New life 7

Prepáčte, že je krátka, no viac som už nestihla a popravde som ani nechcela. Chcela som ukončiť časť tak ako je :D

Idem sa ja dať dole so spolužiakmi....

Neberte ma úplne doslova.. :DD

Majte sa :) 

Harry

S veľkou nevôľou som sa vybral za Zaynom. Naplánoval som si Louisovu vraždu. Samozrejme, chcel som ju uskutočniť iba vtedy, ak to čo chcel nebude vážne.

„Čo sa mu stalo?“ naštvane no aj zúfalo som sa ho spýtal.

„Ja ani neviem. Bol s Eleanor a potom keď od nej prišiel ku mne, chcel vidieť teba.“ Skamenel som.

„El sa s ním rozišla?“ zošokovane som sa ho spýtal. Videl som na Zaynovi, ako ním prešiel mráz. Všetci sme vedeli aký by Louis potom bol. Chodil by ako bez duše, vyprchal by z neho všetok humor a ľahkovážnosť. Už by to nebol ten Louis, ktorý hovorí všetko ako si myslí.

„Nie,“ zamietol to Zayn. „Ak by sa s ňou rozišiel, myslím, že by zo seba nevydal ani hláska a možno by hneď ušiel niekam sa opiť či utiecť za samotou.“ Mal pravdu. Ak by sa s ňou rozišiel, určite by nebol taký ako podľa Zaynovho opisu. Rýchlo ma za zaviedol do nejakej slabo osvetlenej miestnosti s gaučom, kreslom, stolom a minibarom. Louis sedel schúlený na gauči. Nohy mal skrčené po bradou a na nich prekrížené ruky. Pozeral bohviekam. Zdal sa mi pri tom veľmi nevinný. Pomaly som k nemu pristúpil a sadol si vedľa neho. Ruku som mu dal okolo pliec a len pri ňom ticho sedel. Chcel som, aby on začal rozprávať.

„Vyrušil so ťa pri niečom?“ prehovoril, no ani na mňa nepozrel.

„No popravde sme boli s Dianou skoro pri tom, no nevadí.“

„Som ten najväčší imbecil na svete!“ vykríkol a svoje slová zvýraznil úderom do sedačky. „Nie aby som sa vysporiadal so svojimi problémami sám. Ja som radšej musel vyrušiť svojho najlepšieho kamaráta pri tom, na čo už tak dlho čakal!“ Začal som oňho báť. Vyzeral byť utrápený a akoby začínal mať depku alebo niečo podobné. Začal som ho tíšiť.

„Louis, ty za nič nemôžeš. A toto by aj tak nebolo ono. Vymyslím niečo, čo bude krajšie a obaja si to zapamätáme do konca života. Ty si nám v podstate iba pomohol. Ak by nebolo teba, oddali by sme sa vášni, no pri nej som to chcel iné. Krajšie. A teraz mi povedz, čo sa deje. Uvidíš, bude ti lepšie,“ povzbudil som ho.

„Ja ani neviem. Asi som upadol do depresie,“ zdesene sa na mňa pozrel.

„Prečo? Čo sa stalo?“

„Možno to ani nie je depresia, iba šok.“ Tentoraz som už bol ticho. Chcel som, aby o tom začal rozprávať sám. Asi minútu bol ticho no potom začal znova rozprávať. „Normálne sme sa rozprávali a blbli s El. Rozprávali sme sa o minulosti, budúcnosti a o všetkom. A ona mi naznačila, že je tu niečo o čom neviem. Snažil som sa to z nej dostať, no dlho odolávala. Popravde, teraz ľutujem, že to viem. Spomínaš si, keď som si ti vylieval srdce po tom, ako sme s El mali neviazaný sex a to bez ochrany? A El práve vtedy nebrala anti?“ Bál som sa k čomu mieri. Rozprával mi to asi pred dvoma mesiacmi. Keď som o tom uvažoval, El bola potom nejaká vystrašená a vyzerala ako vyoraná myš. Nič v zlom. Pretože stále si myslím, že El je veľmi krásne dievča. No chápete, proste vyzerala akoby jej bolo stále zle. Bola bledá a často odbiehala na záchod. Začal som sa obávať. AK by teraz bola El tehotná, trocha by to zasiahlo aj skupinu. No teraz možno nie, no keď sa narodí. Pretože ak by sa plne venoval dieťatku, nemal by veľa času na nás. No ak by sa venoval nám, nemal by čas na malé a to je asi ešte horšie. Ja sám viem, aký je to hrozný pocit vyrastať bez plného otcovho venovania.

A Louis by už nemal toľko času pre mňa. Kde by sa stratila naša bratská láska? Veď ja bez nej asi zomriem. Je pravda, že mám Dianu, no to je moja ozajstná láska. A ja potrebujem aj tú bratskú, ktorú mi dáva Louis. Áno, dávajú mi  ju aj ostatní, no určite ste si všetci všimli, že od Louisa to ide najviac.

„Pamätám si to úplne presne. Tie tvoje nálady boli horšie ako tehotnej ženy. Raz si bol úplne vyľakaný, potom si šťastne pobehoval po dome alebo si proste iba žral mrkvu. Kto by si to nepamätal?“

„No a dnes padla reč aj na to. Dopekla, Harry! Pomôž mi, pretože sa tu zrútim,“ smrkol Louis.

