Ahojte

Takže dokončila som 32. časť. Dúfam, že sa bude páčiť a nevadí vám, že som to dala až teraz. Ale akosi sme si s kamoškou dávali do tela. A ten beh mi fakt pomáha :D cítim sa lepšie :D

I should have kiss you 32

Prepáčte, že až teraz, no dnešný deň bol akýsi preplnený... No a ešte prepáčte, že ja taká krátka na zajtra ju dopíšem. Čiže neuvidíte novú časť, iba túto dopíšem a možno aj trocha prepíšem. Ešte uvidím. A keď som písala začiatok tak som mala pustenú túto pesničku http://www.youtube.com/watch?v=LjhCEhWiKXk&ob=av2e a mne sa zdá, že tam celkom pasuje .

Zamyslela som sa. Jasné, že som mu chcela odpustiť, veď po tomto, kto by nechcel, ale ja tvrdohlavec tvrdohlavý, som sa zaťala a rozhodla sa mu to urobiť troška ťažšie. Alebo aspoň mu neodpustiť hneď na začiatku.

„Ešte sa rozhodnem.“ Keď som zbadala jeho vystrašený výraz, tak som sa jemne usmiala, aby pochopil, že to som mnou už nie také hrozné ako ešte pred pár dňami. Zjavne mu trocha odľahlo. „Ďakujem,“ dodala som.

„Začo?“

„Za to, že aj keď som ťa odmietala a odháňala od seba, ty si sa o mňa neprestal snažiť. To si veľmi vážim. Ostatní by sa na mňa vykašľali a určite by nepripravili niečo tak úžasné ako toto.. Proste našli by si nejakú inú, lepšiu.“

„Tak to asi ťažko. Lepšia ako ty, nie je,“ usmial sa na mňa. „A ja inú nechcem.“ Keby som bola o trocha väčšia sviňa ako som, niečo by som mu nato povedala. Ale nechcela som pokaziť dnešný večer a tak som mu iba opätovala úsmev.

Odsunul mi stoličku a ukázal mi, že si mám sadnúť.

„Dobrú chuť.“ Pustili sme sa do jedla. Kuracie mäso s opekanými zemiakmi, krásne dekorované mrkvou, citrónom a broskyňou. Keď som ochutnala prvé sústo, nechcela som prestať jesť.

„To si varil ty?“

„Áno. Chutí?“

„To si nemal povedať. Od teraz chcem, aby si mi varil iba ty. Mame sa budem musieť ospravedlniť, ale toto je jednoducho úžasné.“

„Veľmi rád. Kedy vám prídem navariť?“ Asi zbadal šancu a chcel sa jej chytiť.

„Čo ja viem. Kľudne aj zajtra,“ uškrnula som sa. „Inak, máte zajtra čas? Rose sa s vami chce zoznámiť, no o dva dni odchádza.“

„Isteže.“ Dojedli sme, Harry začal vyberať ďalšie veci. Dezert. Dezert, aký mám najradšej. Čisté ovocie. Žiadne krémy, cesto, iba čisté ovocie. Jahody, maliny, hrozno, mango, granátové jablko, čerešne. Mňam.

„Brnkol som na citlivú strunu?“

„To si píš, že áno.“

Celý čas som ochkala a vychutnávala si to. Veď čo môže byť lepšie ako to? Pre mňa určite nič. Nič z jedla.

„Dnešný program ešte pokračuje.“

„Myslím, že toto už neprekonáš.“

„Nebuď si taká istá.“ Postavil sa a podal mi ruku. Prijala som ju a dychtivo mu pozerala do očí. Začalo hrať piano. Otočila som sa a hľadala tú osobu. Sedel tam Louis a usmievajúc mi ukázal, že mám tancovať. Harry si ma pritiahol, moju ruku položil na jeho plece a jeho ruku mi položil na bok. Len sme sa tam vlnili v rytme hudby a všetky sviečky s nami. Pod nohami nám šušťali lupene ruží a nad nami svietil mesiac. Síce nebol v splne, ale aj tak to bolo čarovné. Mesiac v obklopení miliárd hviezd. Zatočil ma a vzápätí nato zaklonil a s očakávaní sa mi pozeral do očí. Začal sa ku mne približovať. Keď už bol tesne pri mojich perách, odvrátila som hlavu a on mi iba vtisol bozk na líce. Ešte stále zaklonená som mu pozrela do očí, v ktorých som zračila sklamanie, no snažil sa to skryť. Azda si nemyslel, že mu hneď odpustím. Jemne ma zdvihol a ja som mu aspoň prstom pohladila jeho ruku. Aby si nemyslel, že sa má prestať snažiť. Chcela som poďakovať Louisovi a pochváliť ho, no on tam už nebol. Zjavne mali všetko dohodnuté. Znova ma chytil za ruku a doviedol k pianu. Sadol si zaň a začal hrať. River flows in you moja obľúbená. Sadla som si vedľa neho a zasnene počúvala. Hudbou som bola unesená. Bola by som to schopná počúvať od rána do večera. Či už na piane alebo gitare, je mi to jedno. Skladba skončila a začal niečo iné, no popri tom už aj spieval.

