New life 61

Hups, znova dlho nebola časť.. Ale chcem sa vám poďakovať, že ste sa zapojili do "spoznávacieho týždňa" alebo dvoch dní. Máme toho fakt veľa spoločného a rada vás spoznám bližšie :) takže ak by niečo, pridám si vás :) pre vás všetky urobím výnimky :) Len sem dajte profily 

Huráá, prázdniny! A potom lyžiarsky! A v piatok bol karneval! No .. čo vám budem hovoriť, bol na tom aj zlé aj dobré okamihy .. :)

Harry

Kto by povedal, že tak rýchlo obmäknem. Teda.. rýchlo. Skoro pol roka. Alebo, konečne som dostal ďalšiu šancu všetko napraviť. Vlastne ... No nevedel som ako to začať. A nevedel som či to vôbec napraviť chcem. Veď ona ku mne možno už ani nič necíti. A taktiež som sa bál k nej priblížiť, keď bol poblízku Tom. Predsa už som jej párkrát ublížil a on je jej „veľký“ veľký braček, ktorý na ňu dohliada. A možno by usúdil, že jej iba ublížim.

Práve som tancoval s Perrie, keď ma niekto pobúchal po chrbte. Jemne som vytočil hlavu, no za mnou nikto nestál, takže som usúdil, že tam nikto nie je. Preto som sa ďalej vlnil s Perrie. No zrazu mi znova niekto pobúchal po chrbte a aj si odkašľal. Pustil som Perrie a celý sa otočil.

„Rose!“ zasmial som sa. „Ahoj, rád ťa vidím.“

„Aj ja teba,“ usmiala sa. „No musím sa s tebou porozprávať. Poď vonku,“ otočila sa na kolesách a predierala sa pomedzi tancujúcich ľudí. Najprv som zarazene stál . Čo tak asi odo mňa môže chcieť, O čom sa so mnou chce rozprávať? Chce mi vynadať? No rýchlo som sa spamätal a rozbehol sa za ňou. Dohonil som ju, keď už bola na chodbe.

„No už mi povieš čo chceš?“ súril som ju.

„Nie. Musíme byť v súkromí. Niekde ma zaveď.“

„Hore je prenajatá hotelová izba,“ pristúpil som k výťahu a privolal som ho nám. Za pár sekúnd dorazil a pomohol jej doň.  Vyšli sme len dve poschodia a boli sme na mieste. Z hĺbky vrecka som vyhrabal kľúč a konečne sme boli v súkromí.

„No?“ otočil som sa na ňu.

„Hneváš sa ešte na Dianu?“ spýtala sa ma bez okolkov. Kto by to na ňu povedal.

„Po tom polroku ... Uvedomil som si koľko chýb som urobil ja a ona mi nakoniec odpustila.“

„No .. lenže ty si jej ani nedal šancu ospravedlnenia.“

„Veď ja viem...“

„Cítiš k nej ešte niečo?“

„Chodili sme spolu dva roky, tak čo myslíš?“

„Spýtam sa ťa to inak,“ prekrútila očami. „Ľúbiš ju ešte?“ vybafla na mňa. Koľko myšlienok sa mi vtedy vyrojilo v hlave. A bodali ma ako roj ôs. Prečo to neboli včely. Pichli by ma raz a na viac by nemali nárok. No tie hlúpe osy inak povedané spomienky, výčitky a city sa opakovali a neustále ma bodali. A asi im prišiel na pomoc ďalší úľ aj s kráľovnou. Ľúbim ju ešte? Chcem ju späť? Odpustím jej? Neviem či to spravil nápor ôs, alebo som to proste tak cítil, no na všetky tri otázky som odpovedal áno. Jemne som prikývol hlavou a zapozeral sa jej do očí.

„No vidíš! Tak prečo niečo nerobíš?“ nechápavo a odsudzujúco pokrútila hlavou.

„A prečo nerobí nič ona?!“ dotknuto som ju okríkol.

„Nič nerobí? Nepamätáš si, ako si ju odbil? Ešte aj keď si prechádzal autom okolo jej domu, tak si ušiel. Ona sa za tebou rozbehla, naznačila ti, že máš počkať a ty si tam u nebol! Ani si sa jej neozval,“ smutne sa na mňa pozrela.

„Ale ja som za ňou potom prišiel!“

„Kedy?“ zarazene sa opýtala.

„No ona o tom asi nevie. Otvoril mi Tom a povedal som mu, nech pomlčí,“ zamrmlal som. V tú chvíľu mi to prišlo veľmi hlúpe. Možno keby to povedal, tak by ma vyhľadala aj ona. „Ona ... ma ešte ľúbi?“ pomaly som sa opýtal.

„Určite áno. Taká veľká láska neumiera,“ nežne sa na mňa usmiala zjavne potešená z mojej reakcie.

„Ty to nevieš určite?“ osopil som sa na ňu možno viac ako som mal.

„Teba by som to vešala na nos,“ zasmiala sa.

„A komu inému? Veď sa jedná o mňa. A nehovor, že to nevieš, pretože ja viem, že to vieš.“

„Viem to, že za celý ten čas nepomyslela na žiadneho iného chlapca, premýšľala ako si to u teba vyžehlí, chcela ťa späť, plakala. Stále ťa ľúbi,“ riekla jemne no s tým najväčším presvedčením. Nemal som dôvod pochybovať. Usmial som sa. Od srdca so všetkou láskou, ktorá sa mi vyhrabala zo dna srdca, kde som sa ju snažil pochovať. Rose sa doširoka usmiala a od radosti zatlieskala.

„Takže niečo vymýšľame, nie?!“ smiala sa. „Ideš na únos nevesty?“

„Jasné, že idem. Organizujeme to s chalanmi.“

„A idú tam aj družičky, že?“

„No asi áno..“ mračil som sa snažil sa spomenúť čo to znamená. Rose na mňa prenikavo pozerala a potom si tresla po hlave.

„Diana je družička, truľo! Takže to urobíme takto...“ naklonila sa ku mne a začali sme vymýšľať plán.