Ahojte :)

Prepáčte, že včera nebola časť a vlastne nebude ani dnes ... Včera som bola úplne psychicky na dne, keďže som stratila kľúče od domu a môj mobil.. no nevyjadrujem sa... A dnes? No moja kamoška tie kľúče našla, takže sme nemuseli kupovať novú zámku :D a znova sme boli vonku dlho, takže som nič nestihla ... Teraz som si dolakovala nechty a čakám kým uschnú... :D
Zajtra je posledný deň na škole, ktorú som ja so spolužiakmi ničila 9 rokov. Zažila som tam toľko krásnych chvíľ :) Prvá láska, prvé sklamania či hádky. No všetko mi dalo niečo do života, takže aj keď na tú školu jednostaj nadávam, predsa mi len bude chýbať. Hlavne ľudia v nej. Bola som zvyknutá na to, že ich vidím každý deň, no teraz sa to zmení. Jedna dobrá vec na tom je, že uvidím skoro každý deň Štepi!! a ešte jedno dievča, ktoré asi nepoznáte... :D
A prázdniny? No to bude ešte zábava ... :) Nehorázne veľmi sa teším na toto leto :)
Zaujímajú vás vlastne moje litánie?
Tak či tak, končím :D
Zajtra vám časť už určite pridám. Aj keby to malo byť to posledné v mojom živote! Budem to musieť stihnúť pred rozlúčkovou .. :D
Dobrú noc, krásne sny a zajtra málo plaču ;)

New life 6

Časť som vám chcela pridať už asi pred dvoma hodinami, no môj blogger dosť protestoval. Nechcel mi načítať nový príspevok, no nejako sa mi to podarilo vybojovať! :) Že ste radi? Ak nie, asi sa zbláznim... :D 

Kecám.. :D

Btw, tešíte sa na koniec roka? Ja popravde ani neviem. Bude to nová škola, no ktorú sa teším, no nechcem opustiť kamarátky, ktoré zo školy tiež odchádzajú, no tiež hlavne tie, ktoré tam ešte pobudnú :/  

A k časti.. ani neviem ako ma to tam napadlo, no prišlo mi to také.. oživenie? ....

Asi sa mi neokysličuje mozog... :D 

Príjemné čítanie :) 

Myslím, že vám nemusím hovoriť, ako veľmi ma to zabolelo. Ja som s Ollym nič nechcela mať a ani nemala. Len sme spolu tancovali a to nie je ani zahýbanie, ani trestné. Alebo snáď je? Cez slzy som pozorovala miesto, kde zmizol za kopou ľudí. Už okolo nás netvorili kruh, no ešte stále na mňa zazerali. Nečudujem sa im. Kto by sa nepozrel na dievča, ktoré bolo iniciátorom bitky a teraz sedí na zemi s hlavou v rukách, slzy jej tečú po tvári a zničili jej make-up?

Niekto ma chytil za lakeť a snažil sa ma postaviť. Prestala som vnímať tváre, no nechala som sa viesť. Potkýnala som sa a nebolo to iba kvôli vysokým opätkom. Akosi sa to splietalo s alkoholom v krvi. Dostala som sa do nejakej slabo osvetlenej miestnosti. Asi sekundu som sa zľakla, že ma niekto chce znásilniť, pretože dvere ten daný človek zamkol, no nakoniec som to zamietla. Myslím, že by všetci moji kamaráti neboli takí sviniari, aby ma tam nechali samú a ani by sa nepokúšali zabrániť únosu.

No možno sa na mňa všetci naštvali, pretože som štetka. Áno, je to možné. Ale prečo mi už bolo všetko jedno? Mala som pocit, že aj keby ma fakt niekto chcel znásilniť, nechalo by som ho. Bola som taká smutná, zničená a utrápená, že by mi bolo všetko jedno. Aký má môj život zmysel, ak v ňom nebude Harry? Myslím, že žiadny. Bez neho som úplná nula a nikdy by som nebola taká ako teraz. Takže, ak by odo mňa tá osoba chcela niečo viac, ako iba rozprávanie, asi by som ho nechala. Počkať, bolo by to potom znásilnenie? A záleží na tom?

Práve sa to začalo. Niekto mi rozopína na šatách zips. Dopekla! Prečo sa nebránim? Tie ruky  boli celkom hladké, asi si ich ten úchyl dostatočne hydratuje. Šaty mi už odkrývali polovicu tela a mne to už začalo byť nepríjemné. Chcela som sa brániť, no bola som ochromená. Akoby mi do tela dali nejakú drogu, kvôli ktorej zabudnete ovládať svoje telo. Presne tak som sa cítila. Moje vnútro kričalo, kopalo a celkovo sa bránilo. Chcela som sa tomu prizrieť do tváre, no nič som nevidela. Všetky farby sa mi zlievali do jednej tmavej šmuhy. Keď som tam iba ležala v spodnom prádle, fakt som začala ponikáriť. No vlastne iba vo vnútri, pretože moje telo ma ešte stále neposlúchalo.  

