New life 64

Menšia pauzička bola .. prepáčte.

Yes, zajtra ideme na lyžiarsky. Konečne už mám aj lyže a veci k tomu potrebné. Ak to všetko prežijem, v sobotu by mohla byť časť. Ak nie časť, tak aspoň nejaké zážitky alebo niečo. Proste sa ozvem, aby ste vedeli, že žijem :P 

Koniec sa závratne blíži. Možno také .. Dve časti a epilóg? Alebo jedna a epilóg? Niečo také.. Uvidí sa. A k novej poviedke. Viem záchytné body a niektoré scény mám presne pred očami. Možno to bude trošku .. drastickejšie? Možno to zjemním, ešte si nie som istá. Ale viem, že si musím napísať osnovu, aby mi to všetko šlo ľahšie. 

50 000 zobrazení :O Páni, som neuveriteľne šťastná :) Veľmi vám ďakujem, že ma podporujete a čítate moje "príbehy" :)

Takže toľko :) Majte sa tu krásne :) 

Harry

Plán zosnovaný s pomocou Rose, bol dobrý. No aj tak som sa trošku bál. Veď prečo by som nemal, nie? Ona sa mi toľkokrát chcela ospravedlniť, no ja som to .. Vlastne prijal, no nevedel som sa zmieriť s predstavou, že tie jej mäkké pery kedysi okupoval aj môj najlepší kamarát. Šlo mi to proti srsti. Komu by nešlo, nie?

Keď sme už konečne Danielle uniesli, šli sme do nášho domu. A čo sa stalo? Prepadol ma strach. Očami som hľadal Rose, a tá sa na mňa zrazu súcitne pozrela. Otočila sa na kolesách a zamierila, sama nevediac kam. Skončili v maličkej izbe, do ktorej sme skladovali nepotrebné veci ako: staré oblečenie, rozbité gitary, pokazený keyboard a zopár našich starých hračiek.

„Niektoré tieto veci by ste mohli dať  na charitu,“ hlesla Rose obzerajúc sa okolo seba.

„Asi by to nebol zlý nápad,“ zamrmlal som a schytil do ruky plyšáka, ktorého som kedysi miloval.

„Harry, ty sa bojíš,“ súcitne sa na mňa pozrela a priblížila sa ku mne. Kľakol som si, aby som sa nad ňou netýčil a slabo prikývol hlavou. „Nemáš sa čoho báť. Veď ona ťa ešte stále ľúbi.“

„Ale ja som sa s ňou nezmieril, keď to tak chcela. Možno to už nechce,“ šepol som s obavami v hlase.

„Hlupáčik,“ sladko sa zasmiala a krútila hlavou. „Nad tým ani neuvažuj. Poznám ju ako svoje topánky. Ver mi,“ pohladila ma po vlasoch. Jej dotyk mi bol príjemný. Privrel som oči a chcel som, by ma hladila ďalej. Nemyslite si o mne, že tam šlo o niečo viac. To vôbec nie. Len z jej dotyku sálalo teplo, pochopenie, útecha a priateľská láska. Bolo to tak upokojujúce. Vytiahla zo mňa obavy.

„Rose?“ zdvihol som hlavu.

„Áno?“

„Ako ti to ide s Danielom?“ Na jej tvári sa zračil úsmev.

„Ľúbim ho a on mňa tiež. Podporuje ma, no neľutuje. A to ja potrebujem cítiť. Robí, akoby sa nič nezmenilo. Samozrejme, že už nemôžeme robiť také aktivity ako kedysi, no jeho správanie sa ku mne nezmenilo. Stále sa zo srandy hádame alebo sa hádame o logických veciach. Doberá si ma do tej miery, ktorú uzná za vhodnú a väčšinou je to zdravá miera. Rodičia si z nás robia srandu,“ zasmiala sa. „Že vraj sa  o chvíľu vezmeme,“ odmlčala sa. „A vieš, že by som ani nebola proti?“

„To ti verím. A som za to veľmi rád,“ usmial som sa. „Pozveš ma na svadbu?“ tvárou mi prebehol úškrn.

„To si píš, že ťa pozvem. Pôjdeš za doprovod Diany,“ vyplazila na mňa jazyk a jemne ma postrčila k dverám. Jasne mi ukázala, že už musím konať.