 http://www.youtube.com/watch?v=8l6HE4cmXfI&ob=av2e

I feel like I'm drowning in ice water
My lips have turned a shade of blue
I'm frozen with this fear
That you may disappear
Before I've given you the truth

I'll bleed my heart out on this paper for you
So you can see what I can't say
I'm dying here (I'm dying here)
'Cause I can't say what I want to
I'll bleed my heart out just for you

I've always dreamed about this moment
And now it's here and I've turned to stone
I stand here petrified
As I look you in your eyes
My head is ready to explode

Prvé čo ma napadlo bolo, že je to krásne. Krásne slová, krásny hlas a ešte krajší, typujem, že pokus o ospravedlnenie. Myslím, že to aj urobím. Možno aj hneď teraz. No možno nie.

„Krásne,“ usmiala som sa.

„Pochopila si, čo som tým chcel povedať?“

„Ospravedlniť sa?“

„A prijímaš to?“

„Áno,“ usmiala som sa.

„Zabudneme na to čo sa stalo?“

„Zabudneme a vrátime sa do čias, kde sme sa spoznali. Súhlasíš?“

„Začíname od úplného začiatku?“

„Ahoj, ja som Diana.“

„Nepredstavil som sa vtedy prvý ja? No  nevadí. Ahoj, ja som Harry,“ usmial sa na mňa.

„Teší ma. Povedz mi niečo o sebe. Nech sa spoznáme.“

„No... Baví ma spievať, hrať na hudobných nástrojoch a myslím, že som sa do teba zaľúbil. Zdá sa mi, akoby sme sa poznali, skoro rok.“

„Hej! To si vtedy nehovoril!“ zasmiala som sa.

„Ani ty si mi nehovorila, nech ti o sebe niečo porozprávam,“ vyplazil na mňa jazyk. Chytil ma za ruku a chcel ma odtiahnuť, na už pripravenú deku. Rýchlo som ešte schmatla gitaru do ruky a šla s ním. Ľahol si a ja som si ľahla vedľa neho s hlavou na jeho hrudi.

„Si studená,“ starostlivo skonštatoval. Ani chvíľu neváhal a jemne mi nadvihol hlavu. Sadla som si a pozerala na neho ako si dáva dole sako. Napínal pri tom svaly a na malú chvíľku som mala nehoráznu chuť ho pobozkať. No premohla som sa a prijala jeho sako, ktoré mi už dával okolo pliec. Ľahol si a ja som sa vrátila do pôvodnej polohy. Dal mi ruku okolo pliec a spoločne sme pozorovali hviezdy. Začala som si tam nezmyselne brnkať, no vznikala z toho melódia. Melódia ktorá vyjadrovala všetky moje pocity. Na chvíľu som prestala a znova sa sústredila na nebo

„Poznáš niektoré súhvezdia?“ Začala som vymenúvať a ukazovala som ich.

„Veľký a malý voz, Orion... to je asi všetko,“ zasmiala som sa.

„A pomenovať niektoré hviezdy vieš?“

„Jedine severku. Ty vieš?“

„Táto tam, sa volá Diana,“ ukázal na jednu hviezdu, vedľa ktorej bola hneď druhá.

„Dúfam, že mi nechceš povedať, že si ju pre mňa kúpil. To by sa mi zdalo fakt prehnané.“

„To nie. Až taký veľký gýč som ti na dnes pripraviť nechcel. Ale, keď som bol bez teba, vždy som pozeral na túto hviezdu a predstavoval si teba. No a tá hneď vedľa nej, je Harry. Sú večne pri sebe. Aj keď ich cez deň nie je vidieť, sú tam. Tak ako my. Keď nás nevidno spolu, pretože sme niekde inde, sme spolu aspoň mysľou. Nie je to také isté ako tie hviezdy, no podobné.“

„Kde ty chodíš na tie prirovnania...,“ povedala som so smiechom v hlase.

„Pri pomyslení na teba sa zo mňa stáva básnik,“ začal sa smiať, no keď som mu pozrela do očí, videla som, že to myslel vážne.

„Aha! Padá hviezda!“ nadšene som zvýskla. Niežeby som to ešte nevidela, no vždy ma to nadchlo.

„Želaj si niečo.“ Silno som zatvorila oči a želala si... vlastne to nemôžem povedať, pretože by sa to  nesplnilo.

„Už. Ty si si niečo želal?“

„Áno, ale nepoviem ti čo.“

„Neboj ani ja tebe.“  Začal ma štekliť. Tak ako za starých čias, keď medzi nami nebolo nič iba priateľstvo. No teraz tam už boli aj motýle v bruchu.

„Prestaň! Lebo začnem aj ja a to sa ti páčiť nebude!“ hovorila som medzi smiechom.

