New life 44

Malo to byť sladučké, no nie je to také :D :D Nešlo mi to tak vymyslieť, takže prepáčte. 

Komentíky nezaškodia ;)

 Sníval sa mi krásny sen. Lúka plná kvetov a ja som v nej ležala v Harryho objatí. No potom som začula zvonenie budíka. Lúka sa začala vzďaľovať a to hlúpe zvonenie bolo čoraz hlasnejšie. Neskôr sa do toho vlúdil aj tichý zachrípnutý spev môjho milého.

„Miláčik, vstávaj,“ šepol mi do ucha. Jeho dych ma šteklil a ťažko som ovládla kútiky úst aby sa mi nevyzdvihli. Pretočila som sa na druhý bok a odlepila oči na malú štrbinu.

„Koľko je hodín?“ zabručala som a snažila sa podľa TMY!! Zistiť koľko je hodín.

„Za desať minút šesť.“

„Prečo ma budíš tak skoro?“ zívla som.

„Pretože chceme ísť za Mary a zároveň chcem aby sme stihli aj môj program. Tak šup z postele a ideme sa naraňajkovať,“ poháňal ma.

„Rozlúč sa s tým, že do mňa niečo tak skoro vtlačíš,“ krútila som hlavou a zívajúc sa snažila vstať. No len čo som sa posadila, prekoprclo to so mnou dopredu a snažila sa pokračovať v spánku na bruchu.

„Keď to nejde po dobrom,“ vzdychol si a svojimi silnými rukami ma obchytil okolo pása a následne prehodil cez plece. Veľmi som sa snažila nezvýsknuť, no šlo to len ťažko.

„Harry Edward Milward Styles! Okamžite ma polož na zem!“ sykla som.

„Milujem keď ma oslovuješ celým menom,“ zachechtal sa a pokračoval v ceste blížiac sa ku schodom.

„Neopováž sa ísť so mnou takto po schodoch!“

„Ale čoby,“ smial sa a moje kopance si nevšímal. Už som videla ako sa mu pošmykne noha a obaja skončíme v nemocnici. No on to predsa len dokázal a smeroval do kuchyne, kde ma konečne položil na zem.

„Neznášam ťa!“ mračila som sa.

„Asi tak veľmi ako ja neznášam mačky,“ chechtal sa a pobozkal ma. Veľmi som sa chcela od neho odtrhnúť, ale keď on sa bozkával tak super... „Hovoril som,“ uškrnul sa, keď sa odo mňa odklonil.

„Idiot,“ zamrmlala som a vybrala z chladničky mlieko. Naliala som si ho do pohára, oprela sa o linku a pomaly chlípala. On si zatiaľ piekol vajíčka a pražil slaninku. Stále mi nešlo do hlavy ako že sa mu tie vajíčka nikdy nepripečú. Moje vždy končili hnedé miestami až do čierna. Niekedy som sa pri ňom cítila fakt ľavá.

„Idem sa obliecť,“ zamrmlala som a vybrala sa naspäť do izby. Vzala som si džínsy, tričko s dlhým rukávom a na to modrú mikinu. V kúpeľni som si vlasy zopla do drdola na temene hlavy, riasy si pretrela špirálou a na lesk som sa vykašľala. Aj tak by mi ho on zlízal. Keď som sa vrátila do izby, stál tam a práve si zapínal nohavice.

„Nájdeš mi prosím to sivé tričko?“

„Ktoré? Máš ich tam asi štyri.“

„To moje obľúbené.“ Vzdychla som si a začala sa mi prehrabávať v kufri. Prvé na ktoré som natrafila a zdalo sa mi správne, hodila som mu ho a on ho vo vzduchu zachytil. „Ďakujem chrobáčik.“ Pretiahol si ho cez hlavu, rozbehol sa do kúpeľne, kde si upravil vlasy, zatiaľ čo ja som na papierik napísala odkaz o tom, že sme s Harrym odišli a cestou dole som ho položila vložila pod magnetku na chladničke.

Bolo už sedem hodín, keď sme stáli pred knižnicou, no bolo zamknuté. Na okolo bolo minimum ľudí a vôbec sa nezdalo, že by nám niekto mal o malú chvíľu otvoriť dvere. No Harry si nerobil starosti. Len sa pohrabal vo vrecku koženky a odtiaľ vybral veľký kľúč, ktorým odomkol dvere.

„Odkiaľ si ho vzal?“

„Mary je ako moja druhá matka, tak sa veľmi nečuduj,“ usmial sa a pustil ma napred dovnútra. Za tmy to vyzeralo inak. Dokonca mi to prišlo až strašidelné. No jediným šťuknutím svetla sa to celé rozsvietilo a nabralo iný rozmer.

„Nezobudíme ju?“ šepla som a pozrela sa na dvere, ktoré viedli na poschodie kde bývala.

„Ona je už hore. Aspoň by mala byť. Tak či tak. Najskôr jej to tam poupratujeme, pohrabeme lístie a až potom pokosíme trávnik.“ A ako povedal, tak aj urobil. Z bočnej izby nám doniesol fúrik a hrable a mohli sme sa pustiť do práce. Pospevovali sme si pri tom, smiali sa, občas aj bozkávali. Samozrejme, odviedli sme aj veľký kus práce. Najhoršie bolo, keď sme zbierali lístie z fontány, pretože pri hrabaní to vydávalo odporný dráždivý zvuk. No Harry z toho mal srandu a to čo schytil do rúk, hádzal na mňa.

„Harry!“ smiala som sa. „Prestaň, len tým strácame čas.“

„Pri zábave sa čas nestráca,“ vyplazil jazyk a hodil na mňa novú várku lístia.

