New life 45

Takže tu je tá časť :) Splnili ste čo ma veľmi teší, no ja komenty nemienim už prízvukovať... Takže budem veľmi rada, ak nové časti budete komentovať, no prosiť o to nebudem.

Ale sa mi fajn štrajkuje :D Zajtra idem s kamoškou konečne na Twilight, takže potom pošlem naše dojmy :) A chcem aj tu zablahoželať Denise, pretože ona ma už toľko krát potešila, rozosmiala a tak podobne :) Takže znova všetko najlepšie :) A túto časť venujem tebe :) 

„Takže kde ideme teraz?“ spýtala som sa, keď sme sa teperili naspäť po poli. Mne už bola neskutočná zima, preto sme odišli už asi po pol hodine. Darmo, počasie je nevyspytateľné.

„Koľko je hodín?“ odpovedal mi otázkou. Ofučane som si vybrala mobil z vrecka a zistila, že je ešte len niečo po pol tretej. Zvestovala som mu to a on len s vážnou tvárou prikývol. „Všetko stíhame,“ usmial sa a poťahal ma za ruku. Opatrne som našľapovala a zo všetkých síl sa snažila nevytknúť si členok. Po asi polhodine trmácania sa, sme došli na poľnú cestu odkiaľ to na asfaltku bola už len chvíľka. Ruka v ruke sme pomaly kráčali až k nášmu domu. Chcela som sa prezliecť do čistého, možno aj do niečoho pekného, no zatrhol mi to. A zároveň mi aj zničil predstavu pohodového večera na čistom a teplom mieste. Preto som si len zobrala ešte jedu teplú bundu, na Harryho povel postavila vodu na čaj a pripravila dve litrové termosky. On zatiaľ zháňal teplé deky a tiež sa šiel prezliecť do niečoho teplejšieho. Z jednej strany mi to prišlo milé, ale na druhej strane som chcela byť v teple a na bezvetrí. Nezaslúžila by som si to? Len čo zišiel dole, rýchlo ma schmatol za ruku a ťahal do auta. Vonku ešte svietilo slnko, no dlho už tak byť nemuselo.

„Už mi povieš kde ideme?“ vzdychla som, keď som si vlasy opravovala do normálnejšieho drdolu. No on sa iba usmial, a naštartoval. Znova sme šli smerom do lesa. No tentoraz sme nešli na našu čistinku, ale zamierili sme do kopcov. Harry vedel, prečo sme šli na Range Rover. No ani ten nedokázal vyjsť do strmých kopcov, preto sme tam zaparkovali a museli pokračovať pešky.

„Rýchlo!“ so smiechom ma poháňal.

„Robíš akoby horelo,“ hundrala som a snažila sa ísť rýchlejšie. Asi po piatich minútach stúpania sme sa ocitli na inej čistinke. Očarane som tam zastala, a Harry pokračoval na okraj, kde vykukovala skala.

„Stihli sme to,“ usmial sa a pokynul mi, nech idem k nemu. Pomaly som k nemu vykročila. On už rozkladal deky a sadol si. Nie úplne na okraj. Predsa nie je samovrah. Ja som si opatrne sadla vedľa neho a sledovala scenériu pod nami. Slnko sa pomaly strácalo za vrcholkami stromov a obloha bola zafarbená do oranžovo-ružovo-fialova. Mraky okolo sa pohybovali pomaly akoby ani oni nechceli nič z tej krásy prepásnuť. Popravde toto bol asi ten najkrajší západ slnka aký som kedy videla.

„To je krásne,“ vzdychla som a oprela si hlavu o Harryho plece.

„Ja viem. Preto som ťa sme vzal,“ pobozkal ma do vlasov a oprel si hlavu o tú moju.

„Prečo si ma sem nevzal skôr?“ vyčítala som mu so smiechom v hlase.

„Ani neviem. Nebol na to čas. No od kedy som bol do teba zaľúbený som tu trávil ešte viac času ako obvykle. Sedel som tu a pozoroval. Premýšľal som ako ti vyznám city. A pravdupovediac prichádzali mi na um iba samé stupídnosti,“ zachechtal sa.