„No veď začni.“ To nemal hovoriť. Rýchlo som si kľakla na kolená sadla si na neho a začala štekliť. Zvíjal sa od smiechu a prosil o zmierenie.

„Prestaneš aj ty?“ spýtala som sa ho, ešte stále naklonená nad jeho tvárou  a s pohodlným sedením na jeho bruchu. Prikývol a ja som prestala. V jeho očiach som videla, že ma chce pobozkať. A nebudem klamať, ja som to chcela tiež. No povedala som si, že nie. Nech sa ešte posnaží, veď vie, že som mu už odpustila. Aspoň dúfam, že to už vie.

„Nepôjdeme už domov?“ rýchlo som sa postavila. Harry sklamane vstal a prikývol. Všetky sviečky okrem dvoch sme sfúkli, Harry ešte zobral tú veľkú kyticu a šli sme. Viete si predstaviť ísť vo vysokých opätkoch po tej najväčšej tme a jediné svetlo boli dve sviečky, po hrboľatej lúke? A k tomu nikdy neviete čo vyletí z kríkov. Keby som tam bola sama, asi by som brala nohy na plecia.

„To ste veľmi nedomysleli. Keď toto prežijem bez zlomeniny, budem šťastná.“

„Chceš ísť na plecia?“

„A vieš, že chcem?“ Podal mi kyticu a zobral odo mňa sviečku. Vyskočila som mu na plecia a nejako sme prišli na cestu. Tam bolo auto do ktorého sme nasadli a konečne, no možno aj bohužiaľ smerovali domov.

„Ako bolo?“ spýtal sa Louis. Harry ihneď spozornel a čakal.

„Úžasne. Vieš hrať nádherne na piano.“ Otočil hlavu k oknu.

„Nič moc.“ Do konca cesty sme už šli v tichosti. Všetci sme boli unavení. Vysadili ma pred domom, no Harry ešte vystúpil, aby sa so mnou rozlúčil.

„Vidíme sa zajtra?“

„Príďte niekedy poobede po nás.“ Videla som to nutkanie v jeho očiach spýtať sa či je medzi nami všetko v poriadku a vrátili sme sa do starých koľají. Do tých, kde sme spolu randili.

„Dnešný večer bol asi najúžasnejší v mojom živote,“ dala som mu pusu na líce. Rozbúchalo sa mi pri tom srdce a on sa na mňa usmial. Potom som si spomenula na to čo mi povedal s tou ružou a ako hlboko ma to zasiahlo do srdca. Podvedome som si tú ružu pritisla k srdu. Trochu sa pichla, no ja som to neriešila. „Táto pusa symbolizovala, že som ti odpustila. Bola na líce, pretože som ti ju dala s tými najjemnejšími pocitmi, tak ako tvoje líce. No symbolizovala aj priateľstvo, ktoré je tak silné ako moja túžba. No aká je to túžba, to už si zisti sám.

„Napadá ma jedna, no to by si mi dala normálny bozk.“

„Nevieš čo sa stane zajtra,“ usmiala som sa, zakývala mu a vošla do vnútra. Pozerala som sa ešte von oknom. Stál tam, usmieval sa do blba, potom vyskočil do vzduchu, udrel rukou do vzduchu a začal sa od srdca, s úľavou smiať. Neviem ako dlho tam iba tak stál, no potom tam prišiel aj Louis a tešil sa s ním. Boli tam ako dve malé deti, ktorým sa podarilo postaviť hrad na pieskovisku. Keď nasadli do auta, zatiahla som záves a zavrela sa v izbe.

I should have kiss you 31

Hovorila som, že bude časť poobede, však? :/ Prepáčte, ale tak pekne bolo vonku, že som musela s obrovskou "radosťou" doobeda okopávať a poobede som bola opekať a potom som prišla domov, tak sa opekanie opakovalo. Čo už :D 

Nech sa páči, je tu nová časť :)

Diana

Večer som rozmýšľala, kde by sme s Rose mohli ísť na druhý deň. Napadlo ma basketbalové ihrisko, no teraz by sme si aj zahrali, nie len pozorovali iných. Určite som chcela ísť do cukrárne a večer na diskotéku. Keď som jej to povedala, vyhovorila sa, no povedala, že Niall jej volal a že by chcel ísť na diskotéku. Navrhla mi, aby sme šli spolu. Vraj volal aj mňa. Aj keď som chcela ísť s Rose, veď predsa s Niallom nebudeme baliť chalanov, no aspoň Harry začne žiarliť, tak som súhlasila a povedala jej, nech mu zavolá, že súhlasím. Začali sme riešiť, čo si oblečiem.

„Zober si tie zelené šaty čo si mala na tej párty.“

„Nie. Na diskotéku by to bolo divné. Ale tie čierno zelené ... hmm...“

„Tie sú úžasné.“ Bola som na seba hrdá, že som si ich vtedy kúpila. Mala som ich asi iba raz, ale sú krásne. Spokojná, že zajtra nebudem stresovať s oblečením, sme spolu zaspali. Už som sa odučila ju skopávať z postele, čiže sme mohli spať na jednej posteli.

