Uptown girl 17

Bolo požehnaním vojsť do miestnosti, kde bolo sucho, no nie veľmi teplo. Hneď som za nami zamkla, keby náhodou sa tu zjavil nejaký zlodej.

Našťastie drevo bolo poukladané okolo kozuba. Celé to tam bolo útulné. Bola som tam iba párkrát s rodičmi. V lese je ešte jedna menšia chata, no tam nie je elektrina. Vlastne, vtedy nám to mohlo byť jedno, keďže ako sme stihli zistiť, vypli elektrinu, pre silnú búrku.

„Je tu pekne,“ skonštatoval Niall, keď položil veci na zem. Chata pozostávala z troch miestností. V prvej bol kozub a v podstate niečo také ako obývačka. Rozkladacia sedačka, stolík a pod kozubom bola kožušina z medveďa. Ako malá som sa po nej váľala a predstavovala si, že ležím na živom medveďovi. Pochabé predstavy, však?

V druhej izbe bola provizórna spálňa.  Manželská posteľ, dve nočné stolíky a menšia skriňa.  No a tretia bola kuchyňa. Takže ak tam strýko s manželkou a deťmi chodili, boli plne vybavení.

„Zavolám rodičom, aby sa o mňa nebáli.“

„Asi aj ja chalanom. Vlastne Liamovi alebo Louisovi,“ zasmial sa.

Vytočila som číslo mamky a čakala. Nestihlo to ani raz pípnuť a už sa prestrašene ozvala.

„Suzan, kde si?“

„No, zastihla nás búrka a kvôli tomu ti aj volám. Boli sme v centre búrky a báli sme sa, aby nás nezasiahol nejaký blesk, kým by sme došli domov, takže sme zamierili do strýkovej chaty.“

Vydýchla si. „Dobre ste spravili. V správach ukazovali, že v Londýne popadali stromy.“

„Bude vadiť, ak tu aj prespíme?“

„Jasné, že nie. Len tam pekne krásne zostaňte. Ale buďte slušní, jasné?“

„Mami sme sami, takže nemôžeme byť drzí k cudzím ľuďom, keďže tu nie sú.“

„Veď práve, že tam nikto nie je. A ty vieš ako som to myslela,“ osočila sa na mňa.

„Mami! Sme iba kamaráti,“ zašepkala som s hlasom, ktorý jasne značil, že sa o tom nemienim baviť v prítomnosti toho chlapca.

„No na ako dlho. Dobre, takže buďte slušní a zajtra sa nám už vráťte. Pozdrav Nialla. Ahoj.“ Prekrútila som oči nad jej poznámkami, no pozdrav som odovzdala.

„Aj teba pozdravujú chlapci,“ usmial sa. „Ako to zobrali rodičia?“ váhavo sa spýtal.

„Boli radi, že sme to neriskovali cestou domov. A ako to zobrali chlapci?“

„Boli radi, že im aspoň jednu noc ostane chladnička plná,“ uškrnul sa. „Čo budeme robiť?“

Zaškerila som sa na neho a ukázala na jeho ruksak. Hneď pochopil a vybral zvyšok šampusu a deku. Povyberali sme aj všetko jedlo, nech sa zje.

Zatiaľ čo ja som rozkladala veci, Niall šiel zapáliť oheň v krbe. Odhryzla som z jahody a zamyslene ho pozorovala. Keď sa zohýnal pre drevo, vlasy mu padali do očí. Ako sa mu napínali svaly, keď niesol v ruke kopu dreva. Obopínali mu tričko. Mala som chuť si na neho siahnuť. No to asi kamaráti nerobia. Aspoň nie s takými myšlienkami, aké som mala.

Keď sa rozdúchaval oheň, bolo mu krásne vidieť jeho chrbtové svaly. Moje oči dychtili po každom jeho pohybe. Bolo to niečo ako droga. Videla som to raz a chcela som to už navždy. A dotknúť sa  ho. Aby som cítila pohyb svalov pod jeho tričkom. A cítiť jeho pokožku na mojej. Alebo jeho pery. Áno, to by bolo to najlepšie.

Keď dokončil svoju prácu s úsmevom si sadol vedľa mňa, na kožu z medveďa. Jedla som ovocie a on sa pridal ku mne. No keďže tam bol už aj on, začali sme aj popíjať šampus a popri tom rozprávať.  

