New life 27

Prepáčte mi, že tu dlhšiu dobu nebola časť a žiadna odozva, no nebol čas. V stredu imatruklácia na ktorej podotýkam, bolo úžasne. Vo štvrtok som musela robiť ako posledný idiot projekt na dejepis na tému rozbor textu pesničky Demokracie od Karla Kryla. Bolo to za trest, že som si neurobila domácu úlohu. Muselo to robiť ďalších 9 ľudí z našej triedy. Bolo to "veľmi záživné" a zabrala mi to dokopy 3 hodiny. Ale vlastne môžem byť rada, že nám nedala robiť referát o nejakom japonskom korčuliarovi. O tom by som vraj musela všetko hľadať na japonských stránkach. Ale podotýkam, že naša dejepisárka je úžasná. A myslím to naozaj. Kiežby by boli všetci učitelia takíto. Až na tie tresty v podobe referátov.

A v piatok? No proste to bol piatok v ktorý som konečne šla vonku s kamarátmi. Takže ešte raz prepáčte.

A ešte jedna vec. Asi tu v blízkej dobe pridám Čo sa mi honí v hlave č. 2.  Pretože v hlave mám toho vééééľmi veľa.

Zayn

„Ty idiot!“ skríkol som hneď potom ako ma zo spánku vytrhlo zapískanie a následne som si udrel hlavu. Hneď som vyskočil z kufra a začal naháňať Louisa, ktorý toto všetko zapríčinil.

„Môžeš si na mňa nadávať koľko chceš,“ rehotal sa Louis. „Aj tak moju podstatu nezmeníš. A ja viem, že ty aj cez toto všetko máš rád. Že, Malik?“

„Momentálne ťa mám chuť zabiť,“ zavrčal som.

„To časom vyprchá,“ uškrnul sa Louis, otočil sa na päte a vošiel do hotela, aby si spolu s ostatnými mohol objednať izbu. V duchu som ešte stále nadával, no vybral som sa za nimi. Predsa som nechcel stráviť noc na lavičke alebo v lepšom prípade znova v kufri.

Liam nám už všetko vybavoval, no nevidel som tam Dianu ani Harryho. So smútkom som si uvedomil, že sú už asi na izbe a Bohvie čo sa tam deje. Poprípade bude diať.

„Damn,“ zašepkal som a do očí sa mi nahrnuli slzy.

„Zayn! Poď, ideme do apartmánu, ktorý je na poslednom podlaží a a je celé naše!“ skríkol na mňa Niall a ten už poskakujúc utekal k výťahom. Rýchlo som si pretrel oči, tak aby to nikto nevidel. Nepotreboval som, aby sa ma vypytovali veci na ktoré nechcem odpovedať.

Všetci sme sa natrepali do jedného výťahu a ja som musel počúvať ten ich bezstarostný smiech. Celkom ma to bolelo. Oni nemajú žiadne problémy. Liam  a Louis majú svoje milujúce priateľky a naši fanúšikovia ich majú radi. Jasné, že sa nájdu aj takí čo ich radi nemajú, no  ale tí nie sú true directioners,  nie?

Hoc Niall priateľku nemá, jeho to veľmi netrápi. On je ten typ človeka, čo čaká na svoju pravú a nepotrebuje medzi tým nejaké pipky na odreagovanie.

No čo ja? Milujem vlastne Dianu? Možno nie, no niečo hlboké k nej cítim. A keby sme sa dali dokopy, nie len že by to neprekúsli ostaní zo skupiny, no ani fanúšikovia. Začali by nenávidieť ju a aj mňa. Harryho by všetci ľutovali a ja by som bol na príčine toho všetkého. Chcem to? Rozhodne nie.

V tichosti som za nimi kráčal do nášho apartmánu. Bola tam obrovskáá obývačka, kuchyňa, kúpeľňa a dve myslím, že obrvoské izby.

„Liam, že môžem byť s tebou v jednej izbe?“ usmieval sa naňho Niall.

„Nie! Nie! A ešte raz nie! Ja s Louisom v jednej izbe spať nebudem!“ razantne som protestoval.

„Azda sa ma bojíš?“ predstieral šok Louis.