Zrazu som pocítila, ako ma niekto jemne nadvihol. Vtedy som moju teóriu o znásilnení začala prehodnocovať. Myslím, že ten človek, ktorý by na mne chcel spáchať takú ohavnosť, by sa ku mne nesprával tak jemne. A vonkoncom by ma nezačal obliekať do nejakej veľkej košele.No vtedy som už mala pocit, že tie ruky sú iné. Boli drsnejšie, no predsa jemné.  Vtedy som nebola len vyľakaná, ale aj zošokovaná. Zatvorila som oči a snažila sa zhlboka dýchať. Toto som robila ani neviem ako dlho, ale myslím, že dosť, keď som otvorila oči a snažila sa zaostriť. Najprv som začala vnímať farbu. Ten chlap mal tmavé vlasy a bol do pol pása vyzlečený. Takže na sebe som mala asi jeho košeľu. Zdal sa mi povedomý, no ešte som si nebola istá tým, kto to bol. Znova som zatvorila oči a tentoraz si ich aj pošúchala. Keď som ich otvorila, znova ma pochytil menší šok. No bol to celkom príjemný šok. Na zemi vedľa sedačky sedel v tureckom sede, môj kamarát. Ustarostene, no zároveň zahanbene sa na mňa pozeral spod hustých tmavých mihalníc.

„Kde je Harry?“ plačlivo som vzdychla. Rýchlo sa postavil a sadol si vedľa mňa. Pohladil ma po rozpálenej tvári a smutne sa na mňa pozrel.

„Neviem, Diana. Liam s Danielle, Louisom a Niallom, šli za ním a utekali ho nájsť, aby ho odniesli do bezpečia domova. Ja s Eleanor sme šli s tebou. El usúdila, že by ti bolo pohodlnejšie vyzlečenej, tak ťa vyzliekla a ja som ti iba podaroval moju košeľu. Takže, nerob si starosti, ja som ťa nevyzliekal,“ jemne sa zapýril a sklopil oči.

„Ďakujem ti Zayn,“ silene som sa na neho usmiala. „Eleanor je kde?“

„ Šla medzi ľudí robiť sa, že sa nič nedeje.“

„To bolo múdre... Myslíš, že Harry sa bude veľmi hnevať?“ Zayn sa na mňa divne pozrel a pokrútil hlavou.

„To on sa pobil, nie ty.“

„Ale pobil sa kvôli mne. Bolo to len preto, že som tancovala s Ollym a jeho to vyprovokovalo. Veď ja viem aký je, preto som s Ollym tancovať nemala. Všetko je moja chyba,“ skrúšene som si dala ruky do dlaní a znova sa rozplakala. Vtedy som si spomenula na môj make-up, ktorý som určite mala celý rozmazaný. So slzami v očiach som sa zdesene chytila tváre.

„Zlato, El ťa stihla aj odlíčiť, keď si zaspala. Takže si krásna a nemusíš sa ničoho báť,“ usmial sa na mňa. „A čo sa týka Harryho, nemal dôvod tak vybuchnúť. Len preto, že si tancovala s niekým iným? To nie je dôvod. Aj keby ste sa na seba usmiali alebo ja neviem čo, ani to  by nebol podvod. Harry mal proste viac vypité a preto videl aj to, čo nebolo. Takže neboj sa, on to pochopí,  keď mu to vysvetlíš,“ pohladil ma po ruke a zahľadel sa do neznáma.

„Odvezieš ma domov?“ potichu som sa spýtala.

„No nemám vodičák a aj keby som mal, tak som si dosť vypil, no ak si si nevšimla, sme v hoteli v ktorom sme ubytovaní, takže stačí, ak ťa odprevadím úplne na horné poschodie.“
„Aha, jasné. Zabudla som. Ideme? Chcem si zdriemnuť a posnažím sa o stratu pamäte.“

„O to sa postará alkohol. Ja ešte mám chuť si niečo vypiť. Ty nie?“

„Vezmi jednu vodku.“ Zayn sa zaškeril a spoza chrbta vytiahol skoro plnú fľašu.

„Párty bude pokračovať na izbe.“ Zayn mi podal ruku a pomohol mi dosať sa na rovné nohy. Obzrela som si moje oblečenie a vzdychla si. Košeľa mi ledva zakrývala zadok, takže som nechcela ísť cez húf ľudí. Potom som si uvedomila, že Zayn je polonahý, takže neviem čo by si o nás pomysleli. Spýtavo som sa na neho zahľadela a on ukázal na dvere. Verila som mu. Ocitli sme sa na tmavej chodbe, no kráčali sme preč od všetkej zábavy. Ruka v ruke sme blúdili, až sme našli výťah. Spoločnou pomocou sme doňho vošli a nechali sa vyviezť na posledné poschodie. Piť sme začali už vo výťahu, takže trafiť kartou od izby do dverí, bolo trocha ťažšie, no s vôľou božou sme to dokázali. Moja izba bola prázdna, takže nám stačilo zatiahnuť závesy a uvelebili sme sa na posteli.

Čím dlhšie sme pili, tým viac sme si verili a rozprávali si úplne všetko. Cítila som sa, akoby som bola so starým kamarátom, ktorého poznám od plienok. Smiali sme sa na všetkom a mne sa podarilo aspoň na chvíľu zabudnúť.