„Niekedy ti závidím,“ hovoril zapozeraný do ohňa.

„Mne? Čo len mne môžeš závidieť,“ nechápala som.

„Máš život normálneho teenegera. Môžeš si spokojne ísť kam chceš a nezačne ťa prenasledovať húf fanúšičiek. Po druhé, máš úžasných rodičov, ktorí sú stále pri tebe. A nemáš problém typu, Čo keď sú tvoji kamaráti s tebou, len kvôli sláve? Alebo naopak, čo keď ma kvôli sláve opustia kamaráti? Toľko ľudí si neuvedomuje svoje šťastie.“

„Nezávidím ti to. Vlastne všetkým známym osobám. A ak ťa kamaráti opustia, len kvôli sláve, nie sú to kamaráti a môžeš byť rád, že si sa zbavil falošných kamarátov. Horší prípad asi je, že nemôžeš vedieť kto ťa má rád kvôli tomu aký si a kto kvôli sláve.“

„A ty sa so mnou kamarátiš kvôli čomu?“

„Na to musím mať dôvod? Ale viem ti s určitosťou povedať, že nie kvôli sláve. Veď som vás ani nikdy nepočula spievať. A kvôli čomu si ty kamarát so mnou?“

„Lebo si, úžasná,“ zapozeral sa mi do očí.

„Fakt si to myslíš?“ bez dychu som sa ho spýtala.

„Toto je tá najpravdivejšia vec, akú som kedy povedal. A si nie len to. Ja... Bol by som veľmi rád, ak by si nebola len moja kamarátka,“ povedal pomaly, no s tou najväčšou úprimnosťou v hlase, očiach a celom tele. Srdce sa mi rozbúchalo a tie povestné motýle sa dostavili. Nevedela som zo seba dostať ani hláska. Jeho slová a dokonalo modré oči ma dostali do akejsi siete. Cítila som sa spútaná, no vo mne som cítila nespútané šťastie , veľkú lásku a žiadostivosť. Podarilo sa mi na neho aspoň usmiať. No do toho úsmevu a hlbokého pohľadu som sa snažila dať všetky pocity vo mne.

Jemne mi opätoval úsmev a naklonil ku mne hlavu. Zopakovala som jeho pohyb, no nechala som medzi nami malú medzeru, ktorú som nechala na neho, aby ju prekonal. A aj to urobil. Jemne a sladko, no moje pery vzbĺkli. Začiatočná hanblivosť pochabla a obidvaja sme do toho dali viac. Začala som mu ochutnávať pery, ktoré chutili po alkohole no chuť ovocia, to prebíjala. Burcovala mnou vášeň a ja som mu to dala najavo. Obidvaja sme sa do toho opreli viac. Zapojili sme aj jazyky a preskúmavali nepoznané miesta. Občas som ho jemne hryzla, no jeho to iba ešte viac vyprovokovalo a začal ovládať bozk. Doteraz sme sa bili o vedúcu pozíciu, no potom som to už nechala na ňom. A urobila som dobre. Motýle v bruchu sa ešte znásobili, aj keď som si myslela, že to už nie je možné. Hladil ma po bokoch a ja som mala ruky v jeho vlasoch.

Po čase sme sa od seba jemne odklonili. Zapozerali sme si do očí a tam bolo všetko čo som potrebovala.

„Možno som to mal urobiť už skôr.“

„Dlho som po tom túžila, no teraz....“ usmiala som sa, pretože som nevedela vysloviť svoje city. No Niallove kútiky poklesli. Moja ruka hneď vyštartovala k jeho tvári. Nechcela som, aby bol smutný.

„Prečo si smutný?“

„Pretože ma neľúbiš.“

„Ja ťa ľúbim a veľmi. Bolo to najkrajšie čo som kedy zažila. Ja to neviem popísať. Proste som neuveriteľne šťastná a zaľúbená Niall,“ pobozkala som ho, no on sa odo mňa odtrhol. Nadula som spodnú peru a spýtavo na neho pozrela.

„Potreboval som ti povedať, že ja ťa ľúbim tiež a určite viac.“ Zasmiala som sa a vsunula do jeho náručia. Naklonil sa po deku a prehodil ju cez nás. Časom sme si aj ľahli a ja som zaspala v jeho náručí, najkrajšom mieste na svete, kde som sa cítila úplne v bezpečí, obmotaná najväčšou láskou.