„Strašne ťa baví provokovať, čo?“ uškrnula som sa.

„Ani nevieš ako,“ zaškeril sa a priskočil ku mne. „A baví ma aj bozkávať ťa,“ šepol a ovládol moje pery.

„Detičky moje! Ani si neviete predstaviť ako veľmi ma teší, že ste tu. A akí ste spolu peknučkí,“ rozhadzovala rukami.

„Dobré ráno,“ zborovo sme pozdravili.

„Prinesiem vám niečo? Nie ste hladní? Alebo vám urobím aspoň čajík?“

„Nie ďa..“

„Budeme veľmi radi. Tuto Diana neraňajkovala a viete, že mne rýchlo vyhladne,“ usmial sa a Mary akoby na pokyn odišla.

„Nemusel si ju zaťažovať,“ krútila som hlavou.

„Lenže ona by to urobila tak či tak. A vedz, že ona to pre nás urobí veľmi rada.“ Keď Mary prišla, najedli sme sa a keďže už trebalo len dočistiť tú fontánu a pokosiť trávnik, Harry sa pustil do kosenia, zatiaľ čo ja som dala do poriadku fontánu. Potom som sa presunula aj k ružiam, no s tými našťastie nič robiť netrebalo. Niekedy okolo jednej poobede sme sa vybrali na odchod a museli sme odmietnuť obed od Mary, pretože moja mamka by sa smrteľne urazila, ak by sme nejedli doma. No ani doma sme sa dlho nezdržali. Len čo sme sa naobedovali, podotýkam bolo to plnené kuracie mäso s ryžou a marhuľami, znova sme odišli z domu.

„Kde to ideme?“ vyzvedala som.

„Hovoril som ti to už včera. Ak si na to neprišla, ja ti za to nemôžem,“ chechtal sa a viedol ma ulicou.

„Daj mi aspoň nejakú pomôcku.“

„Dal som ti ju.“

„No nepomohla.“

„Tak sa stým budeš musieť zmieriť,“ pokrčil plecami a šli sme pomalým krokom s ruksakom na chrbte až na koniec mesta. Končila sa tam asfaltka a začínala poľná cesta. Vtedy mi docvakávalo kde ideme. V hlave sa mi vynorovali spomienky. Aj bolestivé. Pretože bez bolestivých by sme tu nikdy neboli. Alebo by sa tam aspoň neudialo to čo sa udialo.

„Pre teba je to miesto veľmi dôležité, pretože...“ šepla som neveriacky.

„Pretože tu si mi dala druhú šancu. Nebyť toho už možno spolu nie sme. Ty by si bolo s niekým úplne iným a ja? Asi by som sa utápal v žiali a striedal frajerky ako ponožky.“

„Ty si myslíš, že by som dokázala byť s niekým iným? Nemysli si. Ja by som asi pribrala, pretože by som stále jedla zmrzlinu,“ uškrnula som sa a prešla na poľnú cestu. „Ideme, nie?“ usmiala som sa a preplietla si s ním prsty. Pobozkali sme sa a vybrali na dlhú, hrboľatú cestu. Poľná cesta sa potom zvažovala iba do poľa, takže som si v duchu ďakovala, že som si vzala botasky a nie tie nové čižmy. Asi po hodine rapotania, smiechu a bozkávanie sme došli na dané miesto. Bolo to trocha iné už len z toho dôvodu, že bol november a lístie bolo popadané na zemi namiesto šuchotania na konároch. No on aj tak z ruksaku vybral deku, rozprestrel ju na zem a vybral dózu, v ktorej boli muffiny čo piekla mama. Potom vybral aj fľašu džúsu a dve poháre.

„Chcel som vziať šampanské, no potom by som nemohol pokračovať v pláne, takže to ostáva pri džúsiku,“ uškrnul sa a podal mi jeden z pohárov. Usalašil sa na deke a ja som sa oprela oňho. Sálalo z neho teplo a aspoň  niečo bolo zdrojom tepla, keďže okolo nás fúkol studený vietor.

„Pamätáš sa akú romantiku si pripravil?“ šepla som.

„Pamätám sa v akej mizérii som  bol z toho čo som ti spravil.“

„Na to som aj zabudla,“ povedala som, no aj tak ma pichlo pri srdci na tú bolestivú spomienku. „Pamätám sa na to s ružou. Tým si ma strašne dostal,“ usmiala som sa a prisala mu na pery. Rukou ma hladil po vlasoch a obaja sme si to užívali. Boli sme spojení v opojnom bozku na mieste, ktoré vlastne pre nás oboch veľa znamenalo. Bol to nový začiatok. 

----------

 Harry: Kdybych byl holka, randil bych s Liamem.
Niall: Já bych randil s Louisem.
Louis: Já bych randil s Harrym.
Liam: Já bych chtěl jít na schůzku s Niallem, nebo Louisem.
Zayn: Já bych nerandil ani s jedním z vás, protože ani jeden jste neřekl, že by jste šli na schůzku se mnou.

Niall: Ale, my to tak nemysleli.
Zayn: nech mě, jsem naštvanej. Musel bych jít sám se sebou.
Louis: Vždyť to by ti ale vůbec nevadilo.
Zayn: Ajo, máš pravdu. Nikdo z vás by pro mě nebyl dost dobrý, tak jako 

 

Znova vám tu dávam imagine :D Pretože sa znova nehorázne smejem :D :D :D :D Zdroj : Niall Horan Slovakia Fan Klub

 

Pridávam aj nový photoshoot, z ktorého som mala zástavu srdca *.*