„Zayn?“

„Áno, srdiečko?“ utiahol si zo mňa.

„Prečo nemáš priateľku? Tak veľa báb ťa chce a ja na tebe vidím, že teba to k nim ťahá.“

„No, ono to nie ja tak ľahké. A asi mi je tak dobre. Myslíš, že keby som mal priateľku, mohol by som teraz blbnúť s tebou?“

„Asi nie. To  znamená, že ja už nemám priateľa?“ bez dychu som sa ho spýtala.

„Určite máš. Harry nie je debil. No keby bol, ja som ti stále k dispozícii. A trafili by sme dve muchy jednou ranou,“ uškrnul sa a usrkol si z fľaše.

„Myslíš, že by si to so mnou vydržal?“

„Stavíme sa?“

„Hm, a o čo?“ koketne som sa ho spýtala. Určite to spôsoboval ten alkohol v krvi.

„Takže, ak by ti nedaj bože dal Harry kopačky a my by sme sa dali dokopy, tak ak by som s tebou vydržal viac ako dva mesiace, tak si dáš tetovanie.“

„Tetovanie?! Ja sa toho bojím! No, beriem. Ale ak by si nevydržal, dáš si vytetovať niečo, čo má so mnou spoločné.“

„A čo ako? Tvoje meno?“

„Nie, stačí iniciálka alebo.. kučeru!“

„Kučeru?!“

„Čo by ma viac vystihovalo? Na to by si sa iba pozrel a určite by si spomenul na mňa. Teda, aspoň dúfam.“

„Vieš čo mi ťa pripomenie viac?“ nečakal na odpoveď a hneď sa mi prisal na pery.

New life 5

Ahojté :) Takže som späť :)  Na výlete bolo proste úžasne, čo vám budem hovoriť. V sobotu sme mali celodennú túru na Tomášovský výhľad a následne na to hneď aj Kláštorisko a nebudem vám klamať, skoro jedenásťhodinová  túra dá pekne zabrať. A keď sme potom spali ani nie dve hodiny jedenásti na jednej izbe a siedmi na jednej manželskej posteli..  no Ďakujem pekne :D No bolo zábava! :)

Včera som vám časť nedala, pretože som už nutne potrebovala spánok, takže už o ôsmej večer som bola tuhá ... No dnes som fit a časť je tu :) Takže príjemné čítanie :)

Ľúbim vás :-*

Hlavou mi prebehli všelijaké scenáre, ktoré by sa mohli odohrať. Bola by som rada, keby to bola prinajhoršom žiarlivostná scéna, no nakoniec by sme sa udobrili. Ale bála som sa, že sa to skončí ich bitkou, pretože čo sa týka mňa je Harry prchký. A čo by bolo asi najhoršie? Keby sa Harry na nás iba pozrel, odkráčal či pozrel na Ollyho, pobúchal ho po ramene a poprial by nám veľa šťastia vo vzťahu. Vtedy by som sa asi psychicky zrútila. Alebo keby sa na mňa iba chladne pozrel a povedal Toto je koniec.

„Harry,“ prekvapene, zároveň vystrašene som vyriekla.

„Odpovedz, čo tu s ním robíš?“ pomaly sa ma opýtal so zlovestným podtónom.

„No, ja som ťa hľadala, ale nevedela som ťa nájsť. Potom som stretla tuto Ollyho,“ ukázala som naňho rukou, „A on mi ponúkol spoluprácu,“ nadšene som vykríkla, zakukujúc po ňom, ako na to bude reagovať. Či sa uvoľní a bude so mnou tešiť alebo sa ešte viac naštve.

„A preto s ním musíš tancovať?“ nahnevane fľochol na Ollyho. Bolo rozkošné ako žiarlil. Predstavte si malé kučeravé šteniatko, ktorému zobrali obľúbenú hračku. Bolo to niečo podobné.

„Prosím ťa, Harry, nežiarli,“ zasmiala som sa. „Aj keď musím uznať, že je to rozkošné,“ usmiala som sa a pristúpila k nemu. Pomaly som pery priblížila k tých jeho. Bála som sa, že s odtiahne, no neurobil tak.

„Kamoš, azda si nemyslíš, že by som ti preberal priateľku,“ uškrnul sa Olly. „Ako by potom dopadlo naše ďalšie turné?“

„Bolo by tam veľmi dusno,“ poznamenal Harry a jeho ruky spočinuli na mojom páse. Bolo na ňom vidieť, že už je uvoľnenejší. Rukou mi hladkal pás a už nebol strnulý. Cítila som, že z neho sála láska. Našťastie už stihla prekryť žiarlivosť.

„Nejdeme si niekde sadnúť a preberieme tú spoluprácu?“ navrhol Olly tak ako mne aj Harrymu. Ten iba prikývol a zaviedol nás k stolom, ktoré boli blízko baru. „Idem nám priniesť niečo na pitie. Čo si dáte? Tequilu?“ pošklbávalo mu kútikmi úst.

„Jednu by som si ešte dala. No inak asi Sprite,“ usmiala som sa.