Rose sa pridala k tancujúcim a ja som pohľadom hľadal Dianu. Keď som u konečne zbadal, obišiel som ju, aby som sa jej mohol zjaviť za chrbtom. Keď som už stál za ňou, poklopal som jej po pleci.

Preľaknuto sa otočila a keď ma zbadala, zapozerala sa na topánky.

„Ahoj,“ riekla.

„Ahoj.. Aká otrepaná fráza na tú dlhú dobu čo sme k sebe neprehovorili.“ Tak veľmi som chcel aby to vyšlo, až som nevedel čo mám povedať a trepal dva na tri.

„A čo iné som mala povedať?“ nechápala.

„Láska, dlho sme sa nerozprávali. Ako si sa za tú dobu mal?“

„Hneď potom ako by som ti vtisla  dlhý bozk,“ sarkasticky sa zasmiala a jemne šialeným výrazom. No ona ho stále vedela dobre, zahrať, takže som sa nebál.

„No... Neprekážalo by mi to,“ zasmial som sa.

„To sotva.“

„Povedz mi, že ku mne už nič necítiš a dám ti pokoj.“

„Nechcem aby si mi dal pokoj,“ zamrmlala a mne tým spôsobila šok plný radosti a nadmernú explóziu nádeje a lásky. Po čase, keď som zachytil jej pohľad sa mi pery vykrivili do úsmevu. Chytil som ju za ruku a vytiahol do mojej izby. Ukázal som jej, nech si sadne a tak aj urobila. Začala sa obzerať po izbe. Asi si chcela na všetko rozpamätať alebo neviem. No bolo ticho. Trápne ticho. Niečo protivné sa vo mne ozvalo, že ona to ticho má prerušiť, že ja som už krok urobil. Preto som zanovito mlčal a oprel sa o dvere. Po čase prehovorila.

 „Asi by sme si to mali vysvetliť, čo?“

 „Tak to asi bude najlepšie. No, neviem či to chcem všetko počuť..“ hlesol som.

„To so Zaynom bol omyl,“ vyšlo z nej. A presne to som už počúvať nechcel. Napočúval som sa toho dosť.

„Toto počuť nepotrebujem. Raz si mi to vysvetlila a vysvetlil mi to aj Zayn. A keďže sa vaše verzie zhodovali, verím vám.“

„Tak ti to poviem inak. Teda.. niečo iné.“ A začala rozprávať. To čo hovorila mi roztopilo aj ten posledný kúsok ľadu čo som mal v srdci. Ostalo tam len teplo, radosť a najmä láska.

„Takže..“ odmlčal som sa a hľadal správne slová. „Ma ešte stále miluješ?“

Potichu sa zasmiala. „Myslíš, že by som bola schopná iného citu?“

Pokrútil som hlavou.

 „A čo ty?“ Rozosmial som sa. „Nesmej sa,“ osopila sa na mňa so škaredým pohľadom plného šťastia. Bolo to divné.

„Ach, miláčik,“ vzdychol som si s úľavou a so smiechom som sa k nej prirútil. Chytil som ju za bradu a zapozeral sa jej do čokoládových očí, ktoré som tak miloval. Boli tak krásne a v nich bolo toľko lásky. Pomaly som sa k nej priblížil a medzi našimi perami nechal len malú štrbinku, ktorú som nakoniec aj porušil. Bolo to úžasné a opätovne vo mne vybuchovali ohňostroje. Akoby to bolo prvýkrát čo som ju pobozkal na nemocničnom lôžku.

Po našich „hádkach“ ktoré mi tak pripomínali našu minulosť sme sa vybrali von z izby. Nikto tam už nebol.

„Hm, asi už odišli,“ prehodila Diana a upravila si vlasy.

„Nehovor,“ ironicky som sa na ňu fľochol a následne ju pobozkal. „Poď, pôjdeme za nimi.“

„Nepil si?“

„Eh...“ zamyslel som sa a spomenul si na zopár pohárikov, no pokrútil som hlavou a začal hľadať kľúče od auta. Po chvíli som ich našiel zapadnuté pod gaučom a mohli sme vyraziť.

New life 63

Dám vám tu také moje .. myšlienkové pochody. 
Áno, včera naši chalani bohužiaľ nevyhrali cenu najlepšej britskej skupiny, no vyhrali to Mumford and Sons. A za to, že ich niektoré nepoznáte, to nemusí znamenať, že ich nepozná nikto. A že ich nepozná väčšina obyvateľov Británie. Ja osobne ich zbožňujem a som rada, že keď to nevyhrali chalani, tak oni. Tvoria úžasnú hudbu, sú úžasní hudobníci a ich texty.. No proste myslím si, že sú vo všetkých smeroch úžasní.  

