streda 31. októbra 2012

New life 37



Už ani poriadne neviem ako dlho nebola časť, no typujem, že dlho. Ospravedlňujem sa. Hm, čo by som dodala... Halloween! Včera sme ho mali v škole :) Akože úplne super to bolo. Hoc, učiť sme sa učili aj tak, ale malo to niečo do seba. Vy ste mali niečo podobné na škole? :) A ako si užívate prázdniny? Btw, poprosím aj odpovede, pretože ak tu žiadne nie sú, cítim sa trápne :D Akoby som hovorila do vetra a nikto to nevnímal :D

„Len aby ti bolo jasné, toto nie je môj štýl. Vlastne ani neviem čo ich to napadlo.“
„Jasné..“ zamrmlal som.
„Viem, teba sa asi nepáči, čo vymysleli,“ skonštatovala.
„Nie. Teda áno. Teda... Chcem vám tiež pomôcť, no vieš... Čakal som, že sa to urobí iným spôsobom. Vlastne ani vo sne mi nenapadlo, že sa niečo také udeje. Že budeme predstierať vzťah. Nie je to absurdné?“
„Ja ťa chápem. Aj mne to príde divné. No asi to tak má byť. Už to nezmeníme. Väčšina rozhodla.“
„Presne tak,“ zamrmlal som.
„Chceli sme sa spoznávať, nie? Tak, ideme na to?“ usmiala sa na mňa Perrie, keď sme po ulici kráčali už asi päť minút ticho.
„Ech, asi.. Keď už spolu máme chodiť.“
„Pýtaj sa, čo ťa zaujíma. Môže to byť  hocičo. Budem úprimná.“ Prvá otázka, ktorá ma napadla by sa jej určite nepáčila... Bolo by to Počúvaj, prečo máš také veľké oči? A prečo si ich tak výrazne maľuješ? Prepáč, ale ak máme spolu chodiť, okamžite s tým prestaň.
„Obľúbená farba?“
„Fialová a tvoja?“ (Trepla som tam prvú farbu čo mi napadla. Teda druhú, pretože prvá bola zelená :D)
„Červená.“
„Najobľúbenejšie zviera?“
„Pes.“ (to isté)
„Aj môj,“ usmial som sa. Naozaj ma potešilo, že aspoň niečo máme spoločné. Možno ju niekedy predstavím môjmu psovi.
„Ech, obľúbený spevák?“
„......a Tvoj?“ (Naplno sa tu teraz prejavuje, že o nich máločo viem :D)
„Jay Sean. Bože, pýtaj sa radšej ty, mne momentálne nič nenapadá,“ rozhodil som rukami.
„Ktoré miesto chceš navštíviť a prečo?“ Ale som si dal. Mal som radšej mlčať, nadával som si v duchu.
„Asi ostrovy Bora Bora. A prečo? Pretože sú to najkrajšie ostrovy na celom svete.“
„Ja by som chcela ísť na Maldivy. Je tam krásne a príroda je tam čistá,“ odpovedala bez toho aby som sa jej pýtal. Naša prechádzka prebiehala týmto štýlom. Ona sa ma vypytovala a potom hovorila svoje názory. Všetko bolo fajn, až kým nás nezačali cvakať paparazzi. Cítil som sa mizerne. V inom prípade by som sa kryl, no teraz sme sa tvárili, že o tom nevieme a mali sa viac ku sebe. V jednej chvíli sme sa len smiali a v druhej som ju už objímal. Teda, ja som jej len prehodil ruku cez plece, to ona sa ku mne privinula a objala ma. Musí sa uznať, že voňala úžasne. Bola odo mňa nižšia a jej telo dokonale zapadalo do môjho náručia. Nechcel som si to veľmi priznať, no bolo to tak.

