New life 25

Ahojte :) Znova tu dlhšiu dobu nič nebolo, no tá stredná ma riadne vyšťavuje! Na základke som bola zvyknutá, že som na nič neučila a teraz to už tak bohužiaľ nie je... K tomu som ešte chorá. Vlastne bola som. Už je to omnoho lepšie. 

Včera som so Steph a Deborkou bola na Labuťom jazere. Akože tí baleťáci majú tak sexy zadky! V tom oblečku by som chcela vidieť Louisa. :D   ... Ale celkovo sa mi to páčilo. Odporúčam na to ísť :)

Teraz nedávno, keď so písala časť, som si uvedomila, že som najprv písala, že do tej krčmy šla aj Lara s Tomom. Lenže potom som na nich akosi zabudla a tým som tam nespomenula aj jednu vec.. No už sa mi to nechce prepisovať, takže to urobím trocha inak a predstavte si, že proste tam zbadali nejakých kamošov a šli za nimi :D To je všetko, môžete sa pustiť do čítania :)

Prešiel mnou mráz. Predstava, že to bude Harry, Zayn alebo niekto iný, kto by nebol vhodný na vypočutie tohto rozhovoru, mohlo by to dopadnúť katastrofálne. Už teraz to vie veľa ľudí. Najlepšie by bolo, keby to ani nebolo.

Keď som tú postavu uvidela v plnej kráse, musela som si vydýchnuť. Také šoky kvôli nejakej upratovačke, ktorá nemá o ničom poňatia.

„Ďakujem ti za radu Zac. Vážne, ďakujem,“ usmiala som sa vtisla mu priateľský bozk na líce.

„No poď ty moja pošahaná pubertiačka,“ postrapatil mi vlasy a ruku mi prehodil okolo pliec. Takto sme kráčali späť ku kamarátom.

„Kde ste tak dlho trčali?“ hundral Harry.

„Prepáč,“ zahrkútala som sa priplachtila k nemu. „Ideme už? Začína mi byť chladno.“

„Na koho sme asi čakali?“ zaironizoval Harry s poloúsmevom na perách. „Poď,“ preplietol si so mnou prsty a ťahal na sedadlo spolujazdca. Liam, Niall a Zayn sa natrepali na zadné sedadlá, zatiaľ čo Louis ostal stáť vonku.

„Prečo nejde dovnútra?“ začudovane som sa spýtala.

„Neviem,“ nechápavo Harry pozrel do spätného zrkadla a zatrúbil. Na to Louis pribehol k dverám auta.

„Ja sa tam s nimi vzadu trepať nebudem!“ rozhodne pokrútil hlavou.

„Peši to budeš mať nadlho. Teda... Veď tam ani netrafíš,“ rozrehotal sa Niall.

„To som ani neplánoval!“ vyplazil jazyk. „Čakal som, že niekto vystúpi aby ma dohnal do auta a ja by som sa zatiaľ rozbehol na uvoľnené miesto. A ten by šiel pešky.“

„Asi ja jediný by som bol ochotný pre teba ísť, pretože na také veci naletím,“ uškrnul sa Liam.

„Veď práve,“ zasmial sa Louis.

„Mám ísť peši ja?“ navrhla som.

„To ani náhodou!“ spoločne vykríklo celé auto.

„Veď, dobre. To bol len návrh.“

„Louis, ideš do kufra,“  zahlásil s vážnym pohľadom v očiach Harry. Niall sa rozrehotal na celé kolo. Snažil sa niečo povedať, no len čo sa trocha upokojil, pozrel sa na Louisa a znova sa začal smiať.

„Chceš tam ísť ty?“ spýtal sa vysmiateho Nialla Harry. Ten iba so slzami v očiach pokrútil hlavou a ďalej sa smial.

„Ach, pane. Idem tam radšej ja, pretože sa pri vás scvoknem,“ zahlásil Zayn, vystúpil z auta a bez okolkov vošiel do kufra. „Haló! Poďte niekto zatvoriť ten kufor! Až taký dokonalý nie som!“ Louis ktorý bol celý rád, že ho to minulo, šiel zatvoriť kufor a my sme konečne mohli vyraziť.

Zayn

Potom čo si Dianu odviedol Zac za roh budovy, som začal mať pochybnosti. Dovtedy som sa presviedčal, že ma ľúbi, len o tom nevie, no keď je Zac niečo nahučí do hlavy, razom zabudne na všetky city ku mne. Je to dobre? Možno aj áno. No asi nie. Tým sa len utešujem. Chcem aby bolo dobre, že spolu nebudeme, no necítim to tak. Z hĺbky duše cítim k nej lásku, ktorej nie je dopriane vyjsť najavo.

Keď sa vynorili spoza budovy, Zac mal ruku prehodenú cez jej plece. Hlodala ma žiarlivosť. Dofrasa ja si takto na verejnosti  nemôžem dovoliť ani dlhšie zapozerať. A on sa jej môže dotýkať? Pch, veď to je hrozne nespravodlivé.

„Kde ste tak dlho trčali?“ ozvalo sa spoza mňa.

„Prepáč,“ zahlaholila a pribehla k nemu. Sršala z nej láska. Normálne okolo nej bolo vidieť všetky tie poletujúce srdiečka. To znamená, že okolo mňa lietali blesky a od žiarlivosti sa mi parilo z hlavy? Dúfam, že nie.

