I should have kiss you 5

My traja sme sedeli za jedným dlhým stolom. Trisha sedela s nejakými mentálne narušenými ľuďmi alebo s niekým takým istým ako je ona. Nechápem prečo ju nemám tak rada. Veď mi nič neurobila. Zatiaľ. Asi to bude tým jej pohŕdavým pohľadom.

Do triedy vošiel muž v stredných rokoch. Od Harryho som sa dozvedela že je to milý muž a volá sa Garder. Keďže mám na tejto škole prvýkrát chémiu, musela som sa predstaviť. To bude ďalší trapas.

„Volám sa Diana Sparks,“

„Slečna Sparks, poďte ku mne.“ Neochotne som k nemu pristúpila.

„Viete mi povedať ako vytvoríme vodík?“ Toto by som za normálnych okolností vedela, no tu, pred toľkými novými tvárami, mi to úplne vyšlo z hlavy. Asi som bola trošku dlhšie ticho a možno som mala na tvári aj tupý výraz, pretože som začula chichot z Trishinej lavice.

„Slečna Priceová, chcete to prísť urobiť vy?“ spýtal sa Trishy. Tá iba pokrútila hlavou a ospravedlnila sa. Bolo jej vidieť na očiach, že sa ospravedlniť nechcela.

„Dobre. Ja to ukážem a vy budete hovoriť, čo robím. Skúsime to?“ Súhlasila som. Keď som niečo nevedela, zašepkal to, aby som to počula iba ja. Naozaj je milý.

„Nebolo to ťažké, však?“ spýtal sa ma keď som si sadala na miesto. Pokrútila som hlavou a usmiala sa. Pod lavicou som si dala päť s Alice a Harrym. No Harry mi do ruky stihol strčiť papierik a prstom mi jemne prešiel po ruke. Čo to malo znamenať? Azda... Nie! Čo si to namýšľam. Potichu som otvorila papierik a prečítala si ho. Bola si dobrá. Dnes o štvrtej ťa budem čakať pred tvojím domom. Začala som mu potajomky odpisovať. Ďakujem. Boh ťa chráň, ak budeš meškať. Uškrnula som sa a jemne mu ho vtisla do ruky.

„Pán učiteľ!“ Diana s Harrym si posielajú papieriky,“ ozvala sa Trisha. Ach, tá hlupaňa. Veď ja jej to raz vrátim.

„Je to pravda?“

„Áno, je to pravda,“ priznala som sa. Harry na mňa pozrel ako na blázna. Ukľudnila som ho pohľadom. „Ale to iba kvôli tomu, lebo som sa ho potrebovala spýtať, ako beriete žalovanie.“

„Žalovanie?“

„Áno. Pretože Trisha pod lavicou esemeskuje. Nechcela som to povedať, ale asi sa jej žalovanie páči, tak nech si užije,“ nevinne som sa usmiala. Zazvonilo.

„Pre dnes, to nechám tak, ale ak sa to bude opakovať, zostanete po škole.“ Víťazoslávne som sa usmiala na Harryho a jeden som venovala aj Trishy. Od nej som dostala vražedný pohľad. Nemala začínať. Ja vojny vyhrávam

Sedela som na parapete, hrala na gitare a spievala, keď som zbadala, že ma Harry pozoruje. Bol ležérne opretý o strom a usmieval sa na mňa. Otvorila som okno.

„Už je štyri?“ spýtala som sa ho.

„Nie je,“ odpovedal a ani na sekundu zo mňa nespustil oči.

„Tak čo tu už strašíš?“ zasmiala som sa.

„Mám odísť?“ pozeral na mňa už s vážnou tvárou.

„Jasné že nie. Som rada, že si tu. Len ma trošku prekvapilo, keď som ťa uvidela opretého o strom ako ma pozoruješ.“ Rozžiaril sa.

„Toto som chcel počuť. A pozoroval som ťa preto, lebo keď som šiel okolo, zbadal som ťa v okne ako hraješ na gitare a spievaš. Aj keď som to nepočul, určite to bolo krásne. A to mi pripomína, sľúbila si mi, že mi zaspievaš.“

„A ty si mi sľúbil, že mi ukážeš tvoju kapelu. Poď zatiaľ dnu.“ Prišiel dnu a vošli sme do kuchyne, pretože som mala chuť na koktail.