Posúďte sami. 

Ale proste príde mi blbé, že ich niektoré tak odsudzujú. Porovnávajú ich s chalanmi, že čo všetko urobili oni, kde všade vystupovali a podobné veci. Ale proste tieto dve skupiny sú úplne rozdielne, takže to sa nedá porovnávať. Fajn, končím s tým.

Klip k OWOA .. Nemám slov. Je proste DOKONALÝ! Fakt, padla mi sánka, sú proste úžasní, krásni, perfektní a neviem čo všetko. Zamilovala som sa do ich tanečkov, ksichtov, scéniek, do všetkého. Niall v sprche? Harryho ksichtík keď ja na rukách ty "ujov", Louisov jazyk pri tej tetke, Liamov ksichtíčok, keď zatiahol záves na sprche, či to aký je sexy v tom čiernom tričku :O vo všetkoom .. A Zayn? To ako na začiatku sa posadí na posteli alebo s tými uškami na hlave čo sú tam s tými dievčatami. A Louis s Liamom, keď sú pri tej... striptérke? ... Proste úplne všetko. Som mŕtva. Milujem ich <3 <3

 

Keď zavrel dvere na jeho izbe,pokynul mi aby som si sadla. Najprv bolo ticho. Trápne, dlhé ticho, počas ktorého nikto nevedel čo má povedať. Neviem čo som čakala, no mala som pocit, žeby som mala začať ja. Predsa len, problémy boli kvôli mne.

„Asi by sme si to mali vysvetliť, čo?“ opatrne som sa ho spýtala.

„Tak to asi bude najlepšie. No, neviem či to chcem všetko počuť znovu..“

„To so Zaynom bol omyl.“

„Toto počuť nepotrebujem. Raz si mi to vysvetlila a vysvetlil mi to aj Zayn. A keďže sa vaše verzie zhodovali, verím vám.“

„Tak ti to poviem inak. Teda.. niečo iné.“ Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa v hlave si všetko usporiadať. Mala som v povahe, že to čo som chcela povedať som poprehadzovala a málokto tomu rozumel. Teraz som to nemohla dopustiť.

„Kde by som začala...“ zamrmlala som, aby som vyplnila ticho, ktoré nastávalo, kvôli môjmu usporiadaniu slov. „Za ten čas čo sme spolu neboli som často premýšľala nad minulosťou. Spomínala som na deň, kedy sme sa prvýkrát stretli. V ten deň som bola na všetko okolo mňa naštvaná, nenávidela som mamu, oca, novú školu, celé Holmes Chapel. Až keď som zbadala teba a učiteľka ma dala sadnúť k tebe, až vtedy sa vo mne niečo pohlo. A postupom času ako sa z nás stali najlepší kamaráti som vedela, že bolo predsa len dobré presťahovať sa. Spomínala som na všetky tie zážitky z nášho kamarátstva,“ zasekla som sa. „Pamätáš si, ako som ťa musela schovávať pod posteľou a následne aj pod paplónom?“ zasmiala som sa so slzičkami v očiach. Kútikom oka som zazrela ako sa podvedome usmial. „A ako sme sa dali dokopy. Bolo to krásne a už dávno predtým som vedela, že si mi zmenil život. Obrátil si mi ho úplne naruby, no s presvedčením, že takto je to správne. A bolo to správne. Pretože môj život bol naruby predtým ako som ťa spoznala. Ty si ho otočil tým správnym smerom. Nebudem sa vracať k tomu čo všetko zlé som urobila, všetky tie nedorozumenia, ako som ti ublížila,“ šepla som. „Ale chcem aby si vedel, že som ťa nikdy neprestala milovať. Áno, snažila som sa všetky city pochovať, no nedali sa zničiť.“

„Takže....“ zapozeral sa na topánky pre zmenu on. Jemne kopal do zeme a nevedel zo seba vysúkať správne slová. Mala som chuť ho za to zabiť. Viem, bolo to zlé. No už som to chcela mať všetko za sebou. „Ma ešte stále miluješ?“ konečne sa na mňa pozrel tým mäkkým pohľadom, ktorý mi tak neskutočne chýbal.

