New life 28

Ahojte! :) Znova vám ďakujem za tie vaše krásne komentáre. Vyčarili mi úsmev na tvári a veľmi si ich vážim :)

A idem sa posťažovať :D Asi po prvé, skoro celá trieda nechápe chémii. Je to dosť na h***o. Spolužiak ma pod zámienkou, že mi vysvetlí chémiu donútil zaňho napísať básničku na litiku s vnútroveršovou prestávkou a sylabickým veršovým systémom. A keď som ju dopísala, tak mi napíše, že už sa nemusím trápiť, pretože mu ju napísal niekto iný.  Namiesto toho vymýšľania som pôvodne chcela kresliť Nialla a on mi to takto zničil. Akože nezabite ho! Ďalšia vec. Celé poobedie rozoberáme a následne skladáme sprchu a teraz keď to už bolo skoro hotové, jedna celá sklenná tabuľa sa rozbila na tisícky malých kryštálikov. No neporazí vás z toho?  

Diana

Zvyšok týždňa sme sa pohybovali medzi nemocnicou, krčmou a parkom. Snažila som sa chalanom ukázať čo najviac miest v tomto meste. Predsa len, nikdy tu neboli a mne toto všetko bolo veľmi blízke. Ani som nechcela odísť, no samotná Rose ma do toho nútila.

„Diana, nevymýšľaj. V Londýne máš ešte veľa práce. Ak si spomínaš, mala by si nahrávať album s Ollym a nebuď si tak istá, že on na to bude čakať donekonečna. Predsa ja tu sama nebudem. Mám tu kamarátov, Daniela a rodinu.“

„Si hrozná,“ pokrútila som nad ňou hlavou. „Ty ma doslova vyháňaš.“

„Lenže viem prečo to robím. Prosím, poslúchni ma. Ale pred tým ešte urob jednu vec. Choď za primátorom mesta.“

„Primátorom mesta? A na čo by som tam šla? Ak si nepamätáš, keď som tu bývala, spoločne sme naňho nadávali aký to je chrapúň,“ zasmiala som sa.

„To síce áno, ale aj tak by si ma mohla poslúchnuť. A zober so sebou aj chalanov.“ Chcela som namietať, no ona mi to nedovolila. Pokrútila mi prstom pred tvárou. „Žiadne námietky a bež už preč. A zajtra pred tým ako odídete domov, sa nezabudni prísť rozlúčiť,“ usmiala sa a následne ma popchla, aby som už konečne vypadla.

Čo by som to bola za kamarátku, keby som to o čo ma požiadala neurobila? Asi hrozná. Preto som poprosila chalanov, nech som mnou idú za spomínaným primátorom. Cesta nám netrvala dlho. Ani neviem prečo, no môj žalúdok sťahovalo. Mala som z toho všetkého taký zlý pocit. Alebo lepšie povedané, akoby som šla za významnou osobnosťou, no ja neviem prečo. Čo mu akože mám povedať? Mám sa mu iba pozdraviť, spýtať sa Ako sa máte? A po chvíľke trápneho ticha odísť? Tak to asi dopadne.

„Dobrý deň. Prišli by sme za pánom primátorom. Mohli by sme ísť za ním?“ spýtala som sa, keď sme vošli ku sekretárke.

„Dobrý deň. Mohla by som vedieť vaše meno?“

„Ja som Diana Sparks a toto sú chlapci z One direction.“

„Chvíľu počkajte, ohlásim vás,“ usmiala sa na nás a špeciálny úsmev darovala Harrymu. Trocha vo mne vzkypel žlč a vlastnícky som si preplietla prsty s tými Harryho.

„Azda nežiarliš, miláčik,“ zaškeril sa Harry.

„Ani trocha,“ pretisla som medzi zuby kvôli čomu sa Harry rozrehotal.

„Pán Ringh vás očákava,“ pokynula rukou. Harry ma pobozkal a spoločne sme vykročili. Veľmi ma to potešilo. Tá sekretárka sa len zapozerala do zeme a potom za nami zavrela dvere.

