New life 40

Akože mne táto časť príde dosť odveci napísaná, ale tak bolo to písané za divných okolností :D Btw, dnes som dostala 1 z Geografie! Ani by ste neverili aká som šťastná :) Nakoniec píšeme test z angliny zajtra, takže pevne verím, že to zvládnem. Držte prsty :)

Diana

Niall s Lucy zmizli niekde na poschodí a ktovie čo tam robili. Bolo počuť len smiech tlmený stenami, buchot a znova smiech. Darmo, Horan má veľmi prenikavý a neprepočuteľný smiech.

„Nášmu malému Niallkovi sa zjavne páči Lucy,“ uškrnul sa Louis. „Čo s tým urobíme?“

„No čo asi,“ pokrútil hlavou Liam. „Nič. Necháme to tak ako to je a oni si k sebe nájdu cestu k sebe.“

„Myslíš, že Niall vie ako na to?“ protestoval Louis. „Tomu treba dopomôcť alebo mu to ešte viac sťažiť,“ zákerne sa usmial a začal si mädliť ruky.

„Bože, ale som rada, že vy ste ma nepoznali, keď sme sa dali s Harrym dokopy.“

„Ale, čo sa ti nepáči. Bola by to zábava.“

„Možno tak pre teba. Ty asi tiež nevieš aké je to ťažké. Teda nie ťažké, ale chápeš na čo narážam, nie?“ zúfalo som sa pozrela na Louisa.

„Nie zlatíčko, nechápem. Ja som nebol nikdy nervózny a vždy som vedel čo mám v danej situácii urobiť a všetky dievčatá zo mňa odpadávali už aj vtedy, keď som nebol slávny, takže ja ten pocit, ktorý sa ty tak strašne snažíš vysvetliť vôbec nechápem.“

„Horenos,“ zahundrala som.

„Diana, poďme do izby,“ usmial sa na mňa Harry.

„To s našou debatou vôbec nesúvisí,“ protestoval Zayn.

„Veď ty si ani nedebatoval, takže buď tíško Malik,“ uškrnul sa naňho Louis a potom obrátil pohľad na Harryho. „To s našou debatou vôbec nesúvisí,“ zopakoval po Zaynovi.

„Ale no tak,“ rozhodil rukami Zayn.

„A čo? Podpásovky sú dovolené.“

„Fajn, ja idem preč. Majte sa.“

„Kam ideš?“ zvolal za ním Liam.

„Som dospelý, môžem ísť kam chcem,“ odsekol a následne sa uškrnul. „Už ma nebaví táto nudná konverzácia. Idem spať.“

„Alebo sa pozerať na svoj odraz do zrkadla,“ zamrmlal Louis. „Narcis jeden.“

„No, tak ideme aj my, nie?“ preplietol si so mnou prsty Harry a ťahal ma na poschodie.

„Harry, miláčik môj, už aj ty ma opúšťaš?“ zosmutnel Louis.

„Zavolaj El, ona sa iste poteší,“ skríkol Harry a rýchlo ma začal ťahať do jeho izby. Keď sme vchádzali do izby, začula som silný smiech. Vychádzal určite z dievčenských úst. Ach, ani nechcem vedieť čo robili. Alebo chcem? Asi chcem, Veď ja to z Lucy dostanem.

Len čo sa za nami zavreli dvere, Harry sa ku mne vrhol so šibalským úsmevom na tvári. Pod jeho tlakom som musela cúvať, až mi kolená podrazila posteľ a ja som sa na ňu zvalila. Harry sa následne vyštveral ponad mňa a začal ma bozkávať, kde len to prišlo. Jeho ruky blúdili po celej mojej dĺžke tela. Dotyk jeho ruky mi spôsoboval zimomriavky a neskutočne veľkú túžbu. Každým bozkom naviac sa to viac a viac stupňovalo. A potom mi došlo, že sme nezamkli, a koľko ľudí to môže vojsť. V tom momente som sa rozhorčila a na malú chvíľu ho donútil vybrať jazyk z mojich úst. Darmo, asi ho zabolelo keď som ho doňho hryzla.

„Čo sa deje láska?“ mračil sa.

„Ono to tu proste nejde. Mám pocit, že tu každú chvíľu niekto vojde.“

„Tak ja skočím zamknúť,“ postavil sa, rozbehol k dverám, zamkol a rýchlosťou blesku bol znova pri mne. „Lepšie?“

„Dnes to už asi nepôjde.“

„No nič, chrobáčik,“ usmial sa a pobozkal ma do vlasov.

„Toto na tebe milujem, miláčik.“

„Ja som myslela, že ma miluješ celého,“ uškrnul sa.

„Veď vieš ako som to myslela.“

„To máš jasné, že to viem. Aj ja ťa milujem.“ Usmiala som sa a nechala sa unášať láskou v jeho náručí. Bolo to to najkrajšie miesto na svete. Cítila som sa tam jedinečná a milovaná. A taká som aj bola.

„Čo keby sme šli na dovolenku?“ navrhol Harry.

„Na dovolenku? V tomto ročnom období? Veď už je november.“

„Ak by sme šli na Bora Bora, Hawai alebo proste niekde, kde je stále teplo. Teba teplo nechýba?“

„To máš jasné, že mi teplo chýba, ale čo ja viem. Ešte stále som neskončila s Ollym a ...“

„Za ním skočíme zajtra.“

„Keď ja neviem... Dovolenka bude drahá.“

„To vôbec nevadí.“

„Vadilo by ti, ak by som povedala, že by som chcela ísť do Holmes Chapel? Už som tam dlho nebola.“

„Samozrejme, že by mi to nevadilo. Rovno by som skočil domov aj ja. Nevidel som mamku a Gemmu už veľmi dlho. Máš dobré nápady, miláčik.“

„Ja som samý dobý nápad. Až na tú vec, že tam nebudeme mať taktiež súkromie. Dokonca možno ešte menšie ako máme tu.“

„Tak to možno je pravda, no zároveň to bude vzrúšo,“ šibalsky sa usmial. Keď zbadal môj nechápavý výraz, v momente mi to začal po lopate vysvetľovať. „Veď to bude ako za starých čias. Keď som sa skrýval pred Tomom a tvojimi kamoškami pod posteľou, potom pred mamkou pod perinou a teraz by to bolo iné v tom, že by nás mohli prichytiť pri milovaní. Veď je to dych berúce.“

„Aby si sa nezadusil,“ vyplazila som naňho jazyk.

„Ale, ale. To bolo kruté, to si odpykáš!“

„Znova láska, naozaj?“ zasmiala som sa.

„Znova. A bude sa to opakovať, kým si nezapamätáš ako to končí,“ pristúpil ku mne a iskričkami v očiach ma začal štekliť. No doprevádzal to nežnými bozkami  a napriek tomu, že som sa sťažovala na súkromie sme skončili tak, ako v noci.