Potichu som sa zachechtala. „Myslíš, že by som bola schopná iného citu?“ Hryzol si do pery a s potláčaným smiechom pokrútil hlavou. „A čo ty?“ spýtala som sa ho so zatajeným dychom. Vtedy sa už na plné kolo rozosmial. „Nesmej sa,“ osopila som sa naňho.

„Ach, miláčik,“ prirútil sa ku mne so smiechom a silno si ma k sebe privinul. Chytil ma za bradu a díval sami do očí. Ach, tie jeho oči. Mohla by som sa do nich pozerať celé dni a nikdy by ma to neprestalo baviť. Pozerať do očí, z ktorých sála láska. Čo krajšie môže byť? Asi už len keď sa tie oči začnú približovať, pomaly privierať a tie moje z reflexu urobia to isté. Naše pery oddeľovala už maličká štrbinka. No nemienila som ju porušiť. Chcela som si vychutnať ten pocit blízkosti  a nedočkavosti, ktorý mi tak chýbal. A pocit úľavy. Že je konečne všetko v poriadku. No Harry to nevydržal. Najprv si nežne pripomínal ich chuť a neskôr sa z nášho bozku stala vášnivá hra jazykov.

„Vieš ako mi to chýbalo?“ hlesol opretý o moje čelo s rukami ovinutými okolo môjho pás, keď sme sa od seba odlepili.

„Asi tak ako mne?“ slastne som si vzdychla.

„Stokrát viac!“ zasmial sa.

„Ale čoby?“ pozrela som sa naňho so zdvihnutým obočím. „Chceš sa hádať?“ smiala som sa.

„Ani nevieš ako veľmi mi chýbajú tie „hádky“ s tebou,“ uškrnul sa.

„To ešte oľutuješ,“ so smiechom som sa mu vytrhla z náručia a zapozerala sa mu na vlasy. „Mal by si s nimi niečo urobiť. Je to vtipné. Robí ti to hranatú hlavu... Bože, tá mexická vlna na pravej strane tváre. A tetovania? Veď nemajú zmysel. Mal by si s nimi prestať. Čo si to so sebou porobil, kým som tu nebola,“ krútila som hlavou s ukrývaným smiechom.

„Toto sú podpásovky!“ ohrádzal sa. „A nie je to tak hádanie aké som mal na mysli. Teraz len poukazuješ na moje chyby,“ ofučal sa.

„A že ich je neúrekom....“ škerila som sa naňho.

„Diana Sparks.,“ pomaličky sa ku mne približoval, zatiaľ čo ja som začala cúvať, až kým som nenarazila na stenu a uväznil ma z obidvoch strán rukami. „Väčšina dievčat, by po polročnej hádke boli milé aspoň týždeň. No my sme sa oficiálne udobrili pred menej ako polhodinou a ty si ku mne už teraz hnusná!“ neveriacky krútil hlavou.

„Harry Edward Milward Styles!“ dramaticky som vyslovila jeho meno. „Uvedomujete si, vaše veľkodušenstvo, že ja nie som žiadna pipka, ale Diana Sparks. Dievča, ktoré ste tak urputne milovali a aj jej vlastnosti, ku ktorým patrí tvrdohlavosť, hádavosť a úprimnosť? Ktorá hraničí s drzosťou? Uvedomovali ste si to, keď ste sa so mnou udobrili?“ drzo som sa naňho vyškierala a nedočkavo čakala na jeho reakciu.

„Milá Diana Sparks. Ja vás, lady moja, ešte stále urputne milujem a keby som si to neuvedomoval, asi by som sa s vami neudobril ani by som s vami nikdy nechodil. Miloval, milujem a vždy vás milovať budem so všetkými chybami,“ zahlásil a nedočkavo sa mi vrhol na pery.

New life 62

Kedy bola časť? V nedeľu? Ufff, treba dohnať, nie? :P

Diana

Všetci do jedného sa zabávali. Tancovanie, občas niekto niečo zaspieval. Bohužiaľ som to občas bola aj ja. Dokonca som tancovala aj s Liamom, Danielle, Louisom... no skoro všetkými okrem Harryho. Po ňom akoby sa zľahla zem. A tiež by ma zaujímalo, kde bola Rose. Asi hodinu v kuse som ju nevidela a Pán Boh vie kde vôbec bola. No má už devätnásť a vlastný rozum.

