New life 36

Ahoj! Veľmi dlhú dobu nebola časť, ale proste nestíham. Dúfam, že to chápete. Komentíky ma tešia, takže môžete pokračovať :P

„Ahojte,“ zborovo sa im pozdravili, len ja som ostal nemo stáť. Pevne dúfam, že som nemal otvorené ústa, pretože to by bol celkom trapas. Nemyslite si, že by sa mi niektorá páčila viac ako by bolo potrebné. Proste som si len ako správny chlap povedal, že by stáli za niečo. Ech, nebudem to približovať. No bol to celkom dobrý pocit. Začal som vnímať aj iné dievčatá ako Dianu. Dobrý pokrok, nie?

„Takže vy ste prišli,“ usmiala sa kučeravá tmavovláska.

„A prečo by sme neprišli? Veď sme si v podstate podobní,“ uškrnul sa Louis.

„Asi by sme sa mali predstaviť, nie?“ usmiala sa pekná blondína. No, pekná.. Frustrovali ma na nej tie nalepené riasy. Boli tak... dlhé. Uf..

„Takže ja som Perrie,“ predstavila sa tá blondína.

„Ja som Jade,“ usmiala sa milo vyzerajúc červenovláska.

„Jesy,“ ozvala sa druhá červenovláska. Takže podľa farby vlasov ich rozlišovať nebudem môcť. Bože, prečo mi to tak sťažuješ?

„A ja Leigh,“ uškrnula sa tá, ktorá sa hneď ako prvá ozvala.

„Neviem či je potrebné, aby sme sa predstavovali aj my, ale ak áno, tak ja som Liam.“ Všetci sa postupne predstavili, len ja som ich veľmi nevnímal, takže ma k tomu musel dokopať Harry, ktorý stál najbližše pi mne. Teda, nekopol ma, len trošku silnejšie štuchol. Podráždene som si začal šúchať rameno.

„Ach, ja som Zayn,“ zdvihol som ruku na pozdrav. Bolo mi nepríjemné ako na mňa tá blondína čumí. Bolo to desivé. Tie jej veľké oči ma väčšinu času prepaľovali. A vtedy to začalo ísť voľným spádom, Začali sme sa rozprávať o úplných banalitách, ako sú záľuby, pocity, láska k spevu a podobné veci. Teda, nie ja. Ja som väčšinu času bol ticho a snažil sa na Perrie nepozerať. Hoc niekedy som to urobiť musel a vzápätí som to ľutoval. No a najhoršie sa začalo potom.

„Mysleli sme si, že budeme slávnejšie,“ vzdychla si Jade. Aké povrchné, pomyslel som si.

„Brali sme to tak, že vy ste sa dostali veľmi vysoko. A my sme vám chceli ísť v stopách. Bohužiaľ asi po chvíli zapadneme prachom,“ vzlykla Jesy. Bolo na nej vidieť, že je jej to úprimne ľúto.

„To my poznáme,“ poznamenal Niall. Všetci sme sa naňho pozreli akoby bol divný. No, to čo povedal bolo divné. My sme so slávou rozhodne problémy nemali. Proste sme krásni a super talentovaní. Dievčatá nás žerú. Čo viac si môžeme priať? A čo sú ony? Štyri okaté dievčatá s možno dobrým hlasom, ale nekričiacim štýlom a keďže nie sú chlapci, dievčatá po nich šalieť nebudú. No a chlapci? Tých sa asi naša hudba veľmi nepáči. Mali sme s nimi podobný štýl.

„Tak asi nepoznáme. Len som sa chcel vžiť do vašej situácie,“ zamrmlal zahanbene do stola.

„Čo keby sme sa s vami začali viac stretávať? Poprípade by sme mohli urobiť spoločný koncert. No myslím, že to stretávanie úplne stačí. Veď si vezmite, že len čo nás uvidia s nejakým dievčaťom, hneď je v novinách titulka s našimi menami a kto je to záhadné dievča?“ podotkol Harry, načo ho následne Diana prepaľovala pohľadom.

„Híí! Ja mám nápad!“ skríkol Louis a pri tom sa postavil.

„Vážne?“ sfetene som sa naňho pozrel. Ak niečo napadne jemu, niekto by sa mal obávať.

„Čo keby sme predstierali, že niekto z nás,“ ukázal na nás chlapcov, „by začal chodiť s niektorou z vás,“ ukázal pre zmenu na  nich.

„Kto od nás? Ja som zadaný,“ ohradil sa Liam.

„Ja tiež,“ zdvihol ruky Harry a následne sa pobozkal s Dianou. Ako keby si to nemohli nechať na doma.

„Ja čakám na tú pravú  a momentálne som zadaný iba s jedlom, no nehodlám to zmeniť,“ podotkol Niall.

„A keďže ja som tiež zadaný, ostalo to na tebe, Zayn,“ uškrnul sa Louis. Všetci sa pozerali na mňa. Najprv mi to nedopínalo, pretože com ich veľmi nepočúval, no potom mi to docvaklo. Možno to počuli aj oni, pretože to bolo dosť silné.

„To nemyslíte vážne!“ sykol som.

„Takže je to dohodnuté,“ skonštatoval Louis. „A ktorá z vás sa na to podujme?“ Tie tri tmavé spočinuli pohľadom na tú blondínu. Tú s tými hrozivými očami.

„Takže Perrie,“ usmiala sa Jade. Bože. Boli tak povrchné. Veď ony celý čas čakali, že to niekto navrhne. Ony sa s nami stretli len kvôli tomu, aby sme im dopomohli k sláve. To je vrchol podlosti. Fuj. A mňa do toho ťahajú. Mohol som povedať nie? Vtedy sa mi to nezdalo správne. Celá skupina sme rozhodovali demokraticky a oni ma s prehľadom prehlasovali. Nemal som šancu namietať. Cítil som sa kvôli tomu hrozne. Pocit bezmocnosti ma ubíjal.

„Asi by ste sa mali najprv spoznať. Preto vám navrhujem, aby ste si našli iné kupé alebo aby ste šli úplne inde. Napríklad sa prejsť. Veď ide hlavne o odhalenie, takže skrývať sa netreba,“ skonštatoval Louis, hlavný iniciátor tejto hrôzy.

„Ideme?“ spýtavo sa na mňa pozrela.

„Ech..,“ prikývol som, pretože žiadne slová mi neprichádzali do úvahy. Ak by mi z úst vyšlo slovo, najskôr by to bola nadávka. A to by na mňa asi dobrý dojem neurobilo. Teda, zaujíma ma to vôbec?