New life 59

Ako hovorí Štepi, idem písať litánie :D

Takže na začiatok sa chcem ospravedlniť, že tak hrozne dlhú dobu nebola odo mňa žiadna odozva. Yes, časť som mala asi dopoly napísanú už pred viac ako týždňom, len som sa nevedela dokopať k pokračovaniu. No včera som prišla na to, že sami najlepšie píše v noci. (Najmä nesmiem byť prihlásená na fb, potom to so mnou ide dolu vodou.)
Ďalšia vec je, že ma mrzí to naťahovanie príbehu. Mne to príde akoby som naťahovala gumu do gatí, ale čo už. V ďalšej časti sa to už konečne rozprúdi medzi .......... (dramatická pauza) Dianou a Harrym.

Ešte som mala vysvetliť Harryho konanie v minulej časti. Takže v skratke. Áno, stále ju miluje. Určite poznáte také: Klin sa klinom vybíja. Proste už to trvá dlho, no on na ňu nevie zabudnúť. Bolí ho jej strata, tak sa chce odreagovať, no svedomie je sviňa a preto to nemôže urobiť.

A teraz tu mám dve otázočky, na ktoré ak odpoviete budem vééééľmi rada :D Za 1. aké bolo vysvedčko? Moje nič moc. Možno to bude tým, že som nikdy nemala ani 2-ku a zrazu z matiky 3 -_-

A druhá vec je... Nepoznáte náhodou nejakú dobrú báseň, ktorú by som mohla recitovať na Hviezdoslavov Kubín? Podotýkam, musím sa to naučiť na pondelok. Je mi úplne jedno čo to bude, len nech to je vhodné pre prváčku na strednej škole. Budem vám za to nehorázne vďačná a urobím pre vás čo budete chcieť, ak mi predložíte vaše nápady. Platí to do zajtra 15:00 pretože tie neskôr sa už nebudem stíhať naučiť :D

Dopredu Ďakujem :D Ak ste sa dopracovali až tu, som rada a prajem vám príjemné čítanie :)
A ešte jedna vec. Nie som si istá chybami, pretože som to prerábala na stokrát a už sa mi to nechce kontrolovať. Takže prepáčte za chyby.

Diana

„Diana! Bleskovo vstaň z postele!“ ziapal mi niekto do ucha. Napoly som roztvorila oči a ohromilo ma svetlo vychádzajúce z... lustra v izbe aj nočnej lampy.

„Bože, Danielle, vieš koľko je hodín?“

„A ty to vieš?!“

„No.. Neviem.. Preto sa pýtam,“ zamrmlala som a šmátrala po mobile. Horko-ťažko som rozoznala číselká na displeji. „Je päť hodín ráno. Si normálna?“

„Áno, som. Je sobota. Moja svadba pamätáš?“ pretočila očami a už som s ňou musela bojovať o paplón. Bohužiaľ pre mňa, ona bola hore ktovie odkedy a ja som nemala pojem o čase a priestore. Teda, o čase už áno.

„Ako si sa ku mne vlastne dostala?“ nechápavo som sa spýtala a zívla na celú pusu.

„Včera som ti vzala  náhradné kľúče. Viseli na chodbe pri dverách. Nie si až tak opatrná,“ uškrnula sa a a začala mi nimi cinkať pri uchu. „Rýchlo, rýchlo! Vstávame!“ neprestávala s tým hnusným cinkaním a vyprovokovala ma aby som vyskočila z postele. „Že to ide ak sa chce,“ zasmiala sa a nadšene zatlieskala.

„Kedy si vstala?“

„Asi o štvrtej, prečo?

„Lebo nemáš kruhy pod očami.“

„Kvôli tomu som šla spať už o deviatej,“ presladko sa usmiala pyšná na seba, že to dokázala, schmatla ma za ruku a doviedla do kuchyne. „Z celého srdca vám ďakujem, že ste neurobili rozlúčku v piatok. Inak by som .. asi nebola,“ uškrnula sa. „A teraz sa pekne naraňajkuj. Potom šup, do kúpeľne. Upraviť sa nemusíš, to má na starosti vizážistka. Na vlasy tiež kašli. Vidíš tie moje?“ nespokojne ukázala na mastné vlasy zopnuté na temene hlavy. „Umyjem si ich až tam, nie?“

„Jasné,“ zamrmlala som a nasypala si cereálie do misky a zaliala ich mliekom. Trvalo mi, kým som do seba niečo dala. Fakt to dalo zabrať. No o šiestej sme už boli na ceste ku kaderníčke. Tam nás už čakali Lucy, Perrie aj Eleanor.

„Ako hodinky!“ zasmiala sa Lucy.

„Vidíš!“ vykríkla som oduto na Dan, ktorá na mňa celú cestu ziapala, že budeme meškať. Vraj som  sa proti nej spikla a chcem aby mala sklz.

„Áno, Áno,“ prevrátila očami a začala klopať na dvere kaderníčky.