Hneď po raňajkách sme sa vybrali zahrať basket. Zopár chlapcov tam už hralo, tak sme počkali, kým dokončili hru a potom sme sa k nim pripojili. Predvádzali sa pred nami, no nám to bolo jedno. Možno nám to trocha lichotilo. Boli sme nenamaľované a aj tak sme sa im páčili. Celkom zázrak. Bavila som sa na nich, keď sa na nás pozerali a potom nedali pozor na kroky. A ako sa snažili trafiť koše. My dve sme šiestich zvysoka porazili. Áno, basket je naša špecialita. Bodaj by nie. Veď obidve sme ho jeden čas hrali profesionálne.

Chceli od nás číslo, no my sme im ich nedali. Vlastne dali, no nie naše. Ani neviem koho to je, pretože sme si ich vymysleli. Keď príde nejakej babke pozvanie na rande, bude to zábava.

Doma sme sa naobedovali, trocha oddýchli a zašli do cukrárne. Rozobrali sme všetko možné aj nemožné. Od Harryho, Daniela, úplne divných veciach a nakoniec sme sa dostali znovu k Harrymu.

„Že ho ešte ľúbiš?“

„Dnes sa ma to pýtaš už dvadsiaty krát a počítala som to!“

„To preto, že si mi neodpovedala. Vždy si sa z toho nejak vykrútila. No teraz už nie. Hovor.“

„Dnes som ti možno neodpovedala, no dni pred tým áno.“

„To hej, no vždy to bolo, že ho ľúbiš, ale nevieš či sa k nemu vrátiš, pretože ti veľmi ublížil.“

„A to ti nestačí? Veď je to pravda.“

„Dobre. Ale je tam možnosť, že mu odpustíš?“

„Áno, je. Ale to sa bude musieť chlapec veľmi snažiť. Poďme už domov, potrebujem sa pripraviť.“

Doma ma čakala „kozmetika“ a´lá Rose. Makeup, oči mi namaľovala na zeleno-čierno, no špirálu som si dávala sama. Vždy si ju dám lepšie ako by mi ju dal niekto iný. S vlasmi som veľa problémov nemala. Veď ich mám kučeravé a dlhé. Stačí trocha pohádzať hlavou a dopomôcť si fénom a niekedy tužidlom. Nakoniec som sa obliekla a preskúmala sa v zrkadle. Hnedé dlhé kučeravé vlasy som mala vtedy krajšie ako inokedy. Moje tmavé oči pomocou zeleno-čiernych tieňov, vynikali- žiarili. A tie šaty... Celé obtiahnuté a od pása čierne. Len vrch bez ramienok bol zelený. Takej peknej zelenej. Topánky na vysokom opätku, tiež takej istej farby. Tie topánky som milovala asi rovnako ako zelenú farbu. Nosila som ich aj k džínsom.

Myslela som, že som sa vychystala veľmi skoro, veď bolo len niečo po siedmej, no povedala som si, že aspoň nebudem stresovať. No urobila som dobre, že som už bola vychystaná. No,  Rose urobila dobre, že ma poháňala. Práve zazvonil Niall, no ani som nestihla ísť otvoriť, pretože on už tam stál a niečo si šepkal s Rose a tajomne, no vytešene sa pri tom usmievali.

„Čo si tam šepkáte?“

„Aká si dnes krásna,“ usmial sa Niall.

„Pche... Len som na seba niečo hodila. Prečo si tu už tak skoro?“

„No, pretože sa tam aj musíme dostať.“

„Je to až tak ďaleko?“

„Veď sa to čoskoro zistíš. Ideme?“ nastavil mi ruku.

„Len sa ešte rozlúčim. Hej všetci! Ja už idem, tak sa majte! Neviem kedy prídem domov!“

„Ešte počkaj!“ skričal zvrchu Tom a už bežal dole schodmi ruka v ruke s Alice. „Dávaj si na seba pozor a nikde nechoď sama. A teba,“ otočil sa na Nialla, „upozorňujem, že ak sa jej niečo stane máš problém A už si to u mňa tak ľahko nevyžehlíš ako to urobil tvoj kamoš.“

„Neboj, bude o ňu dobre postarané.“

„Niečo podobné som už počul. Ahoj, Diana,“ rozlúčil sa so mnou a dal mi pusu na líce. Ešte som sa objala s Rose a vyrazili sme.

„Ako ideme?“

„Autom.“

„Nemáš vodičák.“

„Ale Louis má,“ uškrnul sa a otvoril mi dvere na aute, v ktorom sa už na mňa škeril Louis.

„Ahoj, kočka. Ideš na rande, že si sa tak vyparádila?“

„Ako inak,“ zaksichtila som sa. „Niall, je ten s kým idem.“

„A ja som myslel, že ja. No čo už. Mám Elleanor.“ Naštartoval, no nešli sme tým smerom, ktorý vedie von z mesta. Šli sme smerom do lesa.