„Ja si dám to isté,“ zamumlal Harry. Olly sa otočil na päte a šiel nám pre našu objednávku. Nastalo ticho. Teda nie úplne, keďže všade okolo nás bola vrava, smiech, hudba a kopa tancujúcich tiel, no medzi nami, bolo ticho.

„Dúfam, že mi veríš,“ zapozerala som sa do jeho nádherných očí.

„Verím ti, no pochop ma. A myslím, že keby som nebol jeho kamoš, už by ťa dávno balil. A to nie iba tak mierne ako teraz, no viac.“ Zrazu ho začal zaujímať fľak na stole.

„Láska,“ naklonila som sa k nemu a vtisla mu pusu na pery. „Ja milujem iba teba a Olly, je len možno budúci kamarát a spolupracovník. No ty budeš moja láska navždy,“ pohladil som ho po líci. Jeho kútiky sa jemne pozdvihli a ja som mala možnosť ďobnúť ho do jeho nádherných jamiek. Medzitým k nám dorazil Olly s táckou a na nej niesol poháre. No v ruke ešte držal šampus.

„Doslova mi vletel do ruky, tak som si pomyslel, že to bol osud,“ uškrnul sa a ponalieval nám do pohárov na stopkách.

„Najprv si dáme tequilu, nie?“ spýtal sa Harry.

„Ja s ním súhlasím,“ povedala som a zobrala si do ruky ponúkanú soľ.

„Na naše priateľstvo, spoluprácu a moju nehynúcu lásku k Diane,“ zaľúbene sa na mňa pozeral.

„Ja súhlasím so všetkým, až na to, že prajem nehynúcu lásku vám.“

„Na priateľstvo, spoluprácu, moju obrovskú lásku k Harrymu a na to, čo nás tu všetkých spája. Spev,“ pozdvihla som pohárik, zlízla soľ a všetci naraz sme to do seba vyliali a rýchlo zahryzli do kúska citróna.

Najprv sme sa iba nezáväzne rozprávali a pomedzi to pili. Neviem či to bol veľmi dobrý nápad, pretože sme pri dohadovaní o spoluprácu nemali triezvy mozog, no čas sa už nevráti. Aj keby som to rada urobila.

Olly ma skoro celý čas spaľoval pohľadom. Lichotilo mi to, no zároveň mi to bolo... No nie nepríjemné, ale zároveň som sa cítila vinná, že mu to nezatrhnem a po lopate nevysvetlím, že nemám záujem.

„Navrhujem, aby sme sa zajtra stretli v štúdiu a zistili ako nám sedia hlasy. Potom by sme sa dohodli na téme skladby a niečo by sme spoločne napísali. Myslím, že by to bola dobrá vizitka pre teba,“ usmial sa na mňa Olly. V tom momente ako to zbadal Harry stiahol si ma na svoje kolená.

„Súhlasím s tebou, no chcem tam byť s vami,“ prehodil a rýchlo vypil pohárik vodky, ktorý sa ani neviem kedy objavil pri každom z nás. Plus celá fľaša. A nemôžem zabudnúť podotknúť, že tam nebola ani polovica a to priniesli ju celú.

„To nie je problém. Ako ťa poznám, ty nám ešte pomôžeš a Diana aspoň bude uvoľnenejšia,“ znova sa na mňa usmial a ja som mu to opätovala.

„Platí, o koľkej tam máme byť?“

„Bude vám vyhovovať okolo tretej poobede?“ spýtal sa a nahol sa pre fľašu, ktorá bola pri mne a Harym. Ako si ju bral, nenápadne a akože náhodne mi prstom prešiel po chrbte ruky.

Harry si to všimol a jemne zavrčal. „O tretej tam budeme ako na koni.“

„Takže to už je vybavené. Nejdeme tancovať?“

Spýtavo som sa pozrela na Harryho a ten prikývol. Asi to videl ako šancu na dokázanie, že ja som iba jeho a on sa tam bude musieť skrúcať s niekým, koho ani nepozná. Vlnivým krokom sme prešli do stredu parketu a začali sa hýbať v rytme hudby. Väčšinu času som tancovala iba s Harrym, no potom si ho k sebe stiahla nejaká pipka a mňa si pritiahol Olly. Vlnila som sa okolo neho a jeho ruky spočinuli na mojom tele. Nebol dotieravý, no aj to mi spôsobilo dosť problémov.

„Daj pokoj môjmu dievčaťu,“ zavrčal Harry a strelil do zubov Ollymu. Zohol sa a ruka mu v okamihu pristála na boľavej sánke. Videla som, že mu z pery vyteká jemný pramienok krvi a on si ju s úškrnom zotrel.

„Ale no tak kamoš. Ja som len nechcel, aby tam stála sama, tak som s ňou začal tancovať ja.“

„A to predtým?! Mojej Diany sa nikto okrem mňa dotýkať nebude!“ skríkol a dal mu pocítiť znovu jeho pravačku. Vtedy už ani Olly neostal len tak stáť. V podstate sa mu ani nečudujem. Kto by sa nechal len tak bez bránenia mlátiť? Asi iba samovrah, blázon či inak mentálne či fyzicky postihnutý človek.