Ráno vstáva nejen slunce, že jo kluci? Presne toto mi napadlo, keď som sa ráno zobudil. Presná pravda, na ktorú sa mi za tie roky už podarilo zvyknúť. Keď sa moje telo dalo do poriadku, postavil som sa z postele a vybral do kuchyne, odkiaľ sa už šíria vôňa praženice.
„Ale spachtoš sa nám zobudil!“ privítal ma s úsmevom Harry.
„Mhm, čo sa stalo, že máš takú dobrú náladu a varíš? Väčšinou si raňajky pripravujeme sami,“ čudoval som sa.
„Čo s človekom nedokáže urobiť skvelá priateľka, na ktorú nedám dopustiť?“ usmial sa. Ani si neviete predstaviť ako silno ma vtedy pichlo pri srdci. Bolelo to a vwľmi. Už som si myslel, že to možno aj prestalo, no asi nie. Teda, nie úplne.
„Alebo skvelý sex, nie?“ rehotal sa Louis. Harry sa iba uškrnul. Takže to bolo potvrdenie. Bolo to veľmi príjemné. Myslieť na to ako si to rozdávali. Fakt super.
„Kde je teraz?“
„Musela bežať domov. A začni už jesť tú praženicu, lebo ti úplne vychladne!“ rozkázal mi s úsmevom na perách.
S povzdychom som si sadol za stôl a začal jesť. Musím uznať, že to bolo vynikajúce. Hoc sú to iba rozmixované vajcia, no Hazza z toho urobil niečo neuveriteľné.
„Ahojte, chalani,“ pozdravil nás Liam, keď vošiel do miestnosti ruka v ruke s Danielle. Hodil na stôl noviny a iba tesne minul môj tanier.
„Idiot,“ zanadával som a začal si ich prezerať.
„Pozri si titulnú stranu,“ usmerňoval ma Liam. Neochotne som ich znova zatvoril a prezrel si titulku.
Má Zayn Malik novú priateľku? A pri tom bolo zopár slov. Načapali sme ich na hruškách. Exkluzívne pre vás máme zopár fotiek páru  a horúce správy. Str 7.
„Úžasné,“ ironicky som podotkol. „Dievčatá doma asi oslavujú.“
„Veď sa pozri čo je tam napísané!“ dirigoval ma ďalej Liam. Znechutene som sa naňho pozrel  a nalistoval stranu sedem.
Známy spevák Zayn Malik z One Direction bol nachytaná na rande so speváčkou Perrie Edvards z Little Mix.Prechádzali sa po uliciach ruka v ruke, objímali sa a bolo na nich vidieť ako si to obaja užívajú. Možno sa práve začína nová veľká láska.
Little mix : Táto skupina nie je veľmi známa, no po tomto sa to možno zmení...
Mal som dosť. Viac som nepotreboval. Len čo som zbadal fotky, bolo mi zle. Vešala sa tam po mne a každý si určite pomyslel, že sme spolu. Takto to na fotkách vyzerá. Plán sa podaril. Plán, ktorý sa páči každému, len ja som razantne proti nemu. No už nič nenarobím. Vtom niekto zazvonil na dverách. Liam sa vybral otvoriť. Keď prišiel, mal som chuť celý obsah žalúdka vyvrátiť naspäť do taniera. Neberte ma doslovne, no ich som v tejto chvíli vidieť fakticky nepotreboval.

piatok 26. októbra 2012

New life 36



Ahoj! Veľmi dlhú dobu nebola časť, ale proste nestíham. Dúfam, že to chápete. Komentíky ma tešia, takže môžete pokračovať :P