„Napríklad?“ zdvihla som obočie.

„Tak napríklad...Sedela by si u mňa v izbe, rozprávali by sme sa a tak ako vždy by to nakoniec skončilo priateľskou hádkou, ktorú sme ukončovali šteklením. A keď by som bol nad tebou, tak by som sa jednoducho k tebe naklonil a pobozkal ťa.“

„A čo je na tom stupídne? Náhodou by to bolo super.“

„No čo keby si to ty tak necítila? A hovorila by si mi, že som urobil hlúposť a nechceš stratiť takého kamaráta akým som?“

„Tak po prvé, ak si si doteraz ešte nevšimol som do teba zaľúbená. A možno aj úplne od nášho prvého stretnutia. A po druhé, ty si taký šikovný, že by si vymyslel nejakú výhovorku typu: Prepáč, ale vieš aké mám slabé kĺby a podlomila sa mi jedna ruka.“ uškrnula som sa.

„Tak toto je úplná hlúposť. Vymyslel by som niečo lepšie,“ smial sa.

„Vážne, čo napríklad?“ narovnala som sa a pobevene mu pozerala do očí.

„Asi niečo v tom zmysle. Och, prepáč. Len som chcel zistiť či si sa do mňa nezamilovala.“uškrnul sa.

„Čože?“ smiala som sa.

„No veď vieš. Ak by si ma ľúbila, tak by si bozk opätovala a ak nie, dala by si mi facku alebo s naširoko roztvorenými očami na mňa pozerala a vytisla zo seba: Harry, ja som tvoja kamarátka. Nemôžeš to kaziť. Mne to takto vyhovuje,“ napodobňoval vystrašený dievčenský hlas.

„Tak to by som nikdy nepovedala.“

„Že nie?“ premeriaval si ma.

„Čestné skautské!“

„Tak čo by si urobila?“

„Opätovala ti bozk,“ uškrnula som sa.

„Hm, tak to môžeš aj teraz,“ usmial sa a prisal sa mi na pery. Jeho bozky boli tak .. sladké. A plné lásky. Keby len bozky. Stačilo mi zazrieť pohľad jeho očí a hneď som vedela, že som najšťastnejší človek na zemi. Veď mám jeho. A on ma miluje nech som aká som. A ja jeho tiež.

Nevedela som sa nabažiť chuti jeho pier, preto som sa s nimi jemne pohrávala a vychutnávala si ten pocit. Alebo azda chuť? No potom niečo píplo a zasmial sa mi na perách, následne jemne odklonil.

„Ja som ti tu chcel ukázať krásy prírody a my sa tu celý čas bozkávame,“ smial sa.

„Akoby ti to vadilo,“ hundrala som.

„To máš jasné, že mi to nevadí, no teraz chcem, aby si sa pozerala.“

„Na čo?“

„Pred svoj nos.  O chvíľu to uvidíš. Päť, štyri, tri, dva, jedna.. teraz,“ usmial sa.

Dear Diary...

Áno ... Prečo nie? Prečo by sami nemohol niekto hacknúť na facebook a  zmeniť mi heslo? Niekto by si povedal "No a? Kliknem na zabudol som heslo a do mailovej stránky mi pošlú nové." Toto isté som si povedala aj ja a zbytočne sa nerozčuľovala, no potom mi došlo, že na môj prihlasovací mail som zabudla heslo. Niekoľko týždňov skôr sa ma facebook pýtal či si nechcem zmeniť prihlasovací mail, no ja hlúpa som nechcela. Veď načo aj? Len by mi ten nový zaspamovali tým kto čo okomentoval, olajkoval a na akú udalosť ma pozvali. Poprípade do akej hry ma pozývajú či na akej trápnej fotke ma označili -_-
Takže čo som mala urobiť? Ani neviem na čo som klikla, odpovedala na bezpečnostnú otázku ( V akom meste alebo obci sa narodila vaša matka? Vážne? Takú hlúpu otázku som ja niekedy zadala? Bola som opitá alebo čo?) Zmenila som si heslo a šťastná, že je všetko tak ako má byť, som sa chcela prihlásiť. No čert to ber, vyskytla sa ďalšia chyba. Vašu identita bola úspešne potvrdená. z bezpečnostných dôvodov sa budeme môcť prihlásiť o 23 hodín a 59 minút. Ďakujem pekne, dovtedy všetko zmeškám, psychicky sa zrútim, nemám si ako písať s .. ehm ... kamošom. Nezistím na našej triednej stránke kedy ideme do školy a či ideme na ten hlúpy bowling. Ďakujem pekne! Ale dobrá správa pre vás. Keďže sa zajtra asi skoro celý deň budem nudiť, budem písať  a ktovie, možno sa mi pošťastí napísať aj viac častí. No budem sviňa a nepridám ich, ak na poslednej časti nebudú aspoň dva komentáre -_-