Okolo nás a vytvoril kruh a všetci na nás čumeli. Päste lietali kade- tade a ja som sa ich od seba snažila rozdeliť. No nešlo to. Len čo som sa k nim priblížila, jeden alebo druhý ma odsotil a zavrčal, že je to iba medzi nimi. S plačom som sa rozbehla hľadať niekoho, koho by poslúchli. Len čo som sa rozbehla, nevedno kam, narazila som na Liama s Louisom.

„Prosím, pomôžte mi! Harry sa mláti s Ollym!“ zúfalo som vykríkla a rozbehla sa naspäť k nim dúfajúc, že ma budú nasledovať. Aj tak urobili. Asi stotinu sekundy, len tak stáli, no potom sa k nim skočili a rozdelili ich od seba. Liam držal Ollyho a Louis Harryho. Obidvaja sa zozačiatku metali, no po chvíli sa upokojili. Pribehla som k Harrymu a začala zisťovať škody na jeho tele. Mal rozťatú peru a na líci sa mu určite vytvorí modrina. Chcela som ho pobozkať, no on odvrátil hlavu a drgol do Louisa, nech ho pustí. Keď tak urobil, ani sa na mňa nepozrel, otočil sa a odkráčal preč. Mne neostávalo iné, ako pozorovať jeho odchádzajúcu siluetu, pretože som bola obarená a skolená. Moja láska, bola na mňa naštvaná a ukázala mi chrbát.

New life 4

Takže konečne som sa dokopala k novej časti. Prepáčte, že už dva dni nebola, no teraz v lete to je pre mňa už ťažšie, pretože som zvyknutá celé dni sa vypekať na slnku a ak nie to, tak sa chladiť :D... Táto časť je trocha dlhšia ako obvykle, no nechcela som to rozdeľovať na viac častí. Dúfam, že vám to nevadí ... :D

Zajtra ani v sobotu časť určite nebude, pretože ideme na školský výlet. Či bude v nedeľu, to ešte neviem. Podľa toho, kedy sa nám podarí doraziť domov. 

Btw, nehorázne sa teším na výlet :D  

„Ježiši, prepáčte,“ vyhŕkol Zayn a chcel sa vypariť. Mali sme v pláne pokračovať, pretože takto vyburcovaný a prestať? No prepáčte, ale už som na takú príležitosť čakala dlhšie. Harry sa znova začal venovať mojim perám a jeho prsty zablúdili k zapínaniu podprsenky. No vtedy sa ozvala nervózne zaklopanie na dvere.

„Prepáčte, že vyrušujem, No Louis hovoril, že sa s tebou nutne potrebuje rozprávať,“ hovoril spoza dverí.

„Tak mu povedz, že som zamestnaný,“ zavrčal.

„To som mal v pláne, no potom som si spomenul na výraz tváre, ktorý mal. A vlastne sa bojím mu ukázať na oči bez teba.“

„Vyzeral na pokraji zrútenia či naštvaný?“ Nechcem vedieť ako to Zayn všetko počul. Pomedzi tie mľaskavé zvuky a mierne vzdychy. No, neviem ako sa pri tom cítil. Možno znechutený alebo sa chcel pridať? Ježiši, čo mi to napadá.

„Oboje.“ Harry si vzdychol. Spýtavo som sa na neho pozrela.

„Že mi nechceš povedať, že musíme skončiť?“

Harry sa postavil a kopol do prvého čo mu prišlo pod ruky. Vlastne pod nohy... Stolík sa prevrátil a ja som sa vyľakala. O Louisa, Zayna no aj môjho Harryho.

„Prepáč mi to zlato, no aj keby som nešiel, už by to nemalo to čaro. Uvidíš, že nabudúce nám to už nikto neprekazí. A to ti prisahám, že to bude krajšie. Aj keby to malo byť to posledné v mojom živote,“ naklonil sa ku mne a pobozkal ma.

„Dúfam, že to nebude to posledné,“ zaškerila som sa.

„To si píš, že nebude,“ uškrnul sa na mňa, keď si cez hlavu pretiahol tričko a s bozkom sa rozlúčil. Začula som, ako sa mu Zayn ospravedlňuje a ešte niečo hovorí, no to som už veľmi nepočula, pretože odchádzali.