„Ach, tak tu ste,“ usmiala sa na nás mladá slečna s dlhými hnedými vlasmi. Tie jej veľké hnedé kukadlá sa do nás vpíjali a s úsmevom nás popohnala dovnútra. „Takže, čo to tu máme..“ mrmlala si popod nos. „Ktorá je nevesta?“ zasmiala sa a premerala si nás.

„To  budem ja!“ od ucha k uchu sa usmiala Danielle.

„Diana, ako vyzerám?“ šepla Danielle so zatvorenými očami. Stáli sme v prenajatej hotelovej izbe, ktorá bola hneď nad sálou.

„Si nádherná,“ vzdychla som. „Otvor oči a presvedč sa,“ povzbudila som ju s úsmevom.

„Dobre,“ hlesla a pomaličky otvorila oči. Upriamila pohľad na svoj odraz a kútiky úst sa jej začali jemne nadvihovať.  „To som naozaj sa?“ neverila vlastným očiam.

„Samozrejme. A ..“ pozrela som sa na mobil. „O desať minút musím vyraziť. Prenechám ťa tu ostatným.“

„Ďakujem ti za všetko. A som ti vďačná za to, že budeš nám spievať.“

„S radosťou,“ usmiala som sa.

„Diana, bojím sa," hlesla. 

„A čoho zlatíčko?" pokrútila som hlavou. 

„Že sa potknem, že sa mi budú smiať, že Liam povie nie ... "

„Miluješ ho?"

„Z celého srdca a ešte viac,“ vzdychla so zaľúbeným úsmevom na perách.

„Tak potom nie je sa čoho báť. Ja som presvedčená, že ťa miluje tiež. Je to na ňom vidieť, tak ako aj na tebe. Ste si súdení. Takže sa neboj a poriadne si uži tento deň. Je len raz za život," chytila som ju za ruku a povzbudivo sa na ňu usmiala.

Všetci už boli zhromaždení v kostole. Liam stál nedočkavo pred oltárom a vedľa neho ostatní chalani. Áno aj Harry. Strašne mu to seklo. Všetci mali rovnaké čierne obleky a biele košele. Všetkým to pristalo, no moje oči aj tak najviac priťahoval on.  A neuniklo mi, že ani uňho to nebolo inak. No len raz sa nám stretli pohľady na dlhšiu dobu. A ja som prvá uhla. Cítila som strašnú vinu a stará láska sa začala predierať na povrch. Bolelo ma stáť presne oproti nemu. Aspoň že som po bokoch mala kamarátky. No ja som narozdiel od nich držala v ruke mikrofón. A gitara vedľa mňa sa práve rozozvučala.  http://www.youtube.com/watch?v=IOV1QUR0J9s Keď sa skončila predohra a ja som začala spievať, obrovské gotické dvere na kostole sa otvorili. Kamera sa upriamila tým smerom a podobne urobili aj všetky hlavy v miestnosti. Pozorovali sme tú nádheru, ktorá sa ladnými krokmi s otcom po boku približovala k nám. Nervózny úsmev jej pohrával na tvári a očami prepaľovala Liama. On ju s očakávaním hltal pohľadom. Iskričky mu skákali v očiach, lásku bolo cítiť na míle. Bolo vidieť, že aj Danielle sa ťažko ovláda aby sa mu nerozbehla v ústrety.  Dospievala som a obrad sa začal.

Kňaz: „Liam Payne, berieš si Danielle Peazer za svoju  manželku?“

Liam: „Beriem," hlesol s tou najväčšou istotou v hlase.

Kňaz: „Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že jej budeš verným manželom a že ju nikdy neopustíš ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe, a že ju budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?“

Liam: „Sľubujem.“

Kňaz: „Danielle Peazer berieš si Liama Payne za svojho manžela?“

Danielle: „Beriem,“ nervózne, plná očakávaní no predsa isto hlesla Dan.

Kňaz: „Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že mu budeš vernou manželkou a že ho nikdy neopustíš ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe, a že ho budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?“

Danielle: „Sľubujem.“

Liam: „Ja, Liam Payne, beriem si teba, Danielle Peazer, za manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života."

Danielle: „Ja, Danielle Peazer, beriem si teba, Liama Payna, za manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života."

Kňaz: „A ja v mene svätej Cirkvi potvrdzujem, že ste uzavreli sviatostné manželstvo a požehnávam ho v mene Otca i Syna i Ducha svätého. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje."

„Amen,“ všetci sme zborovo vzdychli.

Po prísahe, im kňaz na tácni predložil obrúčky, ktoré si vymenili. Boli strieborné, na nich vygravírovaný dátum svadby so slovkami: Always and forever.

Kňaz: „Môžete sa pobozkať.“

Mala som chuť pískať, kričať a smiať sa plné hrdlo od radosti, no mohla som len plakať. A úprimne? Kašľala som na to, že mi to možno zničí mejkap. Ak bol fakt tak kvalitný (cena bola presvedčivá), tak by sa s ním nemalo nič stať. Nevedela som skrývať emócie a v kútiky duše som strašne chcela byť na jej mieste, Samozrejme s Harrym po boku. A mať medzi sebou tak krásnu lásku, ako majú oni dvaja.