New life 44

Malo to byť sladučké, no nie je to také :D :D Nešlo mi to tak vymyslieť, takže prepáčte. 

Komentíky nezaškodia ;)

 Sníval sa mi krásny sen. Lúka plná kvetov a ja som v nej ležala v Harryho objatí. No potom som začula zvonenie budíka. Lúka sa začala vzďaľovať a to hlúpe zvonenie bolo čoraz hlasnejšie. Neskôr sa do toho vlúdil aj tichý zachrípnutý spev môjho milého.

„Miláčik, vstávaj,“ šepol mi do ucha. Jeho dych ma šteklil a ťažko som ovládla kútiky úst aby sa mi nevyzdvihli. Pretočila som sa na druhý bok a odlepila oči na malú štrbinu.

„Koľko je hodín?“ zabručala som a snažila sa podľa TMY!! Zistiť koľko je hodín.

„Za desať minút šesť.“

„Prečo ma budíš tak skoro?“ zívla som.

„Pretože chceme ísť za Mary a zároveň chcem aby sme stihli aj môj program. Tak šup z postele a ideme sa naraňajkovať,“ poháňal ma.

„Rozlúč sa s tým, že do mňa niečo tak skoro vtlačíš,“ krútila som hlavou a zívajúc sa snažila vstať. No len čo som sa posadila, prekoprclo to so mnou dopredu a snažila sa pokračovať v spánku na bruchu.

„Keď to nejde po dobrom,“ vzdychol si a svojimi silnými rukami ma obchytil okolo pása a následne prehodil cez plece. Veľmi som sa snažila nezvýsknuť, no šlo to len ťažko.

„Harry Edward Milward Styles! Okamžite ma polož na zem!“ sykla som.

„Milujem keď ma oslovuješ celým menom,“ zachechtal sa a pokračoval v ceste blížiac sa ku schodom.

„Neopováž sa ísť so mnou takto po schodoch!“

„Ale čoby,“ smial sa a moje kopance si nevšímal. Už som videla ako sa mu pošmykne noha a obaja skončíme v nemocnici. No on to predsa len dokázal a smeroval do kuchyne, kde ma konečne položil na zem.

„Neznášam ťa!“ mračila som sa.

„Asi tak veľmi ako ja neznášam mačky,“ chechtal sa a pobozkal ma. Veľmi som sa chcela od neho odtrhnúť, ale keď on sa bozkával tak super... „Hovoril som,“ uškrnul sa, keď sa odo mňa odklonil.

„Idiot,“ zamrmlala som a vybrala z chladničky mlieko. Naliala som si ho do pohára, oprela sa o linku a pomaly chlípala. On si zatiaľ piekol vajíčka a pražil slaninku. Stále mi nešlo do hlavy ako že sa mu tie vajíčka nikdy nepripečú. Moje vždy končili hnedé miestami až do čierna. Niekedy som sa pri ňom cítila fakt ľavá.