„Ahojte,“ zborovo sa im pozdravili, len ja som ostal nemo stáť. Pevne dúfam, že som nemal otvorené ústa, pretože to by bol celkom trapas. Nemyslite si, že by sa mi niektorá páčila viac ako by bolo potrebné. Proste som si len ako správny chlap povedal, že by stáli za niečo. Ech, nebudem to približovať. No bol to celkom dobrý pocit. Začal som vnímať aj iné dievčatá ako Dianu. Dobrý pokrok, nie?
„Takže vy ste prišli,“ usmiala sa kučeravá tmavovláska.
„A prečo by sme neprišli? Veď sme si v podstate podobní,“ uškrnul sa Louis.
„Asi by sme sa mali predstaviť, nie?“ usmiala sa pekná blondína. No, pekná.. Frustrovali ma na nej tie nalepené riasy. Boli tak... dlhé. Uf..
„Takže ja som Perrie,“ predstavila sa tá blondína.
„Ja som Jade,“ usmiala sa milo vyzerajúc červenovláska.
„Jesy,“ ozvala sa druhá červenovláska. Takže podľa farby vlasov ich rozlišovať nebudem môcť. Bože, prečo mi to tak sťažuješ?
„A ja Leigh,“ uškrnula sa tá, ktorá sa hneď ako prvá ozvala.
„Neviem či je potrebné, aby sme sa predstavovali aj my, ale ak áno, tak ja som Liam.“ Všetci sa postupne predstavili, len ja som ich veľmi nevnímal, takže ma k tomu musel dokopať Harry, ktorý stál najbližše pi mne. Teda, nekopol ma, len trošku silnejšie štuchol. Podráždene som si začal šúchať rameno.
„Ach, ja som Zayn,“ zdvihol som ruku na pozdrav. Bolo mi nepríjemné ako na mňa tá blondína čumí. Bolo to desivé. Tie jej veľké oči ma väčšinu času prepaľovali. A vtedy to začalo ísť voľným spádom, Začali sme sa rozprávať o úplných banalitách, ako sú záľuby, pocity, láska k spevu a podobné veci. Teda, nie ja. Ja som väčšinu času bol ticho a snažil sa na Perrie nepozerať. Hoc niekedy som to urobiť musel a vzápätí som to ľutoval. No a najhoršie sa začalo potom.
„Mysleli sme si, že budeme slávnejšie,“ vzdychla si Jade. Aké povrchné, pomyslel som si.
„Brali sme to tak, že vy ste sa dostali veľmi vysoko. A my sme vám chceli ísť v stopách. Bohužiaľ asi po chvíli zapadneme prachom,“ vzlykla Jesy. Bolo na nej vidieť, že je jej to úprimne ľúto.
„To my poznáme,“ poznamenal Niall. Všetci sme sa naňho pozreli akoby bol divný. No, to čo povedal bolo divné. My sme so slávou rozhodne problémy nemali. Proste sme krásni a super talentovaní. Dievčatá nás žerú. Čo viac si môžeme priať? A čo sú ony? Štyri okaté dievčatá s možno dobrým hlasom, ale nekričiacim štýlom a keďže nie sú chlapci, dievčatá po nich šalieť nebudú. No a chlapci? Tých sa asi naša hudba veľmi nepáči. Mali sme s nimi podobný štýl.
„Tak asi nepoznáme. Len som sa chcel vžiť do vašej situácie,“ zamrmlal zahanbene do stola.
„Čo keby sme sa s vami začali viac stretávať? Poprípade by sme mohli urobiť spoločný koncert. No myslím, že to stretávanie úplne stačí. Veď si vezmite, že len čo nás uvidia s nejakým dievčaťom, hneď je v novinách titulka s našimi menami a kto je to záhadné dievča?“ podotkol Harry, načo ho následne Diana prepaľovala pohľadom.
„Híí! Ja mám nápad!“ skríkol Louis a pri tom sa postavil.
„Vážne?“ sfetene som sa naňho pozrel. Ak niečo napadne jemu, niekto by sa mal obávať.
„Čo keby sme predstierali, že niekto z nás,“ ukázal na nás chlapcov, „by začal chodiť s niektorou z vás,“ ukázal pre zmenu na  nich.
„Kto od nás? Ja som zadaný,“ ohradil sa Liam.
„Ja tiež,“ zdvihol ruky Harry a následne sa pobozkal s Dianou. Ako keby si to nemohli nechať na doma.
„Ja čakám na tú pravú  a momentálne som zadaný iba s jedlom, no nehodlám to zmeniť,“ podotkol Niall.
„A keďže ja som tiež zadaný, ostalo to na tebe, Zayn,“ uškrnul sa Louis. Všetci sa pozerali na mňa. Najprv mi to nedopínalo, pretože com ich veľmi nepočúval, no potom mi to docvaklo. Možno to počuli aj oni, pretože to bolo dosť silné.
„To nemyslíte vážne!“ sykol som.
„Takže je to dohodnuté,“ skonštatoval Louis. „A ktorá z vás sa na to podujme?“ Tie tri tmavé spočinuli pohľadom na tú blondínu. Tú s tými hrozivými očami.
„Takže Perrie,“ usmiala sa Jade. Bože. Boli tak povrchné. Veď ony celý čas čakali, že to niekto navrhne. Ony sa s nami stretli len kvôli tomu, aby sme im dopomohli k sláve. To je vrchol podlosti. Fuj. A mňa do toho ťahajú. Mohol som povedať nie? Vtedy sa mi to nezdalo správne. Celá skupina sme rozhodovali demokraticky a oni ma s prehľadom prehlasovali. Nemal som šancu namietať. Cítil som sa kvôli tomu hrozne. Pocit bezmocnosti ma ubíjal.
„Asi by ste sa mali najprv spoznať. Preto vám navrhujem, aby ste si našli iné kupé alebo aby ste šli úplne inde. Napríklad sa prejsť. Veď ide hlavne o odhalenie, takže skrývať sa netreba,“ skonštatoval Louis, hlavný iniciátor tejto hrôzy.
„Ideme?“ spýtavo sa na mňa pozrela.
„Ech..,“ prikývol som, pretože žiadne slová mi neprichádzali do úvahy. Ak by mi z úst vyšlo slovo, najskôr by to bola nadávka. A to by na mňa asi dobrý dojem neurobilo. Teda, zaujíma ma to vôbec?