„Kde to ideme?“

„Kamoš robí súkromnú párty na lúke.“ Nič som nehovorila, len som prikývla. Zastali sme pred lúkou, no nič som tam nevidela.

„Neboj, len trocha sa ešte prejdeme. Je to na takej čistinke, ktorú odtiaľ nie je vidieť,“ informoval ma Niall. Pozdravili sme sa Louisovi a šli sme tam.

„Prečo s nami Louis nešiel?“

„No oni si robia taký romantický večer spolu s Elleanor.“ Niekomu prezvonil, no ja som to neriešila. V tichosti sme pokračovali. V akej takej tichosti. Párkrát som si zanadávala, pretože sa mi tam chodilo nehorázne zle v mojich opätkoch. Niall sa na mne iba smial, no keď som mu venovala nenávistný pohľad, ponúkol mi rameno, aby som mala aspoň akú-takú oporu. Celý čas som si pozerala popod nohy, no bolo to čím ďalej, tým ťažšie, pretože sa stmievalo. A to dosť rýchlo. Keď som zbadala pred sebou nejaké svetlo, zdvihla som pohľad. Bolo to neuveriteľné. Stovky sviečok a v ňom stôl, za ktorým niekto sedel. Veľmi som mu nevidela do tváre, takže som musela prísť bližšie.

„Čo to má znamenať?“ v úžase som zašepkala. Choď tam a uvidíš. Dal mi pusu na líce a odchádzal. Nemo som pokračovala k tej kráse a začala si všímať ďalšie veci okolo. Veľké čierne piano na ktorom bola obrovská kytica červených ruží, oň opretá gitara, sviečky boli zoradené asi do tvaru srdca a stáli v stojanoch, na dlaždiciach. V tom srdci boli porozsypované lupene červených ruží a bol tam okrúhly stôl, na ktorom bolo jedlo. Okolo neho boli oproti sebe dve stoličky a vedľa jednej stál môj milovaný i nenávidený Harry. Rozbúchalo sa mi srdce a vzplanul v ňom nanovo, no ešte silnejší plameň lásky, ktorý tam bol celý čas, no teraz som si ho naplno uvedomila. Harry bol krásny. Ako tam ležérne, no s nádejou a obrovskou láskou v očiach stál a v ruke držal jednu ružu. Vstúpila som do srdca, a on pristúpil ku mne.

„Si krásna,“ usmial sa. No potom začal rozprávať. „Táto ruža znázorňuje našu lásku. Pozri sa na začiatok stopky. Vyrastajú tam iba lístky. A vieš prečo? Pretože tŕne som odstránil, tak ako sme spoločne odstraňovali všetky problémy. Spolu sme to zvládli. Možno si myslíš, že si mi s tŕňami nepomáhala, no nie je to tak. Celý čas som na teba myslel, takže si tam bola pri mne a psychicky si ma podporovala. Pozri sa na stred stopky. Tam som odstránil všetky lístky a nechal iba tŕne. To je ten čas, čo som ťa sklamal. Všetko pekné som odstránil a nechal iba strasti. No stopka pokračuje. Tak som všetko nechal tak ako bolo. Aj tŕne aj lístky. To znázorňuje, že ak mi odpustíš, budeme spolu prežívať spolu všetko pekné, no aj to nie veľmi príjemné. No vždy tam budeme spolu. A ten kvet, to je to ako veľmi ťa milujem a ako veľmi ťa budem milovať celý môj život. Prosím, odpustíš mi? Ja viem, že si to nezaslúžim, ale ja bez teba neprežijem.“

I should have kiss you 30

5000 zobrazení!!! Je to vôbec možné? :) Dnešný deň už ani nemôže byť lepší :)
Dala som vám tu sľubovanú dlhšiu časť :) Aj keď trocha neskôr ako som plánovala, no podarilo sa mi ju tu dať :) Dúfam, že sa vám bude páčiť :)

Harry

Sedel som v slzách na posteli a premýšľal. Ona ma už neľúbi, ona ma nenávidí behalo mi mysľou. Premietal sa mi ten jej výraz tváre, keď ju včera stretol. Umučený, smutný, nenávistný. Nechcel som, aby sa tak cítila, len kvôli mojej hlúposti. Bol som strašný idiot. Ani neviem, prečo som to urobil. Asi som mal nedostatok sexu alebo niečo také. Aj keď s ňou som ho ešte nemal, ale stačilo mi jeden pohľad na ňu a bol som spokojný. Vtedy som ju nevidel, necítil, nemohol bozkávať. Jediné čo som mohol, bolo počuť jej krásny zamatový hlas. A mne idiotovi, to vtedy nestačilo.