„Už som vás očakával,“ usmial sa na nás.

„Dobrý deň,“ zamrmlala som.

„Asi neviete, prečo ste tu, však?“ uškrnul sa na nás asi tak ako to dokáže muž okolo 30, ktorý bol nehorázne sexy. Zjavne ten starý primátor, ktorý tu bol za mojich čias už odišiel a tento ho nahradil. Tmavé krátke vlasy, svietivé modré oči a v celku dobrá postava.

„A vy to viete?“ spýtavo som sa na neho pozrela. Moja otázka si preňho bola veľmi zábavná, keďže sa z ničoho nič začal smiať.

„Jasné, že to viem. Veď to ja som vás nechal kontaktovať. Som bratranec Rose.“

„Rose má nejakého bratranca menom Ringh?“ nahlas som premýšľala.

„Zjavne áno. A prosím, volajte ma Jimmy,“ nastavil mi ruku so žiarivým úsmevom.

„Diana. Nie ste náhodou ten, čo sa s nami chodil hrať, keď sme boli malé?“

„Tak to som rád, že si spomínaš. Vždy ste zo mňa mali dobrú preliezku,“ uškrnul sa. „Ale k veci. Zavolal som si vás, pretože od dneška až do nedele máme dni mesta Livingstone. Budú tam vystupovať rôzni tanečníci, akrobati a podobné. No a potom mi Rose vnikla nápad s vami. Veď čo by bolo lepšie ako speváčka z tohto mesta a chlapčenská skupina po ktorej šalejú milióny dievčat?“ Nastalo ticho. Ani ho poriadne neviem nazvať. Trápne? Rozhodujúce? Premýšľajúce? Možno jedno z toho.

„Tak čo, beriete?“ pozrel sa na nás. „Jasné, že vám aj zaplatím. Bol by som blázon, keby som očakával, že to urobíte zadarmo. 100 000 libier vám bude stačiť?“

„Ehh..“ vyšlo zo mňa.

„Môžem vám dať aj viac...“

„Nie! Táto cena je dostačujúca a možno aj privysoká. Koľko pesničiek by sme mali zaspievať?“ spýtal sa Liam. Správal sa ako dospelý. To len my ostatní sme boli ako deti.
„No myslel som, že by Diana zaspievala jednu- dve pesničky vy tiež a potom ešte jednu spoločnú. Čo vy na to?“

„Ja to beriem,“ vzdychla som. Jimmy sa na mňa krásne usmial a potom sa otočil na chalanov. Tí sa na seba pozreli a potom prikývli.

„Berieme to,“ rozhodol Liam.

„Takže, kedy máme nastúpiť?“ zaujímal sa Harry.

„Najlepšie by bolo o ôsmej večer..“ začali sme tam všetko dohadovať. Asi o polhodinu sme sa rozlúčili a odišli sa na tie zostávajúce tri hodinky odreagovať do nákupného centra.

Prešli sme kopu obchodov, no žiadne šaty sa mi nezdali dostatočne vhodné. Chcela som niečo elegantné, no nie až veľmi. Až keď som zbadala zbadala žiarivo zelené conversy, ktoré som tak dlho hľadala som sa rozhodla čo si oblečiem. Ihneď som si ich kúpila, bežala hľadať jednoduché biele tielko a nejaké schopnejšie džínsy, pretože tie čo som mala na sebe čo chvíľa ukončia svoju životnosť. 

V izbe som sa začala rýchlo upravovať. Jemne nanesená špirála, marhuľový lesk ...

„Ako môže byť niekto tak krásny?“ vzdychol si Harry opretý o zárubňu.

„Nepreháňaj láska,“ usmiala som sa a začala si upravovať kučery.

„Lenže ja to myslím vážne,“ zašepkal a priblížil sa ku mne od zadu. Jemne mi začal hladiť boky a potom ma pobozkal. Najprv nežne, no postupne to bolo čoraz vášnivejšie.

„Miláčik, práve si mi zlízal celý lesk,“ zamrmlala som na jeho perách.