nedeľa 21. októbra 2012

New life 35



Ahojte :) Ach, ku twitcamu sa radšej nevyjadrujem :D .. Tak si užite dnešnú časť a budem rada, ak ma potešíte komentármi :)
A ešte jedna vec.. 30 000 zobrazení!!! Bože, ďakujem :) Za čo som si to zaslúžila? :)) 

Najprv nikto nezdvíhal. Zazvonilo raz, žiadna odozva. Druhýkrát, taktiež nič. Tretíkrát? Hádajte. Znova nič. Na piate zvonenie som už prestávala dúfať a chcela zložiť, no vtedy sa v telefóne ozval zadýchaný hlas.
„Stihla som to,“ vydýchla si.  V podstate len tak pre seba, pretože hneď potom dodala. „Ahoj Diana. Som rada, že ťa počujem. Ako sa v Livingstone máte? Je Liam poslušný?“ chrlila na mňa Danielle všetky otázky, aké jej v tej chvíli napadli.
„Ahoj. Máme sa tu super. Všetko ti porozprávame zajtra, keď sa vrátime. A Liam je ako vždy poslušný. Najposlušnejší zo všetkých nás,“usmiala som sa. „Ale teraz by som od teba potrebovala niečo  iné. Nevieš náhodou o niekom, kto by potreboval tanečnicu do skupiny? Práve som spoznala jednu úžasnú,“ pozrela som sa na Lucy, ktorá na mňa neveriacky vytriešťala oči.
„No, zhodou okolností sa o tri dni koná konkurz pre tanečníkov na turné Cher Lloyd. Ak ju privedieš do Londýna, môže sa zúčastniť konkurzu. Nič viac ja zariadiť nemôžem. Pošlem ti na mail list, ktorý bude musieť vyplniť.“
„Á, ďakujeme ti.“
„Pozdrav všetkých a Liamovi odkáž, nech mi zavolá.“                                                                                               
„Jasné, odkážem. Maj sa,“ rozlúčila som sa s ňou a zložila.
„Takže?“ pozerala na mňa Lucy plná očakávania.
„S radosťou ti oznamujem, že ideš na konkurz pre turné Cher Lloyd!“
„To nemyslíš vážne!“ zvýskla a hodila sa mi okolo krku. Spolu sme sa smiali, no po čase som zacítila niečo mokré na mojom krku.
„Ty plačeš?“ spýtala som sa.
„Áno, ale sú to slzy radosti,“ usmiala sa a utrela si oči, keď sa odo mňa odklonila. „Bože, teraz musím vyzerať ako príšera,“ zasmiala sa pomedzi slzy, ktoré jej na tvári zanechávali čierne stopy.
„Si krásna. A neplač. Teš sa,“ usmiala som sa.
„Ja sa teším, no nemôžem tomu uveriť. Veď mne sa práve teraz niekoľko násobne splnil sen. Môj sen číslo jeden, bol stretnúť vás. Ako druhý mať s vami fotku a najmä rozprávať sa.  A sen číslo tri, bolo tancovať pre masu ľudí. A ako sa mi to splnilo? Veď mi to zariadila Diana Sparks!“
„Taký pocit poznám aj ja. No, až na to, že som nikdy netúžila stretnúť One Direction...“ Už som si v mysli predstavovala ako jej celý príbeh porozprávam.
„Pretože ty si s Harrym chodila do školy, potom upadla do kómy, keď si sa prebrala začala s ním chodiť a následne si začala spievať.“
„Ako to vieš?“ čudovala som sa.
„Čítala som rozhovor s tebou.“
„Bože, to už vyšlo? Ale.. Som si istá, že som kómu nespomínala. Iba to ako sme sa s Harrym dali dokopy a som sa dostala ku začiatku slávy.“
„Zjavne nepoznáš silu directioneriek. Sme lepšie ako FBI,“ uškrnula sa.
„Ja nepatrím do One Direction,“ protestovala som.
„Patríš do ich rodiny. Si priateľka Harryho Stylesa. Vieme o tebe veľmi veľa vecí.“
„Prosím, radšej mi to ani nehovor. Nechcem sa dostať do depiek.“
