I should have kiss you 34

Prepáčte, že som vám včera nedala novú časť, ale môj "milovaný" internet ZNOVA protestoval. A len tak mimochodom, toto je predposledná časť. Zajtra bude posledná a začnem s novou story, ktorá sa vám dúfam bude páčiť. :)

Chceli aby sme im ešte niečo zahrali. Zozačiatku som to bola iba ja s Louisom no nakoniec sa pridali aj ostatní a ja som ušla do úzadia. Zaspievali im zopár svojich, no aj cudzích pesničiek. Deťom to bolo jedno a puberťákom tiež. Hlavne sa chceli zabaviť a toto sa im o to postaralo. Keď som ta, uvidela dievčatá a chlapcov v mojom veku, uvedomila som si aké mám šťastie. Mám rodinu a domov. Možno nemám otca pri sebe, no oni nemajú ani jedného rodiča. Musí to byť pre nich hrozné. No možno aj lepšie. Ak by mali žiť s nejakým alkoholikmi, ktorý by ich mlátili, toto je lepšie. Rozhodla som sa, že to budem navštevovať častejšie. Deťom prinesiem nejaké plyšové hračky a starším.. ešte niečo vymyslím.

Horko ťažko sme sa rozlúčili s deťmi a nasadli do áut. My sme šli s Harrym a Niallom a ostatní šli v druhom aute.

Vystúpili sme pred Harryho domom. Ja som sa hneď vybrala pozdraviť Anne a Gemmu. Dlho som ich nevidela a pravdupovediac, mi aj trocha chýbali. Brala som ich ako moju druhú rodinu. Možno, budúcu.

Keď ma zbadali, viditeľne sa potešili. Pristúpili sme k sebe a so smiechom sme sa objali.

„Už ste zmierený?“ spýtala sa Gemma.

„Áno, sme.“

„Jasné, že sú. Veď inak by tu asi nebola. A nehovor, že si nezbadala na Harrym, aký je šťastný. A kto je toto dievča?“ Anne sa milo usmiala na Rose.

„Toto je moja najlepšia kamarátka od malička.“

„Teší ma. Ja som Anne, Harryho mama.“

„A ja som Gemma, jeho sestra,“ zaksichtila sa.

Prešli sme do záhrady. Nič sa tam nezmenilo. Kvety na jednej strane, prístrešok v strede a stále zapojená hadica. Keď sme stretli Nialla, povedal, že by sme sa mali vyzliecť do plaviek, ale ingnorovali sme to. Veď je to predsa chlapec. A tí chcú vidieť polonahé dievčatá, takže vtedy mi to divné nebolo. Začalo to byť divné, až keď nás Louis veľmi milo, ťahal do zadu.

„Máte plavky?“

„Máme.“

„A máte ich na sebe?“

„No, hej.“

„Tak sa vyzlečte do plaviek,“ prehodil akoby mimochodom.

„Nepotrebujeme, aby ste nás okukávali.“

„Takže to neurobíte?“

„Nie,“ svorne sme odpovedali. Len čo sme to dopovedali, niekto ma zozadu chytil. Keď som zdvihla pohľad, zbadala som, že je to Harry. Bez trička. Asi preto som nebojovala. Ostala som paralyzovaná. Uškrnul sa a vtedy sa to začalo. Louis zbehol po hadicu a voda si hľadala všetky možné miesta na mne a Rose. No aj Harry niečo schytal, pretože som sa mätala. A Rose robila to isté Niallovi. Zrazu pribehli Zayn a Liam s vedrami plnými vody.

„Vojna!“ zrevali a vyliali na nás celé dve asi desať litrové vedrá. Chalani sa iba smiali, no musím uznať, že aj ja. Jediné čo mi vadilo, bolo, že som im to nemohla vrátiť. Nahla som sa k Harryho uchu.

„Pusť ma. Chcem aby si aj tí suchí užili vodu,“ zašepkala som s úškrnom na tvári. Prikývol, no nepustil ma. Len sme sa spolu presúvali bližšie k nemu. On si asi myslel, že Harry chce, aby som to silnejšie schytala. Veď som to aj schytala. Keď sme už boli tesne pri ňom pustil ma a otočila som hadicu na neho. Nečakal to, takže ju s krikom pustil. Bola to jeho osudová chyba. Ostriekala som všetko čo mi prišlo pod ruku, no najmä Louisa, Liama a Zayna.  Zaslúžili si to.

Keď sme sa dohodli na mieri, začali sme zisťovať škody. Potopa na záhrade, premočené oblečenie a najmä uhlie s ktorým sme chceli grilovať. Možno sa ešte bude dať zapáliť alebo dúfajme, že majú ešte nejaké. Je aj možnosť, že stihne vyschnúť. Keby sme ho porozkladali po záhrade.. Vlastne, tá je tiež mokrá.