„A keby si vedela ako dobre chutil,“ zasmial sa a odtrhol sa odo mňa. „Ja ti ho znova nanesiem.“ Zobral do ruky lesk a začal mi ho nanášať na pery. Bol precízny, no mala som z neho pocit, akoby sa ma chystal zjesť. A nebola som ďaleko od pravdy. Len čo odložil lesk, chystal sa ma znova pobozkať. Ale ja som mu s krikom utiekla.

„Láska! Netrestaj ma tak! Si moje dievča  a ja ťa ani nesmiem pobozkať?“ smial sa.

„Môžeš, ale  nie teraz!“ vyplazila som jazyk, keď už bol znova prilepený na mne. Jemne ma doňho hryzol.

„Plestan!“ zašušľala som, keďže ešte stále ovládal môj jazyk.

„Hej vy zaľúbenci! Pohnite si, lebo to nestihneme!“ začal na chodbe hulákať Louis.

„ Veď ideme!“ skríkol Harry a so smiechom ma postrčil ku dverám.

New life 27

Prepáčte mi, že tu dlhšiu dobu nebola časť a žiadna odozva, no nebol čas. V stredu imatruklácia na ktorej podotýkam, bolo úžasne. Vo štvrtok som musela robiť ako posledný idiot projekt na dejepis na tému rozbor textu pesničky Demokracie od Karla Kryla. Bolo to za trest, že som si neurobila domácu úlohu. Muselo to robiť ďalších 9 ľudí z našej triedy. Bolo to "veľmi záživné" a zabrala mi to dokopy 3 hodiny. Ale vlastne môžem byť rada, že nám nedala robiť referát o nejakom japonskom korčuliarovi. O tom by som vraj musela všetko hľadať na japonských stránkach. Ale podotýkam, že naša dejepisárka je úžasná. A myslím to naozaj. Kiežby by boli všetci učitelia takíto. Až na tie tresty v podobe referátov.

A v piatok? No proste to bol piatok v ktorý som konečne šla vonku s kamarátmi. Takže ešte raz prepáčte.

A ešte jedna vec. Asi tu v blízkej dobe pridám Čo sa mi honí v hlave č. 2.  Pretože v hlave mám toho vééééľmi veľa.

Zayn

„Ty idiot!“ skríkol som hneď potom ako ma zo spánku vytrhlo zapískanie a následne som si udrel hlavu. Hneď som vyskočil z kufra a začal naháňať Louisa, ktorý toto všetko zapríčinil.

„Môžeš si na mňa nadávať koľko chceš,“ rehotal sa Louis. „Aj tak moju podstatu nezmeníš. A ja viem, že ty aj cez toto všetko máš rád. Že, Malik?“

„Momentálne ťa mám chuť zabiť,“ zavrčal som.

„To časom vyprchá,“ uškrnul sa Louis, otočil sa na päte a vošiel do hotela, aby si spolu s ostatnými mohol objednať izbu. V duchu som ešte stále nadával, no vybral som sa za nimi. Predsa som nechcel stráviť noc na lavičke alebo v lepšom prípade znova v kufri.

Liam nám už všetko vybavoval, no nevidel som tam Dianu ani Harryho. So smútkom som si uvedomil, že sú už asi na izbe a Bohvie čo sa tam deje. Poprípade bude diať.

„Damn,“ zašepkal som a do očí sa mi nahrnuli slzy.

„Zayn! Poď, ideme do apartmánu, ktorý je na poslednom podlaží a a je celé naše!“ skríkol na mňa Niall a ten už poskakujúc utekal k výťahom. Rýchlo som si pretrel oči, tak aby to nikto nevidel. Nepotreboval som, aby sa ma vypytovali veci na ktoré nechcem odpovedať.

Všetci sme sa natrepali do jedného výťahu a ja som musel počúvať ten ich bezstarostný smiech. Celkom ma to bolelo. Oni nemajú žiadne problémy. Liam  a Louis majú svoje milujúce priateľky a naši fanúšikovia ich majú radi. Jasné, že sa nájdu aj takí čo ich radi nemajú, no  ale tí nie sú true directioners,  nie?