Najprv som tam iba polonahá ležala a nad všetkým premýšľala. Nad dnešným koncertom, rozhovore s novinárkou a skoro sexom s Harrym. Páni, skoro to bolo, keby Louis nepotreboval jeho pomoc.  A nech si ma nepraje, ak to bola iba nejaká hlúposť, ako napríklad došla mrkva alebo Kevin mu odletel, keď sa ho snažil zobrať do rúk a skrotiť ako domáce zvieratko. Vtedy by som mu fakticky vykrútila krk. So vzdychom som sa postavila a navliekla na seba šaty. Bolo šťastím, že boli nepoškodené. No o mojich vlasoch sa to veľmi povedať nedalo. Aj keď je pravdou, že na vytvorenie  môjho účesu stačí rozstrapatiť vlasy. Snažila som sa o to, no to by som nemohla na nich mať tak veľa laku. Tak som si ich ledabolo upravila a vyšla z miestnosti. Bola som bezradná. Nemala som poňatia, kde mám ísť. Moje orientačné schopnosti sú „úžasné“.  Nemala som ani poňatia, ktorou stranou som prišla. Mám ísť doprava, či doľava? Vybrala som sa doprava. Bola tam dlhá chodba, veľa dverí a no.. bola tam tma. To všetko som si stihla všimnúť. Hlavou mi behalo či som tadiaľ prechádzala, no zdala sa mi, že nie. Bolo to vlastne dobré, nie? Veď ja som neplánovala ísť von, ale dostať sa medzi ľudí, ktorí sa zabávajú  a sú moji priatelia. Teda, aspoň väčšina. Po dlhom blúdení som našla výťah. No ja som sa rozhodla, nájsť schody. Veď by bola hlúposť zastavovať výťahom na každom poschodí, zistiť, či nepočujem zábavu a ak nie, znova sa vrátiť do výťahu, celé to zopakovať a takto by to šlo dookola. Schody sa mi podarilo nájsť rekordnou rýchlosťou. Musela som vyjsť na siedme poschodie, kým som začula hudbu, smiech a vravu. So zatajeným dychom som pomaly otvorila dvere. Viete, len pre istotu. Čo ak by tam bolo niečo úplne iné, a prichytila by som niekoho cudzieho no pri... Veď viete. Pri tom, čom sme boli ja s Harrym. Ak by tam nebolo ešte viac ľudí, no robili by to isté. No našťastie to bolo to, čo som hľadala.

Toto bola moja prvá after party. Nie len tá, čo v podstate patrila aj mne, ale celkovo. Nikdy som na žiadnej nebola. A vlastne, ako by som mohla? Veď jediné slávne osobnosti čo poznám sú moji chlalani a ja s nimi nechodím všade.

Bolo tam viac ľudí ako som si myslela. Zbadala som tam členov kapely, ktorá pre nás hrala so zopár kamarátmi. Možno trocha viac ako zopár. Boli tam kamaráti chalanov, Danielle a Eleanor a to čo som tam práve videla bol Olly Murs? A Ed Sheeran? Ja. Asi. Zomriem.

Všade bolo plno pitia a aby som si bola istá, že myslíme na to isté, bolo tam plno alkoholu. Samozrejme aj nejaká voda, aby nám to neudrelo úplne do hlavy a aby Liam nemal suché hrdlo. Na parkete sa už v rytme hudby zvíjalo zopár tiel. Hľadala som Harryho, no nikde som ho nevidela. Keď som zbadala Liama, šla som za ním.

„Ahoj,“ s úsmevom ma pozdravil.

„Ahoj. Nevidel si Harryho?“

„Videl, ale kde je teraz...“ zasmial sa a začal sa venovať jeho polovičke, ktorá sa okolo neho začala krútiť a podľa všetkého ma od neho chcela odohnať. Nechápala som, čo je sadlo na nos, no nechala som to tak. Asi má krámy. Ešte som sa raz usmiala na Liama a chystala sa odísť, no vtedy ma Danielle chytila za ruku.

„Daj pokoj môjmu priateľovi,“ zvrčala. Nechápala som čo jej sadlo na nos. Veď vedela, že milujem Harryho a nič v zlom, no Liam ma vôbec nezaujímal. No aspoň, nie v takom zmysle, aby som k nemu cítila niečo viac ako priateľstvo. Liam ju zahriakol a ona na neho naštvane zazrela.

„Čo je, azda sa ti tá štetka páči?“ fľochla naňho.

„Danielle! Ako to s ňou hovoríš? Veď nevidíš, kto to je?“

„Niekto, kto mi ťa chce prebrať.“

„Koľko si toho vypila?“ ticho sa jej spýtal.

„Nie veľa,“ odsekla. Chcela som jej ujasniť, kto som, no vyzerala byť v trochu viac podnapitom stave, takže neviem či by ma počúvala.

„Dan, to je naša kamarátka a HARRYHO,“ zvýraznil, „priateľka.“ Danielle si ma prehliadla od hlavy po päty a snažila sa spomenúť si. Je pravda, že sme sa asi mesiac, ak nie viac, nevideli,  no nezdalo sa mi, že som sa nejako veľmi zmenila. Potom som v jej tvári zbadala záblesk poznania.

„Diana,“ zapišťala a hodila sa mi okolo krku. Jej zmena nálady a postoja ku mne ma zaskočila, no potom som sa tomu zasmiala. „Prepáč, že som na teba tak vyskočila. Ja som ťa fakt nespoznala. Prepáč, ja som to tak nemyslela. Ja ťa mám veľmi rada, ak by som vedela, že si to ty, nikdy by som sa k tebe tak nesprávala. Veď viem, koho miluješ. No musím priznať, že som si aj vypila asi viac ako bolo potrebné. Prepáč. Ako bolo na koncerte? Prepáč, že som tam nemohla prísť, no len nedávno sme prileteli z turné. Ešte raz prepáč,“ ospravedlňujúco no aj trocha pripito sa na mňa pozrela.

„To nevadí. A bolo to niečo neopísateľné, krásne, úžasné a ešte neviem aké,“ zasmiala som sa. „Nabudúce sa už musíš prísť pozrieť.“

„Nabudúce už s tebou budem aj tancovať,“ uškrnula sa.

