New life 38

Trošku neskôr, ale predsa. Hlavná vec, ktorú chcem povedať. Všetko najlepšie k meninám Denisa! Veľa zdravia, šťastia, lásky a najmä splnených snov :)

Tri tmavé a jedna blonďavá hlava sa na nás od ucha k uchu usmievali. S Liamom Leigh už živo debatovala a poriadne gestikulovala rukami. Najprv sami zdalo, že sa hádajú, no potom mi došlo, že tie prehnané pohyby robí len kvôli radosti. Veď ich plán vyšiel. Teda, aspoň začiatok. Dostávajú sa do povedomia.

„Dnes je v klube Star party, ideme tam?“ žiarivo sa na mňa Perrie usmiala, keď sa ku mne prebila. Mohol som povedať nie? Zjavne nemohol.

„Iste,  bude mi potešením,“ uškrnul som sa.

„Mohol by si pre mňa prísť? Tu je moja adresa,“ s jemným úsmevom na perách mi papierik zastrčila do dlane.

„O deviatej?“ navrhol som. Zahryzla si do pery s prikývla. Nechcel som tomu veriť, no v tej chvíli mi prišla rozkošná. Rýchlo som to chcel z hlavy vytriasť a nechcel som sa na ňu tak pekne usmiať, ale nevedel som to zadržať.

„Neukážeš mi tvoju izbu?“ navrhla. Ja som iba omámene prikývol, rukou jej naznačil nech vyjde z kuchyne. Keď sme boli v predsieni, predbehol som ju a vybehol do môjho kráľovstva. S hrôzou som si uvedomil, že tam mám dosť veľký neporiadok. Posteľ bola neustlaná a pyžamo.. Do riti. To som mal na sebe. Bez trička v rozťahaných teplákoch a strapatými vlasmi. Takto som tam pred ňou stál. A ja som si myslel, že sa tak usmieva kvôli tomu aký som krásny.

Otvoril som dvere na izbe, rýchlo tam vpálil a snažil sa aspoň čo to upratať. Šaty zo včerajška som „nenápadne“ kopol pod posteľ, perinu som ako tak ustlal a nervózne sa na Perrie usmial. Rýchlo som si cez hlavu prevliekol tričko. Nechcel som ju veľmi rozptyľovať. Chcel som aby sa rozprávala so mnou, nie mojim vypracovaným telom.

„Prepáč za ten neporiadok. Dlhý čas nikto cudzí v mojej izbe nebol a mne neporiadok neprekážal.“

„To je v poriadku,“ usmiala sa. „Keby si vedel aký mám neporiadok v izbe ja,“ zasmiala sa.

„To neverím. Si dievča, tie sú poriadkumilovné. Teda, väčšina“

„Tak to nepoznáš mňa. Ja patrím k tej menšine. Hoc si myslím, že sme väčšina alebo aspoň polovica,“ uškrnula sa. Len som nad ňou s úsmevom pokrútil hlavou a ďalej upratoval. Proste už bolo na čase.

„Ukáž, pomôžem ti,“ prihrnula sa ku mne a začala mi rozdeľovať veci na tie ktoré treba vyprať a tie, ktoré by sa mohli odložiť do skrine.

„Ech, to nie je potrebné.“

„Ale Zayn. Fakt si to myslíš? Pričuchni si k tomu tričku, ktoré si dal na kopu čo majú ísť do skrine,“ so smiechom mi ho strčila pod nos. Len som sa zháčil. „Vidíš? Potrebuješ ma,“ usmiala sa a pokračovala v načatej práci.

„Ďakujem,“ zamrmlal som.

Diana

Zobúdzať sa po úžasnej noci plnej vášni v jednej posteli s vašou láskou, je niečo neuveriteľné. Zozadu ma objímal a hladil ma po nahých stehnách.

„Dobre ránko, miláčik,“ zašepkal mi do ucha, keď si uvedomil, že som hore.

„Dobré ráno, zlatko,“ otočila som hlavu a pobozkala ho na pery, ktoré mal roztiahnuté do nežného úsmevu. „Ako si sa vyspal?“

„Pri tebe sa nedá inak ako úžasne. A vieš aký som mal krásny sen? Boli sme jedno telo a robila si mi ...“ škeril sa.