Hoc Niall priateľku nemá, jeho to veľmi netrápi. On je ten typ človeka, čo čaká na svoju pravú a nepotrebuje medzi tým nejaké pipky na odreagovanie.

No čo ja? Milujem vlastne Dianu? Možno nie, no niečo hlboké k nej cítim. A keby sme sa dali dokopy, nie len že by to neprekúsli ostaní zo skupiny, no ani fanúšikovia. Začali by nenávidieť ju a aj mňa. Harryho by všetci ľutovali a ja by som bol na príčine toho všetkého. Chcem to? Rozhodne nie.

V tichosti som za nimi kráčal do nášho apartmánu. Bola tam obrovskáá obývačka, kuchyňa, kúpeľňa a dve myslím, že obrvoské izby.

„Liam, že môžem byť s tebou v jednej izbe?“ usmieval sa naňho Niall.

„Nie! Nie! A ešte raz nie! Ja s Louisom v jednej izbe spať nebudem!“ razantne som protestoval.

„Azda sa ma bojíš?“ predstieral šok Louis.

„Bojím sa o môj spánok,“ odfrkol som. „Liam, veľmi ťa prosím nenechávaj ma s ním v jednej izbe,“ pozrel som sa naňho psími očkami.

„Liam, ale ani mňa! On mi bude robiť napriek,“ vzlykol Niall a následne sa rozosmial. „Takže asi bude robiť napriek tebe,“ zaškeril sa. „Poď Zayn, vyberieme si krajšiu izbu,“ popchol ma do ramena a rozbehol sa prezerať izby. Tie boli oproti sebe, takže rýchlo nakukol do prvej,  potom do druhej a so zdvihnutými prstami zamieril znova do tej prvej, odkiaľ už nevyšiel. Preto som sa vybral za ním.Mal som pravdu, tá izba bola obrovská. Bola tam plazma, postele boli široké a pokojne môžem vyhlásiť, že keby sme chceli tancovať, rozhodne na to máme priestor. Zložil sa na posteli, ktorá bola bližšie pri dverách, keďže tú druhú už zabral on.

„Vieš prečo som vybral túto izbu?“ spýtal sa ma Niall rozvalený na posteli, ktorý už držal v ruke balíček čipsov.

„Nie,“ odvetil som.

„Pretože ich izba je smerovaná na hlavnú cestu a z naša je smerovaná na les. Ja mám rád lesy, vieš o tom?“ usmial sa a pokynul mi, že si mám sadnúť k nemu. Tak som aj urobil a načrel som rukou do balíčka čipsov.

Usmial som sa. „Všetci máme radi lesy.“

„Ja obzvlášť. Pripomína mi to domov. Keď som vyšiel z domu trvalo mi asi polhodinu dostať sa do lesa a tam som mal svoje miesta, kde som oddychoval a nikto ma neotravoval. Zopár krát ma okadil vták, no inak to bolo idilické,“ rozplýval sa a popri tom sa napchával. Chvíľu sme boli ticho, no potom som sa ja začal pýtať jeho.

„Nialler?“

„Mhm?“ otočil sa na mňa s plnou pusou.

„Nechýba ti dievča?“

„Ako to myslíš?“ vytisol zo seba, keď to všetko prehltol.

„No, tak ako to hovorím. Či by si už nechcel priateľku. Vieš, držanie sa za ruky, bozky a tak.“

„No.. Nemôžem povedať, že mi to niekedy nechýba. Najviac asi vtedy, keď vidím ako sa Harry s Dianou ľúbia. Alebo keď som smutný a potrebujem utešiť. Keby som mala dievča, stačil by mi pohľad na ňu a cítil by som sa šťastný. No teraz si vystačím s vami. Vy mi dávate najavo, že vám na mne záleží a momentálne mi to stačí. No nevravím, že ak by som spoznal nejaké dievča, ktoré by som mal rád, že by som s ňou do vzťahu nešiel. Ak by som ju mal úprimne rád,  určite by som s ňou bol. Lenže zatiaľ som ešte takú nestretol. No ja sa nevzdávam. Verím, že keď to bude mať prísť, tak príde,“ usmial sa na mňa a znova začal jesť. „A čo ty? Páči sa ti nejaké dievča?“

Či sa mi niekto páči? Neviem. Možno som dokonca aj zaľúbený a nie len poblúznený krásou tohto dokonalého dievčaťa. A možno som len poblúznený. A tak by to asi aj bolo lepšie.