„Idem sa obliecť,“ zamrmlala som a vybrala sa naspäť do izby. Vzala som si džínsy, tričko s dlhým rukávom a na to modrú mikinu. V kúpeľni som si vlasy zopla do drdola na temene hlavy, riasy si pretrela špirálou a na lesk som sa vykašľala. Aj tak by mi ho on zlízal. Keď som sa vrátila do izby, stál tam a práve si zapínal nohavice.

„Nájdeš mi prosím to sivé tričko?“

„Ktoré? Máš ich tam asi štyri.“

„To moje obľúbené.“ Vzdychla som si a začala sa mi prehrabávať v kufri. Prvé na ktoré som natrafila a zdalo sa mi správne, hodila som mu ho a on ho vo vzduchu zachytil. „Ďakujem chrobáčik.“ Pretiahol si ho cez hlavu, rozbehol sa do kúpeľne, kde si upravil vlasy, zatiaľ čo ja som na papierik napísala odkaz o tom, že sme s Harrym odišli a cestou dole som ho položila vložila pod magnetku na chladničke.

Bolo už sedem hodín, keď sme stáli pred knižnicou, no bolo zamknuté. Na okolo bolo minimum ľudí a vôbec sa nezdalo, že by nám niekto mal o malú chvíľu otvoriť dvere. No Harry si nerobil starosti. Len sa pohrabal vo vrecku koženky a odtiaľ vybral veľký kľúč, ktorým odomkol dvere.

„Odkiaľ si ho vzal?“

„Mary je ako moja druhá matka, tak sa veľmi nečuduj,“ usmial sa a pustil ma napred dovnútra. Za tmy to vyzeralo inak. Dokonca mi to prišlo až strašidelné. No jediným šťuknutím svetla sa to celé rozsvietilo a nabralo iný rozmer.

„Nezobudíme ju?“ šepla som a pozrela sa na dvere, ktoré viedli na poschodie kde bývala.

„Ona je už hore. Aspoň by mala byť. Tak či tak. Najskôr jej to tam poupratujeme, pohrabeme lístie a až potom pokosíme trávnik.“ A ako povedal, tak aj urobil. Z bočnej izby nám doniesol fúrik a hrable a mohli sme sa pustiť do práce. Pospevovali sme si pri tom, smiali sa, občas aj bozkávali. Samozrejme, odviedli sme aj veľký kus práce. Najhoršie bolo, keď sme zbierali lístie z fontány, pretože pri hrabaní to vydávalo odporný dráždivý zvuk. No Harry z toho mal srandu a to čo schytil do rúk, hádzal na mňa.

„Harry!“ smiala som sa. „Prestaň, len tým strácame čas.“

„Pri zábave sa čas nestráca,“ vyplazil jazyk a hodil na mňa novú várku lístia.

„Strašne ťa baví provokovať, čo?“ uškrnula som sa.

„Ani nevieš ako,“ zaškeril sa a priskočil ku mne. „A baví ma aj bozkávať ťa,“ šepol a ovládol moje pery.

„Detičky moje! Ani si neviete predstaviť ako veľmi ma teší, že ste tu. A akí ste spolu peknučkí,“ rozhadzovala rukami.

„Dobré ráno,“ zborovo sme pozdravili.

„Prinesiem vám niečo? Nie ste hladní? Alebo vám urobím aspoň čajík?“

„Nie ďa..“

„Budeme veľmi radi. Tuto Diana neraňajkovala a viete, že mne rýchlo vyhladne,“ usmial sa a Mary akoby na pokyn odišla.

„Nemusel si ju zaťažovať,“ krútila som hlavou.

„Lenže ona by to urobila tak či tak. A vedz, že ona to pre nás urobí veľmi rada.“ Keď Mary prišla, najedli sme sa a keďže už trebalo len dočistiť tú fontánu a pokosiť trávnik, Harry sa pustil do kosenia, zatiaľ čo ja som dala do poriadku fontánu. Potom som sa presunula aj k ružiam, no s tými našťastie nič robiť netrebalo. Niekedy okolo jednej poobede sme sa vybrali na odchod a museli sme odmietnuť obed od Mary, pretože moja mamka by sa smrteľne urazila, ak by sme nejedli doma. No ani doma sme sa dlho nezdržali. Len čo sme sa naobedovali, podotýkam bolo to plnené kuracie mäso s ryžou a marhuľami, znova sme odišli z domu.