„Sú to dobré veci,“ ubezpečovala ma, no ja som jej veľmi neverila. Veď je toľko vecí za ktoré sa hanbím. Najmä to so Zaynom. Dúfam, že to nevie.
„Ach, nebudem to ďalej rozoberať. Len ťa musím informovať. Vlastne ja sa potrebujem informovať... Pôjdeš do Londýna už dnes s nami alebo prídeš sama o dva dni?“
„Dnes?!“
„No my pôjdeme na autách dnes. Teda už o hodinu. A máme ešte jedno voľné miesto. No ak to nestíhaš vybaviť, zaplatíme ti letenku.“
„To od vás nemôžem žiadať,“ zamrmlala.
„Ty to nežiadaš. My ti to dávame ako darček. To je jediné čo ti môžeme dať. Ostatné si už musíš vybojovať ty.“
„Že jediné? Vieš koľko ste mi toho dnes dali?“ snažila sa protestovať. Ja som sa len zamračila, postavila sa a  šla zavolať chalanov k nám. Dá sa povedať, že sa práve hrali. Harry visel na Louim a Zayn sa s Niallom bili o posledný kúsok pizze. Liam len sedel na operadle kresla a búchal si hlavu o stenu.
„Chalani? Mohli by ste prísť k nám?“ oslovila som ich. Keď ma zaregistrovali, so všetkým prestali a akoby na rozkaz pristúpili ku mne. Harry si so mnou s úsmevom preplietol prsty a vtisol mi jemný bozk.
„Pre teba urobím všetko,“ zamrmlal a spolu s ostatnými šiel za mnou.
„Tuto Lucy, nechce aby sme jej zaplatili letenku do Londýna. A keďže ešte nie ste zasvätení, informujem vás, že je to úžasná tanečnica, preto som jej vybavila konkurz na turné pre Cher Lloyd.“
„To vážne?“ zhíkli všetci naraz.
„Neprostesuj. Neoplatí sa to. Aj tak ti tú letenku zaplatíme,“ rozhodol Liam.
„Ty pôjdeš do Londýna?“ usmieval sa od ucha k uchu Niall.
„A je to vybavené. Lucy, oficiálne letíš do Londýna,“ usmiala som sa a jej znova začali tiecť slzy. No už to nezanechávalo čierne stopy. Ešte pred tým ako som zavolala chalanov, som jej dala moju súpravu na líčenie no aj na odličovanie a teraz bola prirodzene krásna bez akýchkoľvek skrášľovacích prostriedkov.
„Ďakujem vám,“ vytisla zo seba, keď sme sa lúčili. „Ďakujem vám za všetko. Nie len za letenku, ale aj za to, že ste,“ usmievala sa pomedzi slzy. Ešte raz sme ju všetci objali, rozlúčili sa s policajtmi a vybrali sa do hotela, kde sme mali všetky veci. Potom sme sa presunuli do domu Rose, kde bola moja rodina. Všetci nás už čakali. Rozlúčila som sa ujom aj tetou a my sme sa ešte vybrali do nemocnice za Rose. Dlho sme sa rozprávali, no raz musel nastať čas rozlúčenia. So slzami v očiach som sa jej hodila okolo krku a v jej náručí som pobudla v tichosti okolo piatich minút.
„Diana, už musíš ísť,“ smrkla.
„Nechcem ťa opustiť,“ vzlykala som.
„Ale, nerob z toho drámu. Veď ty tu ešte prídeš, alebo poprípade aj ja nejak. Pokojne aj „pešky“. Veď nohy ma bolieť nebudú,“ uškrnula sa. Nechápala som ako si z toho môže uťahovať. Veď som vedela, že ju to bolí, no ona bola tak silná, že si z toho robí srandu.
„Ahoj,“ naposledy som sa na ňu usmiala. Ešte pred tým ako som zatvorila dvere, skríkla. : „Budem pozerať tvoje vystúpenia naživo na youtube!“ smiala sa a zároveň plakala.
„Celý čas budem myslieť na teba!“ A takto sa skončil náš rozhovor. Nevedela som, kedy ju znova uvidím. Harry ma utešoval a chlácholil ma, že kedykoľvek sa mi zacnie, ju prídem pozrieť. No nie je možné, aby som tu bola stále.