„Nie, teda aspoň zatiaľ nie. No nebránim sa tomu. Keď sa niečo naskytne, určite za to budem rád.“

„Zayn?“ oslovil ma pre zmenu on.

„Áno?“

„Myslíš, že tam vonku na mňa čaká nejaké úžasné dievča, ktoré ma bude milovať pre to kým som naozaj a nie len preto, že som slávny?“

„Som o tom presvedčený,“ usmial som sa na neho.

„A ja som zase presvedčený, že na teba tiež. A mimochodom, keď prídeme naspäť domov, máme sa stretnúť s tou dievčenskou skupinou.... Ako sa len volá,“ lámal si hlavu. „Little mix?“ ľahol si a pozeral do stropu. „Áno. S Little mix,“ usmial sa.

Ahoj!

Sooo... Dnes nová časť bohužiaľ, nebude. v hlave mi treští, o chvíľu mi asi vybuchne. A to z viacerých dôvodov. V podstate jedného, len ten sa delí na ďalšie celky. ŠKOLA! Prvý problém je, že hoc je už skoro pol 10, ja som sa ešte stále neučila Biológiu. A to zajtra máme dvojhodinovku, pretože fyzikár nám chýba a takto úžasne to poriešili... Ale to nie až taký problém. Horšie je, že mi je až do plaču z francúštiny. Tak hrozne ľutujem, že som nešla na tú ruštinu, až to ne je možné. Neviem dobre vyslovovať R a tie ostatné veci, ktoré sú v tom jazyku veľmi podstatné. Zajtra píšeme písomku tak, že ona nám nadiktuje desať slov a my to máme zapísať. Ale akože ako, dopekla, to mám vedieť?! Nemám na to nervy sa to drviť ja som už doslova zúfalá. Neviem čo mám so sebou skôr robiť. Premýšľam nad tým, že prestúpim na ruštinu, ale mám zo seba robiť trapku? Veď .... Ja neviem... Bože asi sa psychicky zrútim....
Aspoň, že zajtra máme imatrikuláciu, tak tam sa odreagujem...
Sorry, že tu dávam moje osobné problémy, ale ja to zo seba potrebujem dostať ....

New life 26

Strašne sa ospravedlňujem, že som včera nedala časť, hoc som tvrdila, že ju dám. No nestihla osm ju celú napísať. Ešte raz, prepáčte.
Zajtra možno budeme písať písomku z informatiky a matematiky, takže držte palce :)

A k tejto časti no...No je trošku taká... Veď samé posúďte :D ..  

„Harry,“ vzdychla som. Len čo som sa otočila k nemu, prisal sa mi na pery, zdvihol ma do náručia a odniesol ma do spálne. Tam ma nežne položil na posteľ, no ani na chvíľu ma neprestal bozkávať. Jeho bozky mi spôsobovali zimomriavky po celom tele. Cítila som, že v ten večer sa stane niečo čo som ešte neokúsila. Možno je to divné, pretože sme spolu niečo okolo roka, no ešte k tomu nedošlo. No, akosi som sa na to necítila a keď som sa cítila, nevyšlo to.

Rukami mi prechádzal po stehnách a potom mi jednou spočinul na zadku a druhou sa mi zakvačil do vlasov. Bozkával ma so všetkou vášňou, ktorou v sebe tak dlhú dobu udržoval. Určite aj on cítil, že sa dnes niečo stane. Bolo to cítiť vo vzduchu. A vtedy ma premkli výčitky svedomia. Veď len prednedávnom som sa bozkávala so Zaynom. Len prednedávnom som mu povedala, že možno k nemu niečo cítim. A teraz?