„Kde to ideme?“ vyzvedala som.

„Hovoril som ti to už včera. Ak si na to neprišla, ja ti za to nemôžem,“ chechtal sa a viedol ma ulicou.

„Daj mi aspoň nejakú pomôcku.“

„Dal som ti ju.“

„No nepomohla.“

„Tak sa stým budeš musieť zmieriť,“ pokrčil plecami a šli sme pomalým krokom s ruksakom na chrbte až na koniec mesta. Končila sa tam asfaltka a začínala poľná cesta. Vtedy mi docvakávalo kde ideme. V hlave sa mi vynorovali spomienky. Aj bolestivé. Pretože bez bolestivých by sme tu nikdy neboli. Alebo by sa tam aspoň neudialo to čo sa udialo.

„Pre teba je to miesto veľmi dôležité, pretože...“ šepla som neveriacky.

„Pretože tu si mi dala druhú šancu. Nebyť toho už možno spolu nie sme. Ty by si bolo s niekým úplne iným a ja? Asi by som sa utápal v žiali a striedal frajerky ako ponožky.“

„Ty si myslíš, že by som dokázala byť s niekým iným? Nemysli si. Ja by som asi pribrala, pretože by som stále jedla zmrzlinu,“ uškrnula som sa a prešla na poľnú cestu. „Ideme, nie?“ usmiala som sa a preplietla si s ním prsty. Pobozkali sme sa a vybrali na dlhú, hrboľatú cestu. Poľná cesta sa potom zvažovala iba do poľa, takže som si v duchu ďakovala, že som si vzala botasky a nie tie nové čižmy. Asi po hodine rapotania, smiechu a bozkávanie sme došli na dané miesto. Bolo to trocha iné už len z toho dôvodu, že bol november a lístie bolo popadané na zemi namiesto šuchotania na konároch. No on aj tak z ruksaku vybral deku, rozprestrel ju na zem a vybral dózu, v ktorej boli muffiny čo piekla mama. Potom vybral aj fľašu džúsu a dve poháre.

„Chcel som vziať šampanské, no potom by som nemohol pokračovať v pláne, takže to ostáva pri džúsiku,“ uškrnul sa a podal mi jeden z pohárov. Usalašil sa na deke a ja som sa oprela oňho. Sálalo z neho teplo a aspoň  niečo bolo zdrojom tepla, keďže okolo nás fúkol studený vietor.

„Pamätáš sa akú romantiku si pripravil?“ šepla som.

„Pamätám sa v akej mizérii som  bol z toho čo som ti spravil.“

„Na to som aj zabudla,“ povedala som, no aj tak ma pichlo pri srdci na tú bolestivú spomienku. „Pamätám sa na to s ružou. Tým si ma strašne dostal,“ usmiala som sa a prisala mu na pery. Rukou ma hladil po vlasoch a obaja sme si to užívali. Boli sme spojení v opojnom bozku na mieste, ktoré vlastne pre nás oboch veľa znamenalo. Bol to nový začiatok. 

----------

 Harry: Kdybych byl holka, randil bych s Liamem.
Niall: Já bych randil s Louisem.
Louis: Já bych randil s Harrym.
Liam: Já bych chtěl jít na schůzku s Niallem, nebo Louisem.
Zayn: Já bych nerandil ani s jedním z vás, protože ani jeden jste neřekl, že by jste šli na schůzku se mnou.

