

„Komu si ich ukradla, babke?“ zasmial sa Louis.

„Nie, dedkovi.“

„Sú moje ti idiot,“ strčil do neho.

„Pokoj chlapci.“

„Hej, aby som nezabudla, doniesla som vám koláč,“ všetkých som ich ponúkla a zvyšok som položila na stôl. Všetci iba ticho hmkali a prežúvali.

„Je to vynikajúce. Ten posledný je môj!“ vykríkli všetci naraz.

„Losneme si.“  Ako povedali, tak aj urobili. Vyhral Zayn a s radosťou sa pustil do jedenia.

„Čo budeme robiť?“

„Fľaša!“

„A na čo?“

„Tak na bozkávanie nie, keďže je tu iba jedno dievča. Pravda odvaha?“

„Nie,“ zamietli.

„Tak na vyzliekanie!“

„Áno,“ všetci súhlasili, len ja som bola na pochybách. Veď predsa oni sa už všetci určite nahí videli, to len mňa chcú vidieť bez šiat.

„Nehrajem.“

„Prečo?“

„Nebudem sa tu ako jediné dievča pred vami vyzliekať.“

„A keď zavoláme ešte dve? Vlastne tak či tak, za chvíľu sú tu.“

„Ak budú hrať aj ony, tak súhlasím.“

Ako na zavolanie, práve vtedy niekto vošiel do domu. „Čaute chlapci,“ zo smiechom k nám prišli. Liam s Louisom sa postavili a pobozkali sa so zjavne svojimi priateľkami. Liam kučeravú hnedovlásku a Louis hnedookú brunetu.

„Takže hrajeme?“ spýtal sa Zayn.

„A čo?“ so záujmom sa spýtali dievčatá.

„Fľašu na vyzliekanie.“

„A čo keby sme si zahrali na alkohol a potom nám už bude všetko jedno,“ zasmiala sa tá kučeravá.

„To je dobrý nápad,“ podporila som ju.

„Chlapci ako si to predstavujete? Máte tu kamarátku a ani nám ju nepredstavíte.“

„Aha, jasné. Suzan, toto je Danielle a Eleanor. Dievčatá, toto je naša kamarátka a učiteľka lukostrelectva Suzan,“ predstavil nás Liam. V hlave som si dávala dokopy, kto je kto. Danielle- kučeravá, Eleanor- vlnitá bruneta.

„Teší ma,“ milo som sa usmiala a ocitla v náručí Danielle. O pár sekúnd na to v Eleanorinom.

„Dobre sadajte do kruhu, ja idem po fľašu na točenie aj na pitie,“ povedal Harry a rozbehol sa ktovie kam.

Keď sme už boli v kompletnej zostave, fľaša v strede sa roztočila a ukázala na Louisa. Ten sa iba zasmial, vzal si do ruky štamperlík, nalial whiskey a všupol do seba.

„Pokračujeme?“ uškrnul sa.

Padlo to na Danielle, Nialla, Zayna a nakoniec aj na mňa. Už som dlho nepila. Od kedy som prišla domov opitá, som alkohol ani neovoňala. Rodičia sa na mňa poriadne vykričali a dlho ma nechceli nikam púšťať. No nakoniec pochopili, že už to nezopakujem, pretože nasledujúci deň plný bolesti nestál zato. Znechutene som to ovoňala, zhlboka sa nadýchla a rýchlo to do seba vliala. Trocha ma striaslo, no nebolo to až také hrozné ako som očakávala. Žiadne zlé spomienky sa mi nevrátili. Na všetkých som sa uškrnula a hra pokračovala.

Po piatom ukázaní na mňa, som to prestala počítať. Všetko mi prišlo zábavné. Popozerala som sa okolo seba a bolo vidieť, že všade panuje dobrá nálada. Kvôli alkoholu? Možno.

Dve fľaše sa vyprázdnili a Harry chcel ísť po ďalšiu, no jediný triezvy Liam, ho zastavil. Trošku nechápem, ako mohol odolávať, keď videl ako všetci okolo neho pijú, no on nemôže. A on sa aj bez alkoholu poriadne zabával.

„Poďme si zahrať fľašu na bozkávanie!“ vykríkla Eleanor.

„Toto je, moje dievča!“ opito sa Louis zasmial.

Harry to s radosťou roztočil a ako prvé to padlo na El so Zaynom. Tá poslala vzdušnú pusu Louisovi. Jemu sa iba začkalo a perami naznačil, že je to iba hra. Nebol to dlhý bozk. Bolo vidieť, že aj keď sú mierne opitý, berú ohľad voči Louisovi a El to aj tak nechce.

Padlo na mňa. Roztočila som to ešte ja a čakala na koho to ukáže. Zdalo sa mi, že ukázalo na Liama, no akýmsi zázrakom sa to pretočilo na Nialla, ktorý sedel vedľa neho. Usmial sa na mňa a kolenačky ku mne prišiel. Zapozeral sa mi do očí a jemne ma pobozkal. Neviem či vo mne začali lietať motýliky alebo ten alkohol, ale bolo to krásne. S Joshom to bolo vášnivé, no s Niallom... Krásne, jemné, no predsa vášnivé. Zatočila sa mi pri tom hlava a matne som počula smiech a výkriky okolo seba. Ani neviem kedy to skončilo, ale viem, že som s tým nechcela prestať a hypnotizovala som fľašu, aby znova padla na nás dvoch.

Keď padla na Liama a Danielle, rozhodli sme, že ani nebudeme čakať, kedy oni dvaja skončia a radšej budeme pokračovať. To isté sme urobili aj pri Eleanor s Louisom.

Ostali sme iba my štyria a Harry so Zaynom sa rozhodli, že si idú pre jedlo. Niall sa na mňa jemne usmial a mala som taký pocit, akoby chcel náš bozk zopakovať, no ako na potvoru, zazvonil mi mobil.

Zdvihla som.

„Prosím?“

„Ahoj, láska. Neprídeš ku mne? Sľubujem, že už nebudem naliehať.“

„Nie, neprídem.“

„Prečo?“ Za nami sa ozval hlasný smiech Zayna s Harrym.

„Nie som doma.“

„Kde si?“

„U kamarátov.“

„Aký kamaráti?“

„Dofrasa, si môj priateľ či detektív?“

„Myslíš, že moja žiarivosť nie je namieste?“

„Popravde, možno aj je,“ povedala som a s tými slovami zložila.