Predsa sme sa len vyzliekli do plaviek a začali žmýkať oblečenie. Popri tom sme hádzali naštvané pohľady na  Louisa.

„Ja som vám hovorili, že sa máte vyzliecť do plaviek, ale vy ste odmietli.“

„Mal si nám povedať, že budeme mokré!“

„Chceš povedať, že keby som vám to povedal, ostali by ste na mieste a neušli?“

„Máš jasné, že by sme ušli, ale ostatní by nás aj tak chytili.“

„A zase by ste ostali v šatách, takže je to jedno. A vyschne vám to. Ja som mokrý tiež, nesťažujem sa. Som v plavkách, obdivujete moje úžasné telo a je vám dobre.“

„Niečo tu smrdí.“   

 Louis sa začal obzerať, no potom na nás nechápavo pozrel.

„Samochvála,“ uškrnula sa Rose.

„Zayn! Zbehni po pukance! Možno sa tu strhne bitka proti Louisovi a baby sú v plavkách!“ skríkol Niall.

Zayn vybehol z domu a sadol si na stoličku vedľa Nialla.

„Chcete byť ešte mokrejšie?“ zákerne na nás zazrel.

„Trhni si.“

„Ak znova začnete, vypnem hlavný prívod vody,“ povedal Harry s vyhrážkou v hlase.

„Si ty normálny? Vieš aký by to bol pohľad?!“ okríkol ho Zayn a daroval mu nahnevaný pohľad.

„Nájdi si niekoho iného na okukovanie.“ 

Niečo zafrflal, vyplazil mu jazyk a odišiel.

Keď sa začalo stmievať, začali sa snažiť urobiť oheň. Po dlhom snažení sa im to aj podarilo. Vyprázdnili asi dve krabičky zápaliek, ale aj tak. Keď prišli Danielle a Eleanor, začala sa párty. Gemma šla k jej priateľovi a Anne ku kamarátke. Chceli nám urobiť súkromie.

Jedlo, hudba, tancovanie, spev a alkohol. Keby naši zistili, že som pila niečo iné ako nealko, mala by som problém. Ale čo už, žijem iba raz. Asi sme robili dosť veľký hluk, pretože sa nám prišli sťažovať susedia, ale nakoniec to skončilo tak, že sa ich staršie deti pridali k nám. Nemám poňatia ako sa volali a už vôbec netuším ako sa tam dostali Tom s Alice, Lara, David s Jessicou, Paul a zopár ďalších. Zopár? Tak to sa hlboko mýlim. Bolo ich viac ako veľa. Harry radšej zamkol dom, aby tam nikto nevnikol.

Keď ma Tom zbadal s fľaškou v ruke, zamrazilo ma. No on mi iba zobral fľašu z rúk, odpil si z nej a povedal, že tento večer ostane medzi nami. No ja som už radšej nepila. Celoživotná abstinencia a potom zrazu vypiť asi päť poldecákov, nie je najlepšie. Hlava sa mi krútila už po druhom, no ja som si chcela užívať. Preplo mi v hlave asi tak veľmi ako vtedy na záchodoch s tou cigaretou. Prišlo mi nevoľno a znásobilo sa to, keď som uvidela ako nejaký chlap cikal na Annine kvety. Bohužiaľ som nato mala krásny výhľad zboka. Striaslo ma. Niekto ma zachytil a nežne odniesol dovnútra. Zdvihla som pohľad a uvidela kučeravú hlavu. Zobral ma do náručia a vyniesol do jeho izby. Položil ma na posteľ a ľahol si vedľa mňa.

„Nemala si piť,“ pohladil ma po tvári.

„Chcela som to vyskúšať.“

„Aspoň si zistila, že to nie je k ničomu dobré.“

„Ale ty si pil,“ odula som spodnú peru.

„No ja som nato už zvyknutý.“

„Keby som raz nezačala, nezvykla by som si.“

„Ale veď to nie je potrebné za každých okolností piť.“

„Veď ja viem. Choď sa baviť, ja to tu trocha predýcham a potom sa vrátim.“

„Videla si sa? Ostávam s tebou a potom sa vrátime spolu. Alebo, nechceš ísť domov?“

„Nie nechcem. Musím to trocha predýchať, neskôr užívať a až potom domov!“ vystrelila som päsťou do vzduchu.

„Tu máš radšej vodu.“ Poslušne som ju vypila a začali sme sa rozprávať o všetkom. Tak ako niekedy. Veľmi mi to chýbalo. Keď som sa cítila lepšie, zapojili sme sa znova do zábavy, no postupne už začali ľudia odchádzať. Predsa už bolo asi štyri hodín ráno. 

Peši sme s celou bandou došli pred náš dom, rozlúčili sa, v duchu som vybozkávala Harryho a zaliezli sme do domu.