„Ideme už? Začína mi byť chladno,“ usmiala sa na neho.

„Na koho sme asi čakali?“ zaironizoval Harry s poloúsmevom na perách. „Poď,“ chytil ju za ruku a nežne ju dovliekol na miesto spolujazdca. Ja by som to urobil krajšie pomyslel som si.

Zamyslene a zároveň naštvane som si sadol do auta k oknu. Louis už nemal miesto a čo. Ja sa tlačiť nebudem. Nemám na to náladu. Stačí mi, že vedľa mňa sedí Niall, ktorý srší dobrou náladou. A to ma v mojom citovou rozpoložení ešte viac vytáča. Nádych, výdych. Začal som si spomínať na chvíľu, keď sa moje pery spojili s Dianinými. To ma upokojilo a na perách sa mi rozhostil jemný úsmev. V tom sa Niall začal rehotať ešte hlasnejšie ako doteraz a to ma z môjho spomienkového sveta vytrhlo.

„To som ani neplánoval! Čakal som, že niekto vystúpi aby  ma dohnal do auta a ja by som sa zatiaľ rozbehol na uvoľnené miesto. A ten by šiel pešky,“ zahlásil Louis.

„Asi ja jediný by som bol ochotný pre teba ísť, pretože na také veci naletím,“ uškrnul sa Liam.

„Veď práve,“ zasmial sa.

„Mám ísť peši ja?“ navrhla Diana.

„To ani náhodou!“ všetci sme spoločne vykríkli. Teda, keby si šla so mnou, tak by som bolo za všetkými desiatimi. Je nadránom a nikto nie je von,  preto by sme si mohli nepozorovane kráčať ruka v ruke. Ale to sa nemôže stať, pretože Diana by šla maximálne s Harrym.

„Veď, dobre. To bol len návrh.“

„Louis, ideš do kufra,“  vyhlásil Harry s vážnym pohľadom v očiach. Niall sa rozrehotal na celé kolo. Dosť ním natriasalo a prehýbal sa v chrbte. Občas si na mňa alebo Liama ľahol.  Snažil sa niečo povedať, no len čo sa trocha upokojil, pozrel sa na Louisa a znova sa začal smiať.

„Chceš tam ísť ty?“ spýtal sa vysmiateho Nialla Harry. Ten iba so slzami v očiach pokrútil hlavou a ďalej sa smial.

„Ach, pane. Idem tam radšej ja, pretože sa pri vás scvoknem,“ rozhodil som rukami a vyšiel von. S hlbokým nádychom som si otvoril kufor a ľahol si doň. Bol priestranný, takže mi v ňom bolo fajn. Trošku horšie bolo, že vrch bol zakrytý, takže tam bola riadna tma, no aspoň som tam bol sám. „Haló! Poďte niekto zatvoriť ten kufor! Až taký dokonalý nie som!“ skríkol som a stočený v klbku som čakal. Niekto ma tam zavrel a ja som sa ocitol sám so svojimi myšlienkami. Možno som mal halucinácie, no pred očami sa mi premietali obrazy nášho bozku a tých hrejivým slov. Z hlavy som si vytlačil všetko zlé a myslel len na to krásne. Takto som tam aj zaspal.

Diana

Len čo sme zastavili pred hotelom, náš ustarostený Liam vybehol z auta a šiel skontrolovať Zayna. Od polovice cesty sa strachoval či sa mu tam niečo nestalo, pretože keď sme si z neho robili srandu, tak nič nezakričal na svoju obranu.

„Poďte sem,“ šepol Liam a rukami nás k sebe volal. Ešte si aj priložil prst k perám, aby sme boli ticho. Čo najopatrnejšie som vyšla z auta a naskytol sa mi krásny pohľad. Zayn schúlený v klbku spal. Mal pootvorené pery a potichu vydychoval. Vyzeral tak nevinne.

Louis sa k nemu naklonil, priložil si ruku k ústam a rýchlym pohybom si dve prsty poskladal do takej pozície, že na nich zapískal asi najhlasnejšie ako som kedy počula. Zaynom len tak trhlo a chudáčik, si buchol hlavu.

„Ty idiot!“ skríkol a rozbehol sa za ním. Všetci sa smiali. Aj mne bolo do smiechu, no na druhej strane som ho ľutovala.

„Poď, miláčik,“ usmial sa Harry a chytil ma okolo pása. S úsmevom na perách som sa podvolila a spoločne sme si prevzali kľúč od izby a následne nastúpili do výťahu.

„Na koľkom sme pochodí?“ zaujímala som sa.

„Na ôsmom. Bude tam pekný výhľad,“ usmial sa a nežne ma pobozkal. V tom zaznel zvuk výťahu, ktorý oznamoval, že sme na mieste. Harry začal odomykať izbu. Keď odomkol, zapozeral sa na mňa so zvláštnymi iskričkami v očiach. A po otvorení dverí sa určite objavili aj v tých mojich. Podlaha bola obsypaná ružami a izba bola vysvietená iba sviečkami. Asi päťdesiatimi sviečkami.

„Harry,“ vzdychla som. Len čo som sa otočila k nemu, prisal sa mi na pery, zdvihol ma do náručia a odniesol ma do...