Zayn

Len čo sme prišli do Londýna, musel som sa chystať na stretnutie s Little Mix. Pravdupovediac sa mi tam ani veľmi nechcelo. Veď sú to iba nejaké vychádzajúce hviezdičky. Áno, boli tiež v X-factore, ale popravde asi nie sú také slávne ako očakávali. Ani som nechápal, prečo sa s nimi máme stretnúť. Vlastne som ani nevedel kto to vybavil. Nevedel som okolo toho skoro nič.
„Zayn, si už pripravený?“ jačal na mňa Niall.
„Bože, veď vydrž,“ sykol som a hypnotizoval môj odraz v zrkadle. Ešte som si nastriekal lak na vlasy a odomkol kúpeľnu, v ktorej som bol zamknutý poslednú hodinu.
„Čo si tam tak dlho robil? Veď vyzeráš tak ako aj predtým,“ osopil sa na mňa.
„Ale nehovor. Proste vyzerám stále na zožratie. Choď tam robiť čo si chcel, ale pohni si.“
„Ja že si mám pohnúť?!“ kričal za mnou, no ja som ho nepočúval a zišiel som do haly, kde už boli všetci nastúpení a čakali za nami. Bola tam aj Diana. Páni, ale jej to slušalo. Mala na sebe čierne krátke obtiahnuté šaty, za ktorými by sa otočil každý chlap. Teda, za ňou sa otáčajú aj bez toho. Chcel som ju pochváliť, aká je krásna, no radšej som si hryzol do jazyka a zapozeral sa do zeme.
Keď k nám došiel aj Niall, mohli sme nastúpiť do áut a zamieriť do klubu, kde sme mali dohodnuté stretko.
Cesta nám netrvala dlho. Dokonca prebehla aj v dobrej, nehádavej nálade. Keď sme vystúpili pred daným klubom, svietil nad ním nápis Star. Bolo tam dosť ľudí, ale nie paparazzov. Ochrankárovi sme nahlásili kto sme a on nám povedal kam máme ísť. So značne flegamitickou náladou som sa vybral ta nimi. Pretláčali sa pomedzi kopu ľudí a to mi začalo liezť na nervy. Ani neviem prečo.
Naraz všetci predo mnou zastavili a zabáčali do boxu. Vzdychol som si a pretlačil sa k nim. Sedeli tam štyri dievčatá. Dofrasa, celkom pekné dievčatá.

sobota 20. októbra 2012

Pokus o twitcam č.2

Takže ten náhradný bude dnes, ale nie o 18:00, ale o .. čo ja viem.. rada by som napísala 19:00, ale nechcem aby ste tu znova čakali, takže to upravím .. v rozmedzí od 19:00 do 19:30 .. je to takto urobené kvôli tomu, že idem o 18:00 do kostola a malo by sa to skončiť pred siedmou, no už radšej neriskujem s presným časom :D  http://twitcam.livestream.com/cglfu tuto je link  :) Držte palce, aby to tento krát vyšlo podľa plánov :)

piatok 19. októbra 2012

Tákže..

