Uptown girl 23

Niall

Fakticky som bol naštvaný, že som musel tak skoro opustiť Suzan. A to len preto, že Paul si s nami ešte potrebuje prebrať zopár vecí ohľadom koncertov. Akoby sme to už nevedeli. Vždy hovorí to isté a ja už z toho začínam mať migrénu. A najmä teraz. Mal som poslednú šancu s ňou byť a oni mi ju len tak vyhodili von z okna. No nie je to hrozné? Nabrúsene som vošiel do domu a hodil sa do kresla, kde už boli všetci ostatní a živo debatovali s Paulom.

„Don Juan sa nám vrátil,“ zaškeril sa Harry, no razom sa zarazil, pristúpil ku mne a zložil mi kapucňu.

„Čo sa ti stalo?“ šokovane sa ma všetci spýtali. Vlastne okrem Paula, pretože on asi onemel. Buď od hnevu na mňa alebo na Josha, preňho neznámeho útočníka.

„Menšia potýčka,“ zamrmlal som a chcel som skloniť hlavu, no nedovolili mi to.

„Mešia?! Aký idiot ti toto spravil?“ rozčuľoval sa Liam.

„Prečo ste sa bili?“ pridal sa Zayn.

„Ohrozoval Suzan?“ tipoval Louis.

„A prečo ste sa bili deň pred koncertom?!“ nahnevane skríkol Paul.

„Ja nemôžem za to, že Suzanin bývalý je psychopat. A len tak mimochodom, môžete ďakovať Suzan, že žijem.“ Všetci sa na mňa vystrašene a s otázkou v očiach pozreli. „Mal pri sebe nôž a usudzujem, že ho chcel aj použiť. Lenže ona mu ho z ruky odstrelila,“ povedal som v skratke.

„Počkať. On ťa chcel zabiť?“ pomaly sa ma opýtal Zayn.

„Ja neviem. Možno. Nemôžeme sa o tom porozprávať inokedy?“

„A to bude kedy?“

„Zajtra spolu strávime väčšinu času.“

„Dobre chalani. Dajte mu oddýchnuť a potom mu všetko ohľadom zajtrajška vysvetlite.“ Rozlúčil sa a šiel domov. No chalani nedali na jeho slová. Obklopili ma ako supy a začali sa na mňa vyškierať.

„Takže ste už pokročili od bozkov, čo?“ zapáral Harry.

„Ja nie som ty, ktorý stretne dievča, na ďalší deň sa s ňou vyspí a potom odkopne.“

„Au, to bolelo,“ ofúkol sa Harry, no dlho mu to nevydržalo.

„Viete čo? Idem si ľahnúť, aby som bol na zajtra svieži. Zobuďte ma, keď budete vstávať aj vy.“ Ľahol som si na posteľ, keď ma niečo napadlo.

Suzan

Zaostrila som zrak a snažila sa rozoznať tvár. Bolo to ťažké, keďže bola dosť veľká tma. No stačil jediný úsmev a ja som zistila, že to bol môj milovaný Niall. Otvorila som okno radostne sa zasmiala.

„Čo tu robíš, láska?“

„Azda nie si rada?“

„Isteže som.“

„Potreboval som ťa ešte vidieť, cítiť tvoju vôňu a ochutnať pery.“

„Poď si po ne,“ zaškerila som sa. Začal sa všade rozhliadať a nájsť nejaký záchytný bod, odkiaľ by mohol vyliezť. Nešťastne rozhodil rukami a to som už nevydržala. Prestrčila som sa von oknom a sadla si na vonkajšiu parapetu.

„Len mi nehovor, že chceš z tejto polohy skočiť!“ zhrozil sa Niall.

„Čo je na nej zlé?“

„Celá sa polámeš. Je to možno iba päť metrov, no aj tak. Trocha počkaj, ja niečo vymyslím a prídem za tebou hore.“

„No jasne,“ zamrmlala som si popod nos, pretočila som sa na kolená, zhlboka sa nadýchla a pripravila sa na zostup. Počula som ako Niall protestoval, no snažila som sa ho nevšímať. Pomaly som sa zošmykla a ostala som iba visieť zavesená na parapete.

„Suzan! Že ty chceš byť ešte viac polámaná ako ja?!“

„Presne o to mi ide,“ ironicky som poznamenala. Ktovie či mi vôbec rozumel, pretože som to hovorila z posledného dychu. „Ako ďaleko mám nohu od  ďalšej parapety?“

„Asi také dva centimetre.“ Jednou rukou som sa snažila pridržať steny a opatrne som sa pustila. Dopadlo to celkom dobre. Ak si odmyslím fakt, že sa mi potom ako som oboma nohami pevne stála na parapete, pošmykla noha a ja som  chrbtom spadla do trávy. Našťastie dosť mäkkej trávy. Niall ku mne okamžite pribehol a začal sa o mňa strachovať.

„Žiješ?“ skláňal sa nado mnou. Ja som sa iba roztopašne usmiala, natiahla k nemu ruku a potiahla ho za golier na tričku, až pristál na mojich perách. Na mieste, kde patrí. Náruživo sme sa bozkávali a váľali sa po tej mäkkej tráve. Cítila som sa, akoby to bolo miesto iba pre nás. Akoby sme boli jediní ľudia na svete.

„Toto mi už nerob,“ skrúšene sa mi zapozeral do očí. „Bál som sa o teba.“

„A ty mi už nerob to, že ma prestaneš bozkávať, keď to najviac potrebujem,“ zasmiala som sa a znovu sme spadli do víru bozkov.

Keď nám už bola zima, tak sme sa potichu vybrali do mojej izby. Áno, normálne cez dvere a potom po schodoch. Prečo ma to nenapadlo, keď som šla k nemu? Asi som mala v sebe priveľa adrenalínu a takto to bolo, také.. akoby z filmu. Obidvaja sme sa zahrabali do perín a v objatí sme tam ležali. Hral sa mi s prstami, potom ma len tak hladil po celom tele. Občas mi vlepil zopár bozkov do vlasov a ja som bola v siedmom nebi.

Bola ešte tma, keď ma Niall prebudil. Pozrel sa na mňa a ja som videla ako sa mu v očiach lesknú slzy. Vedela som, čo sa deje. Nastal čas definitívneho lúčenia.

„Budeš mi chýbať,“ zasmrkala som.

„Milujem ťa, láska,“ začali sme sa nežne bozkávať, no musela som ho pustiť. Trhalo mi srdce, keď som ho videla ako nastupuje do auta a smeruje do neznáma.