„To by nebol zlý nápad. No ja vás nechám, aby ste si užili vzájomnú spoločnosť. Ak by ste stretli Harryho, nech ma príde hľadať, budem niekde tu. Majte sa,“ rozlúčila som sa nechala ich samých. Vedela som, že to potrebujú. Veď Danielle bola dlho preč a nevideli sa.

Predierala som sa na druhú stranu parketu, za vodou a čo si budeme klamať, najmä alkoholom. Všetci tam už boli v nálade, len ja som za nimi zaostávala. Naliala som si vodku a rýchlo ju do seba naliala. Šla som si naliať aj vodu, keď som do niekoho vrazila. Zamrmlala som ospravedlnenie, no keď odo mňa neodstupoval, zdvihla som hlavu a zapozerala sa do modrých očí Ollyho. Ten slávny Olly Murs a ja stojím pred ním a pozeráme si do očí, usmievame sa a dopekla! Má pekný úsmev.

„Ahoj,“ oslnil ma jeho dokonalým úsmevom. „Ty si Diana, však?“

„Ahoj. No, áno. Odkiaľ ma poznáš?“ zahabkala som.

„Bol som na vašom koncerte,“ vysvetlil. „Bola si úžasná. A tak ma napadlo, nechcela by si spolupracovať aj so mnou?“ spýtavo sa na mňa zapozeral. Úplne mi vybil dych. Nikdy som si nemyslela, že sa mi niečo také stane. Ja. Som. Stretla. Ollyho. Mursa!  A rozprávam sa s ním. Bude ochotný sa so mnou vyfotiť? Počkať. On so mnou chce spolupracovať?!

„Prosím? Počula som dobre?“

„Ak si počula Budeš so mnou spolupracovať? Tak si počula dobre,“ pobavene odpovedal.

„Ale prečo?“ nechápala som.

„Pretože spievaš úžasne a máš v sebe akúsi iskru, ktorá ľudí láka. No ak so mnou pracovať nechceš, ja to beriem,“ sklopil oči. Vyzeral ako stelesnenie skromnosti, ľútosti a smútku. „No aspoň teraz sa mi venuj,“ usmial sa na mňa.

„Počkať, no ja som nepovedala, že s tebou nechcem spolupracovať. To samozrejme chcem, len tomu nechápem.“

„Ale tvoju spoločnosť by som rád dnešný večer cítil aj tak,“ uškrnul sa. Rozhodila som rukami.

„Kľudne. Môj priateľ zmizol bohviekam a ja sa nudiť nechcem.“

„Tvoj prístup sa mi páči. Pila si už niekedy tequilu?“

„Nikdy v živote,“ razantne som pokrútila hlavou.

„Tak teraz to vyskúšaš. Mexičania ju väčšinou pijú čistú, no iba keď je kvalitná. A ja dosť pochybujem, že táto je tá z najkvalitnejších, keďže je pri nej soľ a citrón. Ideme na to?“ Prikývla som a on mi to začal vysvetľovať.

„Soľ si nasypeš na chrbát ruky medzi palec a ukazovák, zlízneš ju,  potom do seba naleješ tequilu a nakoniec zaješ citrónom,“ len čo to dopovedal, ponalieval nám ju do pohárikov a podal mi soľ s kúskom citróna. Nasypala som si ju na ruku a s očakávaním sa pozrela na Ollyho.

„Na zdravie, úspešnú kariéru a našu spoluprácu,“ pohárik zdvihol do vzduchu a pohľadom ma popohnal. Rýchlo som si z ruky zlízla soľ a v momente do seba hodila tequilu. Len čo som to prehltla, rýchlo som sa zahryzla do citróna a nechala sa unášať doteraz ešte nepoznanej chute. Napočudovanie mi to chutilo. No asi som sa po tom ako som začala obhryzávať citrón tvárila smiešne, pretože Olly mal zo mňa dobrú zábavu.

So smiechom som ho plesla po pleci. Bolo mi s ním príjemne. Nebol taká namyslená hviezdička, no nebol ani veľmi skromný či utiahnutý. Mal zdravé sebavedomie a tak.

„Nepôjdeme si zatancovať?“

Alkohol v mojom tele bol dostatočne rozprúdený, takže som s radosťou súhlasila. Neviem ako dlho sme sa tam zvíjali v rytme rýchlej hudby. Možno aj hodinu. Boli sme rozhorúčení, no bolo nám super. Medzitým sme ešte niečo vypili, takže čím ďalej tým viac zo mňa všetko čo ma ťažilo opadávalo. Keď pustili slaďák, Olly sa na mňa spýtavo pozrel a potom si ma pomaly k sebe pritiahol. Hlavu som si položila na jeho plece a nechala sa unášať hudbou. Nemôžem povedať, že sa mi to nepáčilo, no nebolo to také aké som prežívala s Harrym.

Olly bol decentný. Jeho ruky mi nespočívali na zadku, iba na páse. Možno to bolo tým, že puberta ho poriadne vytrieskala asi pred viac ako desiatimi rokmi.

„Diana? Čo tu s ním robíš?“ niekto na mňa vyštekol so žiarlivostným podtónom. Mykla som hlavou a zapozerala sa do očí môjho milého. No teraz bol naštvaný.