No čo dodať.. troška som to nedomyslela. Prišla som neskôr domov, ale to by sa ešte možno dalo ospravedlniť.. Horšie je, že mi to najprv nechcela naskočiť, a potom keď mi to naskočilo, tak som to nevedela zapnúť :D neviem či sa mám z toho smiať alebo plakať :D... No nič to, ale zajtra sa to pokúsim napraviť. Už viem ako to funguje, takže je to možné. Malo by to byť o 18:00 a pokúsim sa byť tentoraz dochviľná. Predtým vám tu ešte raz dám link a silne dúfam, že tentoraz sa to podarí podľa mojich predstáv. :)
PS. Dúfam, že vás dnešný "twitcam" neodradil a prídete sa pozrieť aj zajtra

Sekundička!

Prepáčte, že trocha meškám, ale prišla som domov o trocha neskôr ako som očakávala. Ešte vydržte takých 5 minút, len skočím pre ntb, kde mám kameru a začneme :)

štvrtok 18. októbra 2012

Môj prvý twitcam

Takže, podľa všetkého sa ten spomínaný twitcam konať bude! Začne o približne 20:00. Pred tým vám tu pre istotu hodím ešte raz link a bude to okey. Wuhú, dúfam, že sa tešíte :D http://twitcam.livestream.com/cfpk9 tu je link, takže dúfam, že moju maličkosť poctíte návštevou :)

pondelok 15. októbra 2012

New life 34



Ahojte moje milé! Tákže, je tu nová časť a s ňou aj moje poznámky, ktoré by som bola rada, ak by ste si prečítali. Teda aspoň to prvé, to druhé iba podľa vôle.
V piatok by som chcela urobiť twitcam. Konal by sa o cca 20:00. Prišli by ste sa pozrieť? (tentokrát ho spravím aj keby traktory padali -_-) 
Druhá vec. Včera som bola taká šťastná, ako asi už dávno nie. Jedno dievča (rada ju nazvem aj kamarátka) mi do správy napísala, že poslala môj blog, jednej jej kamoške. Nebudem tu písať všetko,ale hlavné je, že vraj sa jej páči ako píšem. (Bolo to napísané inak, ale čert to ber, ja viem čo tam bolo :D ) Mňa to tak strašne potešilo :) Ááách :)