„Hlúpy idiot!“ skríkol som v plači. Niekto by si myslel, že ku mne všetci nabehli, ale nestalo sa tak. Za posledný čas, si už nato zvykli. Nadával som si aj vtedy, keď o tom Diana ešte nevedela. Myslel som si, že robím hlúposť aj keď som ešte bol s Caroline, ale vtedy som mal rozum v nohaviciach a tie vyhrali. Budem si to vyčítať do konca života. A keď sa ku mne nevráti, a myslím si, že nevráti, asi umriem.

„Harry! Máš šancu!“ skríkol Niall, keď mi vtrhol do izby.

„Ako si nato prišiel?“

„Povedala mi to.“

„Ty si bol s ňou?“ prebodla ma žiarlivosť.

„Kľud, bol som tak, aby som zistil či k tebe ešte niečo cíti. Ak si si nevšimol, sme dosť dobrí kamaráti.“

„A čo, cíti ešte niečo ku mne?“

„No...“

„Veď ma nenaťahuj ako gumu v gatiach!“

„Povedala, že si ju veľmi zranil. Fakt Harry, si debil.“

„Ďakujem, ale to viem aj bez teba a zistil som to už veľmi dávno. A ďalej?“

„Ona ťa milovala..“ ajajjaj. Minulý čas. „No zranil si jej city. Pochop, veď si ju podviedol a potom si jej bez výčitiek volal. Vieš ako sa musela cítiť? No, ale spýtal som sa jej či ešte máš šancu, pretože si robíš výčitky, miluješ ju, plačeš celý čas, nechcel si to urobiť, len si dostal akýsi skrat v nohaviciach a veľmi to ľutuješ. Proste ju chceš späť a budeš sa o to snažiť. Snažiť sa získať späť jej lásku a odpustenie. Keď som sa jej spýtal či ťa ešte miluje, povedala, že áno a možno ešte máš šancu. No povedz, nie som dobrý?“ hrdo sa usmial a buchol si päsťou po hrudi. Začal som sa smiať od úľavy a skákať. Párkrát som ho od šťastia objal a pri tom ho buchnátoval do chrbta.

„Ja ti pomôžem a ty ma teraz biješ?“ zasmial sa.

„Jasné, nie prepáč. Musím vymyslieť niečo, vďaka čomu by mi odpustila. Musí to byť romantické, ale nie gýčové. Niečo také, na čom by si všimla, že ju prosím o odpustenie, ale nie podlízavé, to nemá rada. Malo by to byť niečo zelené. Myslíš, že by sa nám podarilo dostať piano na lúku? Gitara tam bude určite, ale aj piano miluje. Nejako to budeme musieť vymyslieť. Nie, ja to budem musieť vymyslieť. Chcem aby som to robil celé iba ja. Alebo, aspoň zväčša. Ak tam bude zakomponovaná aj večera, určite to budem variť ja. Večera, večera... Nie je to moc gýčové?“

„Možno trocha, ale čo iné by si vymyslel. Keby to bola iba čisto večera a nič iné, tak možno by to vtedy bolo. Ale, ak tam dáš aj niečo iné...“

„Určite tam dám aj niečo iné. Ešte neviem čo, ale ja niečo vymyslím. Kedy máme najbližší koncert?“

„Až o dva týždne.“

„Tak toto sa zamieta. Ale časom by sa dalo aj to urobiť.“

„Čo?“

„Nebuď zvedavý a podaj mi papier a pero.“

„Nevieš sa postaviť?“ hundral no už mi to dával do ruky.

Zapísal som si všetko čo som potreboval.

300 sviečok

101 ruží

lupene ruží

100 dlaždíc

Ovocie

Zelenina

Kura

Zemiaky

Koreniny

Mlieko

Šampanské

Gitara

Piano

Okrúhly stôl

Obrus

Deka

Zabudol som na niečo? To bolo asi jediné, čo ma vtedy trápilo. No možno, ešte či sa jej to bude páčiť. Dúfal som, že áno. Ak to bude podľa mojich predstáv, malo by to byť perfektné. No ak sa jej to páčiť nebude, kvôli nej vymyslím ešte niečo krajšie. Alebo krajšie pre ňu. Pre ostatné by to tak nebolo. No ona je iná. Preto ju tak veľmi milujem. A ja IDIOT!!!! Som ju podviedol. Môj kamarát mi urobil strašne veľké problémy. Citové, no aj normálne.

Podal som Niallovi papierik a čakal na jeho reakciu.

„Zaujímalo by ma ako tam to piano dostaneš.“

„Asi zavolám nejakej firme. Iba si ho prenajmem a dám ho tam priniesť a potom aj odniesť. Alebo ho dám do detského domova. Áno. To by bol dobrý nápad. Určite tam nejaká vychovávateľka vie hrať. Aspoň sa tam tie deti budú mať lepšie.“

Niall mi začal jemne búchať po hlave. Akoby niečo hľadal.

„Čo robíš?“ nechápavo som sa na neho pozrel.