Perami sa presunul na môj krk. Silno som zavzdychala a razom som na všetky výčitky zabudla. Tešilo ho čo mi jeho dotykmi spôsobuje, preto v tom pokračoval a nemienil prestať. Hľadal na mojom tele viac takých miest. A aj ich našiel. Keď ma začal bozkávať pod ušným lalôčikom, myslela som, že rozkošou zomriem. Slasťou som vzdychala a do hry som zapojila aj moje ruky. Jednou som mu vošla pod tričko a hladila ho po celom tele. Druhú som mala na jeho chrbte a občas som mu doňho nechtiac zaborila nechty. No jeho to len viac vyburcovalo.

Potom mi vyzliekol tričko. Vtedy som využila možnosť, aby si rozkoš užil aj on. Prisala som sa mu na pery a popri tom mu rýchlo vyzliekla tričko. Potom som mu začala bozkávať krk a od neho som sa presunula k jeho hrudi. Voňal tak mužsky... Nevedela som tomu odolať. Nechávala som mu tam mokré cestičky a jemu sa to viditeľne páčilo. Keď som mu začala rozopínať nohavice, chytil ma za plecia, vytiahol si ma vyššie a náruživo ma začal bozkávať. Jednou rukou mi rozopínal nohavice a potom ich začal sťahovať. No viete... Tie nohavice slim, dole veľmi ľahko nejdú. Od nervov začal vrčať, perami sa mi presúval po dekolte a jazykom mi prešiel po dĺžke brucha. Na celom tele mi vyskočili zimomriavky. Harry sa mi zachechtal na bruchu a jedným ťahom stiahol nohavice. Tie svoje si dal dole tiež. Ostali sme iba v spodnom prádle. Hoci som ho videla takto už veľakrát, stále som sa mala na čo dívať. Doslova som ho hltala očami. Svaly sa mu krásne črtali a sivé boxerky Calvin Claine mu obopínali to, čo už stálo pripravené.

S tými iskričkami v očiach sa na mňa vrhol a dal mi dole podprsenku. Popri bozkávaní mi dal dole aj nohavičky a hneď na to aj ja jemu poslednú časť odevu.

„Si pripravená?“ vpíjal sa do mňa očami.

Usmiala som sa a na odpoveď ho jemne pobozkala. „Pripravenejšia už nebudem.“

Prvé sekundy nášho spojenia v jedno telo sa mi celý čas pozeral do očí. Videla som v nich, že sa o mňa bojí. Áno, najprv to bolelo, no potom som si to začala užívať. Keď to Harry zbadal, znova ma začal bozkávať a potom sa do toho poriadne vložil. Bolo to niečo neuveriteľné. Krásne, neuveriteľné, výnimočné, nezabudnuteľné a niečo pri čom vo mne vybuchovali vlny rozkoše, radosti a lásky. Pomedzi bozky mi šepkal krásne slová. Ak to nebolo ľúbim ťa, tak milujem a ak nie to, tak si dokonalá a znova milujem ťa.

„Milujem ťa, láska,“ šepol mi do ucha a znova ma pobozkal, keď sa vedľa mňa prevalil. Silno ma zozadu objal a nežne bozkával na krku.

„Aj ťa milujem, miláčik,“ usmiala som sa, pretočila hlavu a vtisla mu na pery bozk.

„Vlastne ja som to plánoval trocha inak, no asi to tak nemalo byť,“ zachechtal sa.

„Ako si to plánoval?“ zaujímala som sa.

„No, mal som pripravené šampanské s jahodami.“

„Chcel si ma opiť a potom pretiahnuť?“ začala som sa smiať.

