New life 22

Po nekonečne dlhom čase je tu znova nová časť! Dúfam, že sa tešíte a že sa vám bude páčiť, pretože ja ani neviem prečo, no mne sa táto časť páči. A to je pokrok, pretože mne sa moje časti nikdy nepáčia :D  
Btw, máte zajtra voľno? My áno. Bolo to pre mňa trocha neuveriteľné, pretože taká škola ako naša, ktorá sa musí tak hrozne ťažko učiť si nemôže dovoliť voľno :D No oni to tak urobili! Radosť žiť :) zajtra sa konečne vyspím :D

Uvažovala som nad dvoma osobami. Mohol to byť buď môj dávny kamarát Sam alebo Zayn. Mali veľmi podobné hlasy. No neviem povedať, ktorého by som tam chcela viac. Možno by ste si pomysleli, že by to mal byť Harry, no ja som tajne dúfala, že to je ... Nie. Radšej som ticho. Musím si držať jazyk za zubami, pretože sa mi to raz vymstí.

„Bozk?“ uškrnula som sa ešte stále s prikrytými očami. „Ty by si pobozkal niečo čo nevidíš? Pretože ja nie.“

„Ou, tak to je jediná prekážka?“ zdalo sa mi, že sa tá osoba usmiala.

„Tak pobozkáš ma, keď ťa pustím?“

„Ak si niekto koho poznám, áno.“ V tom okamihu tlak na mojich očiach povolil a ja som sa rozhliadla okolo seba. Poznáte to, keď si tlačíte na oči a potom máte pred očami hmlu? Tak presne to som mala v tej chvíli aj ja. Tak ako mi dovoľovala maskara som si pretrela oči a snažila sa zaostriť. Moje predpoklady boli správne. Čierne vlasy vyčesané do hora, tmavé oči, v ktorých som sa strácala ukryté pod hustými výraznými mihalnicami.

„Zayn,“ vydýchla som s úsmevom na perách. Nevedela som, prečo ma to tak potešilo. Veľa vecí okolo toho chlapca ma prekvapovalo. Prečo som sa v jeho prítomnosti cítila tak dobre? Prečo som jeho spoločnosť vyhľadávala? Prečo som pri ňom zabúdala na všetky starosti? Prečo som sa tak často prichytila ako na neho myslím? Prečo si myslím, že...? Aj moje myšlienky sú proti mne! Nie! Nie je to tak a nikdy to tak nebude!

„Očakávala si niekoho iného?“ nahodil sexy pohľad so zdvihnutým obočím.

„No, napadol mi ešte jeden chlapec...“ snažila som sa nedať na sebe vedieť, ako na mňa jeho prítomnosť pôsobí.

„A koho by si tu videla radšej?“ spýtal sa s nepredstieraným záujmom. Tvárila som sa, že hlboko premýšľam a nakoniec som povedala jeho. Nechcela som predsa, aby sa na mňa urazil. Ešte to mi chýbalo. „Hm a tá pusa?“ našpúlil pery Zayn.

„Nie!“ zasmiala som sa.

„Sľúbila si to,“ odul sa.

„Ale, ale...“ protestovala som. A to nie len slovne. Celé moje ja protestovalo. Len neviem povedať či proti bozku alebo tomu čo som povedala.

Zvesil plecia, postavil sa z lavice a chystal sa odísť. Moja ruka mi mimovoľne vyletela, chytila ho za ruku a pritiahla ho k sebe. Ostali sme oproti sebe stáť s očami naširoko roztvorenými. No jeho ruku som nepustila. Dokonca som ju stlačila. Mala som pocit akoby mi jeho dotyk na mojej pokožke dodával energiu a najmä odvahu. Ktorá neviem či bola práve najlepšia. Potom si on so mnou preplietol prsty. Díval sa na moju reakciu. Nebola som schopná ani toho najmenšieho pohybu. Tak ma tie jeho hlboké oči paralyzovali.

„Ten bozk si vezmem. Potrebujem ho,“ šepol a spojil naše pery. Ten pocit bol neopísateľný. Bili sa vo mne dva moje ja. Jedno čo milovalo Harryho a to druhé, ktoré priťahoval Zayn. No a to druhé  vybuchovalo radosťou. Bolo to... Bolo to krásne. Mal úplne iný štýl ako Harry, no predsa to bolo tak krásne a dokonalé. V tej chvíli som zabudla na to, že chodím s Harrym, hoci moje vnútro to vedelo. No tá radosť ho prekrývala. Jednou rukou mi chytil hlavu a palcom ma hladkal po líci. Spôsobovalo mi to zimomriavky po celom tele.

Keď odo mňa odstúpil, na perách mu pohrával nežný úsmev. Jemne som sa chytila pier a šokovaná práve odohranou situáciou som naňho s rozšírenými zreničkami pozerala. „Zayn,“ šepla som. Ani neviem čo som tým chcela vyjadriť. Tak zmiešané pocity som nemala asi nikdy v živote.

„Diana,“ vzdychol si Zayn a stisol mi prsty.

„To..to..to..“.

„To bolo to čo som potreboval. To bolo to kvôli čomu som bol skleslý, pretože som po tom túžil. To bolo to najkrajšie v mojom živote,“ usmial sa a prebodával ma nežným pohľadom. Úplne mi došli slová. Toľko som toho chcela povedať, no nevyšla zo mňa ani hláska.

„Neboj sa. Harry sa o tom nedozvie.“

„Tu nejde o to,“ vzdychla som si. Keď som zistila, že už som schopná slova, pokračovala som. „Teda ide tu aj to, lenže ja neviem čo si o tom mám myslieť.“

„To je jednoduché, nie? Buď sa ti to páčilo alebo nie. Buď ku mne niečo cítiš alebo nie,“ zamrmlal.

„Kriste, Zayn!“ rozhodila som rukami. „Vy muži si myslíte, že je to všetko také jednoduché, ale tak to nie je! Chceš vedieť či sa mi to páčilo? Áno páčilo! Chceš vedieť či k tebe niečo cítim? Áno cítim! Lenže ja mám priateľa. Zhodou okolností tvojho najlepšieho kamaráta a ešte väčšou zhodou okolností tvojho kolegu z vašej skupiny. Ak by to Harry zistil, naštval by sa a urobilo by to problémy skupine. A teraz mi ty budeš hovoriť, že to je jednoduché?! Zayn, nie je to jednoduché!“ snažila som sa potlačiť vzlyky. A hrdo prehlasujem, že sa mi to aj podarilo. Zayn ostal zaskočený. Ani som sa mu nečudovala. Trocha mi praskli nervy. Asi po minúte prehovoril.

„Takže... Ty ku mne niečo cítiš?“ neprítomne sa usmial.

„Zayn,“ zúfalo som vzdychla. „Nepočul si čo som hovorila?“

„Počul som to čo som počuť chcel,“ usmial sa a spojil naše pery v dlhom a opojnom bozku.