Bolo v celku rozkošné, ako sa to dievča červenalo a hanbilo. A bolo milé, keď som si všimla ako pokukuje po Niallovi a on jej tie pohľady opätuje z čoho sa ona ešte viac červenala. Nehovoriac o tom, keď k nej pristúpil, začal sa s ňou rozprávať a potom jej navrhol aby si dali nejakú spoločnú funny fotku. Iba oni dvaja.
„Diana, prosím, odfoť nás,“ požiadal ma o pomoc Niall. S úsmevom na perách som zobrala tomu dievčaťu z trasúcich rúk foťák.
„Akú si vymyslíme pózu?“ otočil sa na ňu s jemným úsmevom. Pokrčila plecami  a zapozerala sa do zeme.
„Čo keby ste si na začiatok spravili len normálnu usmievavú fotku?“ navrhla som. Obaja prikývli a ja som ich cvakla. Skontrolovala som vo foťáku fotku. Obom im to tam pristalo. Dokonca by im to pristalo aj ako páru.
„Niall, čo keby ste si urobili takú fotku, že by si jej dal pusu na líce?“ s úškrnom na tvári som navrhla.
„Nebude ti to prekážať, Lucy?“
„Ehh..“ vyšlo z nej a potom sa pohľadom uprela na mňa. Zjavne u mňa hľadala podporu. Milo som sa na ňu usmiala a jemne prikývla. Trocha jej to dodalo odvahu.
„Koľko dievčat by kvôli takej fotke zabíjalo a ja by som to premrhala? No way,“ jemne sa uškrnula. Povzbudený Niall jeho pery jemne pritlačil na jej líce, ktoré bolo v momente obliate červeňou. Znova som ich cvakla a prezrela si fotku. Bola super. Lucy sa trochu červenala, no to tej fotke iba dodávalo šmrnc. Keďže ten foťák bola zrkadlovka, všetko na nej dokonale vyniklo. Či už krása Nialla alebo Lucy alebo môj talent na fotenie. Vôbec si o sebe nemyslím veľa, len oceňujem to čo robiť viem.
„Nech sa páči, pozrite si to,“ podala som im foťák a odišla do miestnosti, v ktorej som bola predtým. Nikto si ma nevšímal a ani si neuvedomili, že som zmizla. S úľavou som si ľahla na posteľ a využívala chvíľku samoty. No ani tá mi nadlho neostala. Zrazu sa tam ako veľká voda vrútila Alice a v tvári bola bledá. Vyskočila som z postele a skočila ku nej.
„Si v poriadku?“ prihovárala som sa jej.
„Och, ty si tu? Prepáč, nevedela som. Tak ja pôjdem,“ otočila sa na odchod, ale ja som ju zadržala. Jej ruky boli v pomere k jej bledej tvári rozpálené.
„Nie, ostaň,“ usmiala som sa na ňu a pokynula, nech si  ide sadnúť so mnou na posteľ. „No tak to vyklop. Čo sa deje. Teda, niežeby ma do toho niečo bolo, no vyzeráš akoby is videla ducha a nechcem byť svedkom tvojho kolapsu, takže...“
„Ja len.. Bože, keby si vedela ako veľmi ich zbožňujem a teraz som tu. Si tu aj ty, mám s vami fotky, rozprávam sa s vami. Je to ako sen. Sen, z ktorého sa nechcem zobudiť, no o chvíľu sa tak stane,“ vysypala zo seba.
„Ale zlatíčko,“ pohladila som ju po ruke. „Dám ti môj skype a budeš mi môcť kedykoľvek zavolať. Ak budeš chcieť volať s chalanmi, privediem aj ich. Dokonca ti aj vybavím letenku do Londýna ak ich budeš chcieť vidieť,“ usmiala som sa.
„To myslíš vážne?“ neveriacky sa na mňa dívala.
„Jasné.“
„To nie je možné,“ krútila hlavou. Chvíľu som nič nehovorila, nech sa upokojí a potom som začala rozprávať o niečom úplne inom. Začala som sa jej vypytovať na hocaké hlúposti.
„Aká je tvoja obľúbená farba?“
„Fialová.“
„Máš doma psa?“
„Dokonca až dvoch,“ uškrnula sa. Bolo na nej dostatočne vidieť, že sa upokojila.
„A čo rada robíš vo voľnom čase?“
„Ja.. Milujem tanec,“ priznala sa mi.
„Vážne? A aký druh?“ zaujímala som sa. Veď to by mohlo znamenať, že by mohla tancovať aj pre mňa. Teda ak je dobrá. Ale vtedy mi nenapadla žiadna iná možnosť. Postavu na to mala, bola aj pekná, takže by mohla byť dokonalá tanečnica.
„Všeličo, ale najmä hip-hop.“
„A neukázala by si mi niečo?“
„Žiadny problém,“ postavila sa viditeľne smelšia. Zapla si hudbu z mobilu a postavila sa do úvodného postoja. To čo som videla, ma ohromilo ako ešte asi nič. Myslela som si o nej, že je dobrá, no to bolo slabé slovo. Mala v sebe dokonalý rytmus, bola pružná, svieža a dýchala z nej radosť. Tancovala s úsmevom na perách a keď skončila s očakávaním sa na mňa pozrela. Bez dychu som jej začala tlieskať.
„Si úžasná,“ vytisla som zo seba.
„Nemusíš až tak preháňať. Sú mnoho lepšie tanečnice ako ja,“ skromne podotkla.
„To nemyslíš vážne! Teda, nemám rada namyslených ľudí, lenže ty zjavne nevieš čo dokážeš. Alebo si to nechceš priznať. Tak či tak, nechcela by si tancovať pre nejakých slávnych spevákov? Alebo byť v nejakej tanečnej skupine?“
„Ja som v tanečnej skupine, ale vystupujeme iba po Livingstone.“
„Toto by mal vidieť celý svet! Počkaj chvíľu,“ zdvihla som prst a prechádzala môj telefónny zoznam. Keď som konečne našla to správne číslo bez zaváhania som ho vytočila.