Niall: Ale, my to tak nemysleli.
Zayn: nech mě, jsem naštvanej. Musel bych jít sám se sebou.
Louis: Vždyť to by ti ale vůbec nevadilo.
Zayn: Ajo, máš pravdu. Nikdo z vás by pro mě nebyl dost dobrý, tak jako 

 

Znova vám tu dávam imagine :D Pretože sa znova nehorázne smejem :D :D :D :D Zdroj : Niall Horan Slovakia Fan Klub

 

Pridávam aj nový photoshoot, z ktorého som mala zástavu srdca *.*

New life 43

Znova a zas je tu divná krátka časť ... Po týždni? Mohla byť lepšia.. pokúsim sa zajtra vykúzliť niečo lepšie. Zajtra by to malo byť také sladké. Dúfam, že sa mi to podarí :)

Btw, včera a prevdčerom boli asi moje najlepšie dni. Alebo aspoň patria do prvej 10 :) 

A ešte ste sa niekto pýtali, čo som mala z franiny. Takže z toho testu som dostala 3 :D 1 bod mi chýbal do 2, no čo už. Som spokojná :D A z fyziky som dostala 2 a 3? No chápete to? Čakala som 5 a 5 :D :D

Keď sme sa od seba oddelili na malú štrbinu, opreli sme si čelá, dotýkali sa nosmi a len v tichosti si užívali prítomnosť druhého, ktorú konečne nikto neruší. Bolo to odľahčujúce po tom stresovom období.

„Láska, pomaly by sme sa mali zbierať domov, nemyslíš?“ riekla som, keď som si uvedomila, že je tma ako vo vreci.

„Veď sme dospelí, môžeme byť preč dokedy chceme, nie?“ zasmial sa.

„Hm, u nás doma vždy platili pravidlá, pamätáš?“ uškrnula som sa.

„Buď ťa vyhodia z domu, alebo ťa pôjde hľadať Tom, ktorý keď nás nájde, dá mi do nosa,“ chechtal sa.

„No vidíš, veď si to pamätáš. Tak prečo sa čuduješ?“

„Pretože vtedy sme mali šestnásť rokov.“

„Dobrá poznámka. No tak či tak, ideme,“ zavelila som a preplietla si s ním prsty. Cestou cez knižnicu sme stretli aj Mary, takže som ju uistila, že počas týždňa jej to tu znova upravíme.

„Harry, keď znova odídeme, nebude sa mať kto starať o tú záhradu. Nebolo by to divné, ak by som jej zaplatila záhradníka, ktorý sa o to všetko bude starať?“ napadlo ma, keď sme už stáli pred našim domom.

„Máš dobré nápady,“ usmial sa na mňa. „No zaplatíme ho spolu, jasné?“

„Platí,“ spokojne som sa usmiala a zapozerala sa mu do očí. Hneď po tom sa mi rýchlo, no nežne prisal na pery a ja som sťažka lapala po dychu. Jazykom mi skúmal ústa, hoc ich už mal dávno dokonale preskúmané. Po chvíli som mu to začala oplácať a aj ja som sa do toho vložila. Rukou mi vošiel do vlasov a malíčkom mi prechádzal po krku. Bolo to akoby som sa s ním bozkávala prvýkrát. Svojim dotykom mi spôsoboval zimomriavky.

„Ako za starých čias, čo?“ zasmial sa mi na perách.

„Trošku inak, ale predsa,“ uškrnula som sa, ešte raz pobozkala a potom sa úplne odlepila. „Poďme už dovnútra.“

„Chceš pokračovať v posteli zlatko?“ šibalsky sa usmial a nadvihol jedno obočie.

„Veď prečo nie? Aspoň bude vzrúšo,“ zasmiala som sa a rozbehla dovnútra prenasledovaná ním. Tesne pred dverami ma dohnal, schytil do náručia a zatočil mnou. „Pusti ma,“ smiala som sa.

„Ale, čoby si nechcela. Teraz si v mojom zajatí,“ zákerne sa uškrnul a jazykom sa dobíjal do úst.

„No ale Harry! Perverzák jeden,  pusti moju sestru,“ zavelil zamračený Tom.

„Jasné,“ rehotal sa a pustil ma na zem. „My už pôjdeme do izby. Dobrú Tom!“

„Dobrú noc braček,“ usmiala som sa a vtisla mu bozk na líce.

„Fuj, práve si sa oblizovala s Harrym a s tou oslinenou pusou teraz ošpiň aj mňa,“ krútil hlavou.