„Prekukla si ma, miláčik,“ uškrnul sa a jemne ma hryzol do krku. „No bez toho opitia to bolo krajšie.“

„To si myslím tiež.“ Pobozkal ma vrch hlavy a začal mi spievať do ucha.

 http://www.youtube.com/watch?v=Txa2zCgMytU

Everytime I close my eyes I see your pretty face

Sun is shinin when your smiling there’s no cloudy day

I’ve got to tell you something

Girl I’m tired of runnin

I only got three words to say

I’m away too far this moment

Girl you got me open

Darlin you’re the only girl for me

Baby I’m afraid of what I’m about to say

So I take a breath And tell you when I feel for you babe

Everytime I close my eyes I see your pretty face

Sun is shinin when your smiling there’s no cloudy day

I love you… do you feel the same?

I love you… Tell me do you babe…

„Yes I feel the same. I love you honey,“ usmiala som. Harry ma pobozkal na pery a pokračoval v spievaní. Pod vplyvom jeho medového hláska som zaspala.

Ráno som sa prebudila ešte stále v Harryho objatí. Slabo mi chrápal do ucha a ja som sa musela pousmiať. Pri spomienke na včerajšiu noc ma oblievali vlny horúčav. Už rozhodne nie som to slušné dievčatko.

Ach, koľkokrát som si to predstavovala a teraz sa to stalo. Koľkokrát sa to už mohlo stať, no teraz ďakujem, že sa to stalo takto. Bolo to jednoducho krásne. A výnimočné. Dokonca sa to stalo v mojom rodnom meste. A v mojom rodnom meste som sa v ten istý deň aj bozkávala s iným. So Zaynom. Bože, som to ale štetka. Ako som to mohla urobiť? Veď je to vrchol podlosti. Aj voči Zaynovi a najmä voči Harrymu. Hanbím sa za seba. Striaslo ma a Harry si ma ešte viac privinul k sebe.

„Dobré ránko, láska. Je ti zima?“ zamrmlal a nežne ma začal bozkávať na krku.

„Ránko, miláčik. Nie je,“ usmiala som sa a snažila z hlavy vyhnať výčitky.

„Vážne? Veď sa celá klepeš. Počkaj ja ťa zahrejem,“ zachechtal sa a začal ma pohladiť po celom tele. Jednou nohou ma prekročil a prechádzal mi ňou po tých mojich. Musím zmieniť, že sme ešte obaja boli nahí.

„Lepšie, láska?“

„Áno,“ usmiala som sa úprimným úsmevom. Neviem, možno už aj to značilo o tom, že Zac mal pravdu a naozaj milujem Harryho. Teda ja som presvedčená, že to tak je. Len neviem ako to je so Zaynom. A musím to zatrhnúť  ešte skôr ako to začne. Sľúbila som si a tak to aj urobím.

„Idem urobiť raňajky,“ šepol mi do ucha. „A ty sa odtiaľ ani nehni,“ uškrnul sa a vstal z postele. Vtedy som ho videla prvýkrát takto nahého. Nechápem ako to, že sa vôbec nehanbil. Bez všetkej ostýchavosti úplne nahý prešiel okolo postele a ešte mi poslal vzdušný bozk.

„Neobliekaš sa?“ skríkla som za ním. Zo začiatku sa neozýval, no potom vystrčil spoza dverí iba hlavu.

„Azda ti to prekáža? Hanbíš sa na mňa pozerať?“ uškrnul sa.

„To nie, ale...“

„Ani vôbec, že nie,“ začal sa rehotať. „Dokáž mi to. Ale vlastne, veď ty sa hanbíš, takže to NEDOKÁŽEŠ!“ Doslova ma provokoval a chcel dokázať, že sa hanbím. No to ja nedovolím. Hoc som vedela, že som nahá, vyliezla som z postele a sebavedome kráčala k nemu. Veď sme sa už milovali, takže mi to môže byť jedno. Harry len vypúlil oči a mohol ich na mne nechať. Týmto som mu vybila dych.

„Ešte stále si myslíš, že sa hanbím?“ zaškerila som sa a rukou mu prešla od kľúčnej kosti cez jeho dokonalé tehličky až k jeho pýche. Silno zavzdychal  a vyhľadal moje pery.

„Láska, ty sa nezdáš,“ zasmial sa. „Raňajky asi trocha odložíme,“ uškrnul sa a znova okupoval moje pery.