Viete na čo som sa najviac tešila? Áno, bolo to aj krájanie torty, alebo ako Liam ústami mal dávať dole podväzok s Daninho stehna, no najviac som chcela únos nevesty. Páni, to som vždy na všetkých svadbách mala najradšej. Zabávalo ma pozorovať ako ju novomanžel hľadá, no ešte nikdy som sa únosu nezúčastňovala a dnes tak tomu malo byť.

Z ničoho nič, ma niekto schmatol za ruku. Chcela som vykríknuť, no nejaké jemná ruka mi zakryla ústa.

„Neblbi.  Únos začína. Poď,“ ťahala ma so smiechom za sebou Eleanor. Keď sme už boli vonku, natlačila ma do auta. Nebola som tam sama. No nešlo mi do hlavy, kde tu vopcháme Danielle aj s ďalšími únoscami, keďže s nami bola ja Rose. Spýtala som sa na to.

„Dnes ti nejak nedopaľuje. Predsa chalani s ňou pôjdu na inom aute,“ prekrútila očami Perrie.

„A kde ju unášame?“

„No, veľa toho na výber nemáme. Keďže sa chceme vyhnúť novinárom, ktorí majú zákaz sa priblížiť, no určite sú niekde poblízku. Takže pôjdeme do hlavného stanu. Tak si pokojne môžeme pokračovať v párty,“ uškrnula sa Lucy. Páčila sa mi daná predstava. A ak by som toho už mala dosť, mohla by som sa skryť do jednej z izieb. Asi najradšej do Lucynej. S úsmevom na perách som sa otočila aby som poriadne videla, ako chalani a s Louisom na čele, Niallom ktorý ťahal Danielle so smiechom za ruku, za ním bežal Zayn a na úplnom chvoste Harry. Prečo sa mi rozbúchalo srdce? Prečo som si pomyslela, že to ako bežal a vlasy mu odfukovalo na všetky strany a ako od radosti vyskočil a vyhrnula sa mu košeľa, takže bolo vidieť pásik chĺpkov, ktoré mu siahali od gatí, bolo tak neskutočne sexy? Prečo som sa z celej sily chcela naňho vrhnúť? Prečo sa mi všetky tie pocity museli vyhrabať z pod čiernej zeme? Prečo, Bože, prečo?

Chalani rýchlo nasadli do auta, naštartovali a my za nimi s Lucy za volantom, ktorá sa konečne odhodlala oprášiť jej vodičské schopnosti zapadnuté prachom od je posledného incidentu. (Nič moc, len jej zdochlo auto na semafore a dlhodobe sa jej nedarilo ho znova naštartovať. Takže len spôsobila veľkú zápchu, nervy vodičom a sebe traumu zo šoférovania.)

Mali sme šťastie a žiadny novinári nás nezastihli. Jupí, zákaz brali vážne. Aspoň raz .. ale čo bude zajtra... Takže sme v pokoji došli do hlavného stanu. A verili by ste tomu, že to tam bolo vyzdobené? Bola tam aj torta, koláče, občerstvenie, alkohol .. Myslím, že všetkých zaujímal alkohol. A bol tam aj mixážny pult.

„Woohoo, DJ Malik sa dnes večer vyšantí!“ rehotal sa Zayn a silno objal Perrie.

„Čo budeme teraz robiť?“ spýtala sa Danielle. „Nemali ste ma unášať. Teraz sa budem len nudiť,“ ofučala sa. „Dnešný deň mal byť výnimočný!“

„Akože prepáč,“ dotknuto sa na ňu pozrel Louis. „Ale veľa sme toho na výber nemali.“

„Že nudiť,“ pokrútil hlavou Zayn a vyskočil namiesto DJ. „Teraz sa nudiť nebude!“ skríkol a začal mixovať hudbu od výmyslu sveta.

„A neboj. Liam nie je hlupák. Prvé a jediné miesto, ktoré ho napadne je náš dom. O chvíľu je tu ako na koni,“ povzbudzujúco na ňu žmurkol Niall.