„Hľadám, kde ti zmizli rohy. Buď rád, že nehľadám chvost.“

„To by som ti už jednu čapol a Louis by ťa asi zahlušil.“

„Veď preto to nerobím,“ začal sa rehotať. Pokrútil som nad ním hlavou. Nemal som náladu na záchvaty smiechu. Riešil som niečo iné.

„Diana má zajtra čas?“

„Myslím, že áno. Ale pre istotu zavolám Rose. Mám jej číslo, tak ju do toho zasvätím.“

„Nič jej nepovie?“

„Nepovie. Ver mi.“

„Ak povie, zabijem ťa.“

„Trocha viery by nezaškodilo.“

„Poznáš ju jeden deň.“

„Ale ja mám z nej taký pocit. A Diana hovorila, že ak sa jej povie, nech nič nepovie, urobí tak. No a Diane veríš, že?“ Zamrmlal som áno a začal všetko vybavovať.

Najprv som zavolal do kvetinárstva. Už keď som poprosil 101 ruží, bola prekvapená, no keď som dodal 300 sviečok, myslím, že ostala stáť s otvorenými ústami.

„Robíte svadbu? Nie ste nato mladý?“

„Som mladý, ale svadbu nerobím.“ Už sa nič nepýtala, len som jej nadiktoval adresu a začal druhý hovor.

S Niallom som sa vybral na nákupy. Okrem toho čo bolo napísané, sme brali všetko čo sa nám zdalo potrebné. No aj to úplne nepotrebné. Načo nám bude klietka na papagája ak žiadneho nemáme? No Niall si myslel, že je to krásne. Kúpil si aj novú gitaru. Načo? Má ich dosť! No vraj si ku mne zabudol priniesť svoju a na mojej v poslednom čase hrajem ja dosť často. No, má pravdu.

Keď sme to všetko priniesli k pokladni, predavačka na nás prekvapene pozerala. Možno to bola preto, že nás spoznala, ale to dosť pochybujem. Mali sme kapucne a okuliare. Asi sme vyzerali divne. No keď som sa pozrel na všetky tie nezmysly čo sme kúpili, pochopil som.

Domov sme došli až večer a už vtedy som sa pripravoval na zajtrajšok. Psychicky aj fyzicky.

„Chlapci, čo si mám obliecť?“ zúfalo som vykrikoval po dome.

„Koná sa to až zajtra.“

„No zajtra je veľa práce, nestihol by som si vybrať oblečenie a nakoniec by som šiel v teplákoch.“

Louis si povzdychol a začal sa mi hrabať v skrini. Veľa vecí vyhadzoval za seba, no ja to upratovať určite nebudem. Uprace to on. No asi ani on to neuprace, takže to ostane tak, až dokiaľ sa s Dianou neudobrím a nezavediem ju tu.

Keď konečne vybral nohavice, začal sa hrabať v ďalších veciach. Rozhodol sa pre čierne rifle, bielu košeľu a čisto čiernu kravatu.

„To by malo stačiť. Je leto, takže zima nie je. Vydržíš to. Ale keby náhodou bola zima jej, nebolo by zlé, ak by si jej dal sako. Asi nad tým ešte pouvažujem.“

„Uvažuj rýchlo.“

„Zoberieš si ho. Ak by náhodou pršalo, bude sa hodiť. Ty zmokneš tak či tak, ale jej dáš sako.“

Už od rána bolo v dome rušno. Ja som varil, ostatní vysvetľovali, kde majú odniesť piano, preberali všetko čo som objednal a ja som sa začal strachovať, že to nestihnem. Pôvodne som ani nechcel variť ráno, no nakoniec som sa rozhodol, že to tesne pred mojím odchodom, ešte na chvíľu dám do rúry.

Keď som dovaril, vyšiel som na lúku a ukladal so spolu ostatnými veci, tak ako som to chcel. S našou prácou som bol nadmieru spokojný. Aj počasie nám prialo. Krásne svietilo slnko a šteklilo nás počas práce.

Bola asi hodina pred západom slnka, keď som sa išiel domov pripraviť. Dohodli sme sa s Niallom, že Dianu zoberie von, akože na nejakú párty a on ju tam dovedie.

Všetko bolo pripravené. Sviečky horeli, jedlo bolo na tanieri, pretože som ju už očakával. Niall mi prezvonil a to bol signál, že už mám nakladať. Pozeral som do stola a predstavoval si ako dopadne večer. No nakoniec som vyhnal z hlavy, pretože sa to aj tak nesplní. Vzdychol som si a zdvihol pohľad zo stola. Zbadal som moju krásku ako udivene všetko prezerá.

Sorry

Ja dnes vôbec nemám inšpiráciu ..... Som vyčerpaná zábavou a vlakom :D budete sa veľmi hnevať, ak dnes nedám časť? Ja viem, aj včera bola o ničom, ale zajtra sa posnažím. Bude aj dlhšia ako obvykle a chcem ju tak pekne napísať a niečo pekné tam aj dať :D Inak, už sa bude končiť o chvíľu story. Musím ešte premyslieť ako urobím druhú, ak ju samozrejme budete chcieť. Ak nie, ja to beriem. Dobre, končím. Dúfam, že sa na mňa veľmi nehneváte.

