New life 34

Ahojte moje milé! Tákže, je tu nová časť a s ňou aj moje poznámky, ktoré by som bola rada, ak by ste si prečítali. Teda aspoň to prvé, to druhé iba podľa vôle.

V piatok by som chcela urobiť twitcam. Konal by sa o cca 20:00. Prišli by ste sa pozrieť? (tentokrát ho spravím aj keby traktory padali -_-) 

Druhá vec. Včera som bola taká šťastná, ako asi už dávno nie. Jedno dievča (rada ju nazvem aj kamarátka) mi do správy napísala, že poslala môj blog, jednej jej kamoške. Nebudem tu písať všetko,ale hlavné je, že vraj sa jej páči ako píšem. (Bolo to napísané inak, ale čert to ber, ja viem čo tam bolo :D ) Mňa to tak strašne potešilo :) Ááách :)

Bolo v celku rozkošné, ako sa to dievča červenalo a hanbilo. A bolo milé, keď som si všimla ako pokukuje po Niallovi a on jej tie pohľady opätuje z čoho sa ona ešte viac červenala. Nehovoriac o tom, keď k nej pristúpil, začal sa s ňou rozprávať a potom jej navrhol aby si dali nejakú spoločnú funny fotku. Iba oni dvaja.

„Diana, prosím, odfoť nás,“ požiadal ma o pomoc Niall. S úsmevom na perách som zobrala tomu dievčaťu z trasúcich rúk foťák.

„Akú si vymyslíme pózu?“ otočil sa na ňu s jemným úsmevom. Pokrčila plecami  a zapozerala sa do zeme.

„Čo keby ste si na začiatok spravili len normálnu usmievavú fotku?“ navrhla som. Obaja prikývli a ja som ich cvakla. Skontrolovala som vo foťáku fotku. Obom im to tam pristalo. Dokonca by im to pristalo aj ako páru.

„Niall, čo keby ste si urobili takú fotku, že by si jej dal pusu na líce?“ s úškrnom na tvári som navrhla.

„Nebude ti to prekážať, Lucy?“

„Ehh..“ vyšlo z nej a potom sa pohľadom uprela na mňa. Zjavne u mňa hľadala podporu. Milo som sa na ňu usmiala a jemne prikývla. Trocha jej to dodalo odvahu.

„Koľko dievčat by kvôli takej fotke zabíjalo a ja by som to premrhala? No way,“ jemne sa uškrnula. Povzbudený Niall jeho pery jemne pritlačil na jej líce, ktoré bolo v momente obliate červeňou. Znova som ich cvakla a prezrela si fotku. Bola super. Lucy sa trochu červenala, no to tej fotke iba dodávalo šmrnc. Keďže ten foťák bola zrkadlovka, všetko na nej dokonale vyniklo. Či už krása Nialla alebo Lucy alebo môj talent na fotenie. Vôbec si o sebe nemyslím veľa, len oceňujem to čo robiť viem.

„Nech sa páči, pozrite si to,“ podala som im foťák a odišla do miestnosti, v ktorej som bola predtým. Nikto si ma nevšímal a ani si neuvedomili, že som zmizla. S úľavou som si ľahla na posteľ a využívala chvíľku samoty. No ani tá mi nadlho neostala. Zrazu sa tam ako veľká voda vrútila Alice a v tvári bola bledá. Vyskočila som z postele a skočila ku nej.

„Si v poriadku?“ prihovárala som sa jej.

„Och, ty si tu? Prepáč, nevedela som. Tak ja pôjdem,“ otočila sa na odchod, ale ja som ju zadržala. Jej ruky boli v pomere k jej bledej tvári rozpálené.

„Nie, ostaň,“ usmiala som sa na ňu a pokynula, nech si  ide sadnúť so mnou na posteľ. „No tak to vyklop. Čo sa deje. Teda, niežeby ma do toho niečo bolo, no vyzeráš akoby is videla ducha a nechcem byť svedkom tvojho kolapsu, takže...“

„Ja len.. Bože, keby si vedela ako veľmi ich zbožňujem a teraz som tu. Si tu aj ty, mám s vami fotky, rozprávam sa s vami. Je to ako sen. Sen, z ktorého sa nechcem zobudiť, no o chvíľu sa tak stane,“ vysypala zo seba.

„Ale zlatíčko,“ pohladila som ju po ruke. „Dám ti môj skype a budeš mi môcť kedykoľvek zavolať. Ak budeš chcieť volať s chalanmi, privediem aj ich. Dokonca ti aj vybavím letenku do Londýna ak ich budeš chcieť vidieť,“ usmiala som sa.

„To myslíš vážne?“ neveriacky sa na mňa dívala.

„Jasné.“

„To nie je možné,“ krútila hlavou. Chvíľu som nič nehovorila, nech sa upokojí a potom som začala rozprávať o niečom úplne inom. Začala som sa jej vypytovať na hocaké hlúposti.

„Aká je tvoja obľúbená farba?“

„Fialová.“

„Máš doma psa?“

„Dokonca až dvoch,“ uškrnula sa. Bolo na nej dostatočne vidieť, že sa upokojila.

„A čo rada robíš vo voľnom čase?“

„Ja.. Milujem tanec,“ priznala sa mi.

„Vážne? A aký druh?“ zaujímala som sa. Veď to by mohlo znamenať, že by mohla tancovať aj pre mňa. Teda ak je dobrá. Ale vtedy mi nenapadla žiadna iná možnosť. Postavu na to mala, bola aj pekná, takže by mohla byť dokonalá tanečnica.

„Všeličo, ale najmä hip-hop.“

„A neukázala by si mi niečo?“

„Žiadny problém,“ postavila sa viditeľne smelšia. Zapla si hudbu z mobilu a postavila sa do úvodného postoja. To čo som videla, ma ohromilo ako ešte asi nič. Myslela som si o nej, že je dobrá, no to bolo slabé slovo. Mala v sebe dokonalý rytmus, bola pružná, svieža a dýchala z nej radosť. Tancovala s úsmevom na perách a keď skončila s očakávaním sa na mňa pozrela. Bez dychu som jej začala tlieskať.

„Si úžasná,“ vytisla som zo seba.

„Nemusíš až tak preháňať. Sú mnoho lepšie tanečnice ako ja,“ skromne podotkla.

„To nemyslíš vážne! Teda, nemám rada namyslených ľudí, lenže ty zjavne nevieš čo dokážeš. Alebo si to nechceš priznať. Tak či tak, nechcela by si tancovať pre nejakých slávnych spevákov? Alebo byť v nejakej tanečnej skupine?“

„Ja som v tanečnej skupine, ale vystupujeme iba po Livingstone.“

„Toto by mal vidieť celý svet! Počkaj chvíľu,“ zdvihla som prst a prechádzala môj telefónny zoznam. Keď som konečne našla to správne číslo bez zaváhania som ho vytočila.