Poobzerala som sa po miestnosti, no znova som nikde nevidela Harryho a dokonca ani Rose. Neviem čo ma to vtedy napadlo, ale predstavila som si, ako sa niekde bozkávajú. Brr, ako mi to mohlo napadnúť. Presunula som sa k stolu s občerstvením a vyberavo začala mávať prstami na tým veľkým výberom koláčov. Nakoniec som sa rozhodla pre čokoládovú kocku a z chuti do nej zahryzla. Počas jedenia som pozorovala parket. DJ Malik sa rozbíjal za pultom, Danielle s fľašou šampanského sa s ostatnými babami a chalanmi zvíjala na parkete. Podvedome som sa usmiala. Všetci boli šťastní a nič ich netrápilo. Niall bol v objatí s Lucy a občas sa pobozkali. Bolo medzi nimi vidieť lásku. O Louisovi s Eleanor ani nehovorím. Oni na sebe neboli nalepení, aby sa Dan necítila odstrčená, no aj tak bolo medzi nimi vidieť chémiu. Aspoň to ma hrialo pri srdci. A zrazu sa k nim prirútila Rose na vozíku a neverili by ste čo s ním už dokázala. Bola s nim ako jedno telo. Vlastne ma to aj bolelo. A prečo? Pretože nemala na výber.

Niekto sa ma dotkol na pleci. Vytrhol ma zo zamyslenia, preto som sa s preľaknutím otočila. Stál tam on. Krásny, s vážnou tvárou no tak nežnými očami... Po celom polroku bol toto náš prvý telesný dotyk.

„Ahoj,“ prehodila som a zapozerala sa na topánky.

„Ahoj.. Aká otrepaná fráza na tú dlhú dobu čo sme k sebe neprehovorili.“

„A čo iné som mala povedať?“

„Láska, dlho sme sa nerozprávali. Ako si sa za tú dobu mal?“ uškrnul sa. Nechápala som, čo to do neho zrazu vošlo. Veď donedávna ma nevidel hoc som bola sama na ulici. A zrazu?

„Hneď potom ako by som ti vtisla  dlhý bozk,“ sarkasticky som sa zasmiala. Dala som sa na jeho hru. Hoc som jej nerozumela, no bol to pokrok, nie?

„No... Neprekážalo by mi to,“ zasmial sa.

„To sotva,“ pokrútila som hlavou. Bola som .. vykoľajená. Vonkoncom som mu nechápala.

„Povedz mi, že ku mne už nič necítiš a dám ti pokoj.“

„Nechcem aby si mi dal pokoj,“ zamrmlala som do topánok. No bol ticho, preto som naňho po chvíli uprela pohľad. Na tvári sa mu vytváral úsmev plný nádeje. Srdce mi zaplesalo a ľadové kryhy sa roztápali. Chytil ma za ruku, rozbehol sa a ťahal ma za sebou na poschodie.

New life 61

Hups, znova dlho nebola časť.. Ale chcem sa vám poďakovať, že ste sa zapojili do "spoznávacieho týždňa" alebo dvoch dní. Máme toho fakt veľa spoločného a rada vás spoznám bližšie :) takže ak by niečo, pridám si vás :) pre vás všetky urobím výnimky :) Len sem dajte profily 

Huráá, prázdniny! A potom lyžiarsky! A v piatok bol karneval! No .. čo vám budem hovoriť, bol na tom aj zlé aj dobré okamihy .. :)

Harry

Kto by povedal, že tak rýchlo obmäknem. Teda.. rýchlo. Skoro pol roka. Alebo, konečne som dostal ďalšiu šancu všetko napraviť. Vlastne ... No nevedel som ako to začať. A nevedel som či to vôbec napraviť chcem. Veď ona ku mne možno už ani nič necíti. A taktiež som sa bál k nej priblížiť, keď bol poblízku Tom. Predsa už som jej párkrát ublížil a on je jej „veľký“ veľký braček, ktorý na ňu dohliada. A možno by usúdil, že jej iba ublížim.

Práve som tancoval s Perrie, keď ma niekto pobúchal po chrbte. Jemne som vytočil hlavu, no za mnou nikto nestál, takže som usúdil, že tam nikto nie je. Preto som sa ďalej vlnil s Perrie. No zrazu mi znova niekto pobúchal po chrbte a aj si odkašľal. Pustil som Perrie a celý sa otočil.