I should have kiss you 29

Taká trocha odveci časť.. Ale čo už :D V tejto nočnej hodine :D nečakajte odo mňa ,nikdy nič svetoborné :D

Keď som to povedala, práve vošla Rose. Pohľadom si všetko prezerala, no nakoniec nás našla. Usmiala sa na nás a pozdravila.

„Takže. Niall, toto je Rose. Rose, toto je Niall,“ predstavila som ich. Usmiali sa na seba, objali a začali sme sa rozprávať.

„Ty si jej najlepšia kamarátka, však? Samozrejme, až po mne,“ zasmial sa.

„Áno, som jej najlepšia kamarátka a ty, možno, hneď po mne,“ uškrnula sa.

Niall sa na mňa naduto pozrel. „Vyjadri sa!“

„Nóó... Rose je moja najlepšia kamarátka. Predsa, veď ju poznám už prakticky od plienok. To sa len tak nezaprie. No ty si samozrejme hneď za ňou. A nato by si mal byť pyšný. Okrem Harryho sa tam tak rýchlo, nikto nedostal.“

„A Harry je na tvojom rebríčku kde? Alebo aspoň bol?“

„On je na priečke zároveň s Rose, no on je tam inak. Proste.. Chápeš.“

„Takže som až tretí?“ nafúkol sa. Priateľsky som ho pohladila po tvári.

„Ale ty to zvládneš, však? Veď ja som u teba až na šiestom, takže ja by som mala byť nahnevaná!“

„Nie, ty si na druhom alebo prvom zároveň so všetkými chalanmi.“

„Óóó, ďakujem,“ zasmiala som sa. „Zmeňme tému.“

„Máš pravdu. Povedz niečo o sebe,“ otočil sa na Rose.

„A čo by si chcel vedieť?“

„Akú máš rada zmrzlinu?“

„Asi každú jednu.“

„Dobre, idem ti objednať. Vlastne, dám si aj ja. Diana, že si dáš aj ty?“

„Ach, čo už s vami,“ povzdychla som si, akoby ma neviem ako silno presviedčali.

„Je strašne chutný,“ usmiala sa a pozerala sa na neho ako odchádza. „A ten zadok... Ach. Dala by som si povedať,“ zasmiala sa.

„Rose! Máš Daniela,“ naoko som ju pokarhala.

„Ale veď ja nič. Za myšlienky ma nikto nezabije. A iba som povedala, že je chutný a dala by som si povedať. Nie že si povedať dám. Daniela ľúbim.“

„Veď ja viem. Ale fakt má dobrý zadok. Aj keď Harryho... a mala by si vidieť Louisov...“

„A mňa upozorňuješ. A kedy ma zoznámiš s ostatnými?“

„Hneď sa ho to spýtam. Ale... ja sa nechcem stretnúť s Harrym. Budeš musieť vydržať. Ak sa udobríme, potom ti všetkých ukážem. Ak nie, tak Nialla poznáš, čiže on ti ich predstaví.“

„Už ma ohovárate?“ snažil sa spýtať s vážnou tvárou, no kútikmi úst mu aj tak pošklbávalo. Ten chlapec nevie byť vážny.

„A čo si myslel, že čo budeme robiť?“

„Ospevovať, môj krásny zadok?“ Dofrasa.

„Nefandi si,“ vyplazila som mu jazyk. Dúfala som, že to nepočul a povedal to len tak.

„Máš pravdu. To robím ja.“

„Ospevuješ svoj zadok?“ spýtala sa Rose. Spustil ten jeho zábavný smiech. Začali sme sa všetci smiať, no nevedela som či na tom, čo povedala Rose alebo na jeho smiechu. No asi skôr na jeho smiechu, pretože to čo povedala Rose nebolo až tak vtipné. To iba jemu to tak prišlo.

„Nie, ja ospevujem zadky iných dievčat.“

„Prečo sa rozprávame o zadkoch?“

„Dobre, poďme o niečom inom. Niall, povedz mi niečo o sebe.“

„Som z Írska, som člen One direction. Chlapci sú ako moja rodina a čo ešte.. Už asi nič také zaujímavé. Čo ty?“

„Som z Livingstonu, moja rodina je mi ako moja rodina a Diana je stále moja najlepšia kamarátka, hoci už nebývame pri sebe.“ Otočili sa na mňa.

„Diana, povedz nám niečo o sebe.“

„Obidvaja už všetko viete.“

„Dobrá odpoveď.“

„Má u teba Harry šancu?“

„Už som ti na to odpovedala.“

„Aha, hej zabudol som. Odkážem mu, nech sa posnaží. A nech vymyslí niečo pekné, na čo do konca života nezabudneš. On ťa pozná asi najlepšie ako sa dá. Vymyslí niečo, čo sa ti bude veľmi páčiť.“