„Prestaň!“ so smiechom som ho pľasla po jeho chutnom zadku.

„Čo, veď len hovorím len pravdu. A v podstate to bolo len to isté čo bolo aj v reáli,“ vrhol sa mi na pery a jemne sa s nimi pohrával.

„Harry, koľko je hodín?“ zašušlala som mu do pusy. Natiahol sa pre mobil ani sa odo mňa neodtrhol a pre zmenu on bol ten, kto mi do pier hovoril čas.

„To nemyslíš vážne!“ vyskočila som sa na nohy a začala nahá pobiehať po izbe. Harry ma celý čas spaľoval pohľadom a keď som naňho ukradomky pozrela, uvidela som ako si oblizuje pery. Úchylák jeden.

„Veď je len pol deviatej,“ zamrmlal a rýchlo ku mne priskočil. Podotýkam, nahý. Bohuvďaka, že ja som už mala na sebe aspoň spodné prádlo, pretože by mal bol pretiahol na mieste.

„Dnes má prísť Lucy.“

„Ale veď až poobede,“ šepkal keď ma bozkával na krku.

„Lenže ja musím ísť domov jej pripraviť izbu.“

„Domov? Veď to je len hotelová izba. Domov máš v Holmes Chapel a tuto ak si zabudla. A ak ti to ušlo, hotelovú izbu máš zaplatenú už len na budúcu noc.“

„Ja som nebola tá, ktorá ju chcela objednať na tak dlho.“

„Nie, to bola tvoja mamka, ktorá je tam aj s tvojimi súrodencami. Kde tam chceš vtesnať Lucy? Bude bývať u nás. Hosťovskú izbu máme, takže žiaden problém.“

„To je od teba milé, no aj tak. Musím ísť na hotelovú izbu, porozprávať sa s mamkou, všetko s ňou dohodnúť, zbaliť si posledné veci a ísť si vybaviť nejaký b..“

„A priniesť si všetky veci tu. Nemienim spávať bez teba. To si odmysli. Keď budeš v Londýne, bývaš s nami. A neopováž sa protestovať.“ Otočila som sa k nemu a zapozerala as mu do očí.

„Si si tým istý?“ Neveriacky pokrútil hlavou a vášnivo ma pobozkal.

„Ničím som si nebol istejšímň. Teda až na to, ako veľmi ťa milujem.“

„Ja ťa milujem viac.“

„Nie, ja.“

„Tak to si nemyslím.“

„Tak rovnako, súhlasíš?“ uškrnul sa.

„Okey. Milujeme sa rovnako,“ usmiala som sa. „Ale teraz fakt musím ísť.“ Znova som začala behať po izbe a zbierala zo zeme oblečenie, ktoré som si chcela obliecť. Začínala chladná jeseň, preto som si musela vziať džínsy, tričko s dlhým rukávom, mikinu a na to plášť. Ako mi chýbalo leto...

O tretej popoludní sme s Harrym čakali na letisku. Let mal meškanie, preto sme si sadli do kaviarne a popíjali si latté. Niektoré dievčatá a čašníčky tiež mohli na Harrym oči nechať. Neviem či vedeli kto je, a asi aj áno. No aj keď nie, bolo to prirodzené. Harry je proste nádherný chlapec a ja som bola nadšená, že je môj.

„Bože, čo ten zas chce,“ hundral, keď sa pozrel na mobil, ktorý mu vyzváňal. „Áno, Niall?“ „Na letisku.“ „Prišli sme vyzdvihnúť Lucy.“ „A načo by sme ťa volali?“ „Čože? Tebe načisto hrablo? Veď ju ani nepoznáš.“ „A čo.“ „Bude bývať u nás.“ V tej chvíli si Harry mobil trochu odtiahol od ucha a divne sa zatváril. „Ech, myslím, že ju práve vidím, takže asi za hodinku, ahoj,“ zložil a postavil sa. „Je to ona, nie?“ ukázal na pekné plavovlasé dievča, ktoré k nám nervózne kráčalo.