„Dáš si aj ty?“

„Keď ma už tak ponúkaš, určite si dám,“ zasmial sa. Urobila som môj obľúbený. Rozliala som ho do vysokých pohárov a položila ich na stôl.

„Nech sa páči. Tu je koktail a´lá Dia.“

„Už teraz viem, že mi bude chutiť,“ uškrnul sa.

„Ahoj Diana a ... ako sa voláš?“ spýtal sa Tom, keď vošiel do miestnosti.

„Ahoj, ja som Harry.“

„O tebe som už počul.“

„Vážne? Odkiaľ?“

„No predsa od Diany,“ uškrnul sa. Harry sa na mňa a usmial sa. No potom sa to zmenilo na úškrn.

„Ty si o mne hovorila?“ Mám taký zlý pocit, že som sa začala červenať. Len dúfam, že to nebolo veľmi vidieť.

„Bol si prvý človek, ktorého som tu spoznala, bola so s tebou do deviatej vonku a tento tu,“ ukázala som na Toma, „ma chcel ísť hľadať, ak by som do desiatej nebola doma. A ty si myslíš, žeby som sa opovážila nepovedať o tebe môjmu dvojčaťu?“ ohradila som sa.

„Tak v tomto má pravdu,“ povedal Tom a usrkol si z môjho koktailu.

„Kde skúšate?“ spýtala som sa Harryho počas cesty.

„Uvidíš.“ Stáli sme pred jednoduchým bielym domom. Takých bolo v Holmes Chapel desiatky. No mal niečo do seba.

„Tu bývam.“

„Nemali sme ísť k tvojej kapele?“

„Veď sme tu,“ zasmial sa.

„Vašim to nevadí?“

„Čo?“

„Že skúšate v dome. Nič v zlom, verím, že hrajete dobre, ale predsa. Je to hluk.“

„Ale my neskúšame v dome.“

„Ak nie v dome, tak kde?“

„To sa dozvieš troška neskôr. Najskôr ťa zoznámim s mojou rodinou.“ Keď zbadal môj výraz, dodal. „Ty si ma už zoznámila s tvojimi súrodencami. No a ja ťa zoznámim aj s mamou.“

„A kapelou,“ zašomrala som.

Vošli sme do domu. Na chodbe sme sa vyzuli a ja som ešte zbierala posledné kúsky odvahy. Viem, je to iba jeho rodina a ja som iba jeho kamarátka. Ale aj tak.

„Ideme?“

„Jasné,“ povedala som s menšou nervozitou v hlase. Povzbudivo sa na mňa usmial a vošli sme do obývačky. Na sedačke sedeli jeho sestra a mama. Pozerali nejaký film s Bradom Pittom a jedli pukance.

„Kedy si už dá dole tú košeľu,“ zašomrala jeho sestra a hodila pukanec do telky. Mama sa nad ňou iba zasmiala.

„Ahojte,“ zasmial sa.

„Ahoj,“ v rýchlosti odzdravili a ani nespustili oči z obrazovky. Nečudujem sa im. Veď tam bol Brad už bez košele.

„Dobrý,“ nesmelo som sa pozdravila aj ja. Vtedy sa otočili. Jeho mama bola mladá a pekná a tak isto aj sestra.

„Toto je moja kamarátka Diana,“ s úsmevom ma predstavil. „A toto je moja mama Anne a sestra Gemma.“ Usmiala som sa.

„Rada vás spoznávam.“ Som na seba hrdá, že som si aspoň teraz túto frázu spomenula povedať.

„My teba tiež,“ podišla ku mne Anne s úsmevom na tvári a objala ma. Hneď za ňou ma objala aj Gemma.

„Myslím, že budeme kamarátky. Harry mi včera o tebe rozprával.“ Z nejakých dôvodov sa začal červenať.

„Bola by som rada,“ usmiala som sa na ňu.

„Poď ukážem ti moju izbu,“ ozval sa Harry a jemne sa mi dotkol chrbta aby som išla za ním.