„Bojím sa o môj spánok,“ odfrkol som. „Liam, veľmi ťa prosím nenechávaj ma s ním v jednej izbe,“ pozrel som sa naňho psími očkami.

„Liam, ale ani mňa! On mi bude robiť napriek,“ vzlykol Niall a následne sa rozosmial. „Takže asi bude robiť napriek tebe,“ zaškeril sa. „Poď Zayn, vyberieme si krajšiu izbu,“ popchol ma do ramena a rozbehol sa prezerať izby. Tie boli oproti sebe, takže rýchlo nakukol do prvej,  potom do druhej a so zdvihnutými prstami zamieril znova do tej prvej, odkiaľ už nevyšiel. Preto som sa vybral za ním.Mal som pravdu, tá izba bola obrovská. Bola tam plazma, postele boli široké a pokojne môžem vyhlásiť, že keby sme chceli tancovať, rozhodne na to máme priestor. Zložil sa na posteli, ktorá bola bližšie pri dverách, keďže tú druhú už zabral on.

„Vieš prečo som vybral túto izbu?“ spýtal sa ma Niall rozvalený na posteli, ktorý už držal v ruke balíček čipsov.

„Nie,“ odvetil som.

„Pretože ich izba je smerovaná na hlavnú cestu a z naša je smerovaná na les. Ja mám rád lesy, vieš o tom?“ usmial sa a pokynul mi, že si mám sadnúť k nemu. Tak som aj urobil a načrel som rukou do balíčka čipsov.

Usmial som sa. „Všetci máme radi lesy.“

„Ja obzvlášť. Pripomína mi to domov. Keď som vyšiel z domu trvalo mi asi polhodinu dostať sa do lesa a tam som mal svoje miesta, kde som oddychoval a nikto ma neotravoval. Zopár krát ma okadil vták, no inak to bolo idilické,“ rozplýval sa a popri tom sa napchával. Chvíľu sme boli ticho, no potom som sa ja začal pýtať jeho.

„Nialler?“

„Mhm?“ otočil sa na mňa s plnou pusou.

„Nechýba ti dievča?“

„Ako to myslíš?“ vytisol zo seba, keď to všetko prehltol.

„No, tak ako to hovorím. Či by si už nechcel priateľku. Vieš, držanie sa za ruky, bozky a tak.“

„No.. Nemôžem povedať, že mi to niekedy nechýba. Najviac asi vtedy, keď vidím ako sa Harry s Dianou ľúbia. Alebo keď som smutný a potrebujem utešiť. Keby som mala dievča, stačil by mi pohľad na ňu a cítil by som sa šťastný. No teraz si vystačím s vami. Vy mi dávate najavo, že vám na mne záleží a momentálne mi to stačí. No nevravím, že ak by som spoznal nejaké dievča, ktoré by som mal rád, že by som s ňou do vzťahu nešiel. Ak by som ju mal úprimne rád,  určite by som s ňou bol. Lenže zatiaľ som ešte takú nestretol. No ja sa nevzdávam. Verím, že keď to bude mať prísť, tak príde,“ usmial sa na mňa a znova začal jesť. „A čo ty? Páči sa ti nejaké dievča?“

Či sa mi niekto páči? Neviem. Možno som dokonca aj zaľúbený a nie len poblúznený krásou tohto dokonalého dievčaťa. A možno som len poblúznený. A tak by to asi aj bolo lepšie.

„Nie, teda aspoň zatiaľ nie. No nebránim sa tomu. Keď sa niečo naskytne, určite za to budem rád.“

„Zayn?“ oslovil ma pre zmenu on.

„Áno?“

„Myslíš, že tam vonku na mňa čaká nejaké úžasné dievča, ktoré ma bude milovať pre to kým som naozaj a nie len preto, že som slávny?“

„Som o tom presvedčený,“ usmial som sa na neho.

„A ja som zase presvedčený, že na teba tiež. A mimochodom, keď prídeme naspäť domov, máme sa stretnúť s tou dievčenskou skupinou.... Ako sa len volá,“ lámal si hlavu. „Little mix?“ ľahol si a pozeral do stropu. „Áno. S Little mix,“ usmial sa.