„Prepáč braček. Ale veď to nebolo nič iné ako ty robíš s Alice,“ uškrnula sa a spolu s Harrym vyšla na poschodie do mojej izby.

„Konečne sami,“ vzdychla som a hodila sa na posteľ.

„To znamená, že máme čas na...“ uškrnul sa a na štyroch sa postavil nado mňa.

„To znamená, že by som si dala sprchu, takže nezabudni čo si chcel.“ Vyliezla som spopod neho, vzala si z kufra nočnú košeľu a osušku, následne vošla do kúpeľne. Pomaly som sa vyzliekala a zatiaľ nechala tiecť vodu v sprche, aby sa mi znova nestalo, že vojdem ešte pod studenú.Rozopínala som si podprsenku, keď sa za mnou zabuchli dvere, kľúč sa v zámke otočil a pocítila som ruky na mojom páse.

„Azda si sa chcela sprchovať bezo mňa,“ šepkal a začal ma bozkávať na krku.

„V podstate som čakala kedy ti docvakne, že máš ísť za mnou,“ zamrmlala som a oddávala sa rozkoši. Po čase som sa otočila a stiahla mu to jediné čo na sebe mal oblečené. Po jeho boxerkách leteli preč aj moje tanga a potom sme vkĺzli do sprchy. Teplá voda nám dopadala na naše rozpálené telá a ani ona nemohla zistiť, kde začína on a kde ja končím. Bozkávali sme sa kde sa dalo a oddávali sa rozkoši, akú sme dlho nezažili.

„Budem sa smiať, ak tu vkĺzne Tom a jednu mi pridrbe,“ chechtal sa pomedzi bozky, keď sme už vychádzali zo sprchy.

„Jediné čo by zmohol, je trieskanie do dverí, nadávanie, potom by ho to prestalo baviť a a vtedy by sme sa odomkli a išli spať,“ smiala som sa.

„Tak ak ma nezabije zajtra, náš výlet pokračuje.“

„A kde pôjdeme?“ vyzvedala som.

„Presne ti to nepoviem, ale bude to miesto pre mňa veľmi dôležité. Nebyť jeho, teraz by sme takúto spoločnú sprchu nezažili,“ usmial sa a ešte raz jemne pobozkal. A mne do hlavy prepašoval chrobáka.

--------

 Imagine s Hazzom :D
*le zrovna vypukla válka mezi tebou a tvým klukem
Ty: Co si o sobě (*le sprosté slovo) myslíš?!!!
Tvůj kluk: Já?!! Ty si mi byla nevěrná!!!
Ty: No to sice jo, ale nevím kdo byl nevěrný první!!!!!

Tvůj kluk: Radši běž do (*le sprosté slovo), ty (*le sprosté slovo)!!!!!
Ty: To teda půjdu radši do (*le sprosté slovo) než zůstat s tebou ty (*le sprosté slovo)!!!!!!!!!!!
*le vyběhneš ze dveří a běžíš do na tvé oblíbené místo, kde ti je nejlíp, tudíž do parku. Je tam pěkně, tiše..Perfektní místo na přemýšlení. Sedneš si na lavičku a rozbrečíš se. Po chvilce ti někdo zaklepe na rameno

*le někdo: Si v pořádku?

*le zvedneš své uplakané vočička a vzhlédneš k tomu sexy bohovi. Ano, Harry Styles. OMG! Nemohlas tom uvěřit.

Ty: No..Ehm..Jo, jo jsem..

*le začneš si utírat slzy a snažíš se usmát

Harry: Udělal ti někdo něco?
Ty: Můj kluk..Právě jsme se pohádali a on my zlomil srdce..:'(
Harry: Aha, to mě mrzí......Ale vím jak to tvoje srdce zase slepit.
Ty: Jak?
Harry: ......Takhle! http://25.media.tumblr.com/tumblr_mdzrrbhz6I1ren7zmo1_250.gif

 

Ja z toho nemôôôôôôôôôžem :DDDDDDDDDDDDDDDDD Mám to od jednej directionerky :D