„Rose!“ zasmial som sa. „Ahoj, rád ťa vidím.“

„Aj ja teba,“ usmiala sa. „No musím sa s tebou porozprávať. Poď vonku,“ otočila sa na kolesách a predierala sa pomedzi tancujúcich ľudí. Najprv som zarazene stál . Čo tak asi odo mňa môže chcieť, O čom sa so mnou chce rozprávať? Chce mi vynadať? No rýchlo som sa spamätal a rozbehol sa za ňou. Dohonil som ju, keď už bola na chodbe.

„No už mi povieš čo chceš?“ súril som ju.

„Nie. Musíme byť v súkromí. Niekde ma zaveď.“

„Hore je prenajatá hotelová izba,“ pristúpil som k výťahu a privolal som ho nám. Za pár sekúnd dorazil a pomohol jej doň.  Vyšli sme len dve poschodia a boli sme na mieste. Z hĺbky vrecka som vyhrabal kľúč a konečne sme boli v súkromí.

„No?“ otočil som sa na ňu.

„Hneváš sa ešte na Dianu?“ spýtala sa ma bez okolkov. Kto by to na ňu povedal.

„Po tom polroku ... Uvedomil som si koľko chýb som urobil ja a ona mi nakoniec odpustila.“

„No .. lenže ty si jej ani nedal šancu ospravedlnenia.“

„Veď ja viem...“

„Cítiš k nej ešte niečo?“

„Chodili sme spolu dva roky, tak čo myslíš?“

„Spýtam sa ťa to inak,“ prekrútila očami. „Ľúbiš ju ešte?“ vybafla na mňa. Koľko myšlienok sa mi vtedy vyrojilo v hlave. A bodali ma ako roj ôs. Prečo to neboli včely. Pichli by ma raz a na viac by nemali nárok. No tie hlúpe osy inak povedané spomienky, výčitky a city sa opakovali a neustále ma bodali. A asi im prišiel na pomoc ďalší úľ aj s kráľovnou. Ľúbim ju ešte? Chcem ju späť? Odpustím jej? Neviem či to spravil nápor ôs, alebo som to proste tak cítil, no na všetky tri otázky som odpovedal áno. Jemne som prikývol hlavou a zapozeral sa jej do očí.

„No vidíš! Tak prečo niečo nerobíš?“ nechápavo a odsudzujúco pokrútila hlavou.

„A prečo nerobí nič ona?!“ dotknuto som ju okríkol.

„Nič nerobí? Nepamätáš si, ako si ju odbil? Ešte aj keď si prechádzal autom okolo jej domu, tak si ušiel. Ona sa za tebou rozbehla, naznačila ti, že máš počkať a ty si tam u nebol! Ani si sa jej neozval,“ smutne sa na mňa pozrela.

„Ale ja som za ňou potom prišiel!“

„Kedy?“ zarazene sa opýtala.

„No ona o tom asi nevie. Otvoril mi Tom a povedal som mu, nech pomlčí,“ zamrmlal som. V tú chvíľu mi to prišlo veľmi hlúpe. Možno keby to povedal, tak by ma vyhľadala aj ona. „Ona ... ma ešte ľúbi?“ pomaly som sa opýtal.

„Určite áno. Taká veľká láska neumiera,“ nežne sa na mňa usmiala zjavne potešená z mojej reakcie.

„Ty to nevieš určite?“ osopil som sa na ňu možno viac ako som mal.

„Teba by som to vešala na nos,“ zasmiala sa.

„A komu inému? Veď sa jedná o mňa. A nehovor, že to nevieš, pretože ja viem, že to vieš.“

„Viem to, že za celý ten čas nepomyslela na žiadneho iného chlapca, premýšľala ako si to u teba vyžehlí, chcela ťa späť, plakala. Stále ťa ľúbi,“ riekla jemne no s tým najväčším presvedčením. Nemal som dôvod pochybovať. Usmial som sa. Od srdca so všetkou láskou, ktorá sa mi vyhrabala zo dna srdca, kde som sa ju snažil pochovať. Rose sa doširoka usmiala a od radosti zatlieskala.

„Takže niečo vymýšľame, nie?!“ smiala sa. „Ideš na únos nevesty?“

„Jasné, že idem. Organizujeme to s chalanmi.“

„A idú tam aj družičky, že?“

„No asi áno..“ mračil som sa snažil sa spomenúť čo to znamená. Rose na mňa prenikavo pozerala a potom si tresla po hlave.

„Diana je družička, truľo! Takže to urobíme takto...“ naklonila sa ku mne a začali sme vymýšľať plán.