New life 33

Znova dlhšiu dobu nebola časť a myslím, že sa už ani neoplatí stále písať, že tu nebola kvôli škole. Ale tak to proste je. Ehm a len tak mimochodom asi som sa proti mojej vôli zaľúbila -_- keď sa znova tak sklamem, asi ma už porazí

„No, koho by to nezaujímalo,“ prehodila som.

„Zavriete nás do väzenia?“ zhíkol Liam. „Veď sme nič neurobili. Dobre, vlastne urobili, ale nebol to cudzí pozemok. Ani sme nič nepoškodili. Ak nás zavriete, bude to celosvetový škandál!“ skríkol.

Tí policajti sa na seba pozreli a razom spustili smiech. „Kto povedal, že vás chceme zavrieť? Prepáčte, ale za takúto hlúposť sa do väzenia nezatvára.“

„Tak čo tu potom robíme?“ spýtal sa Niall.

„Musíme vám dať fúkať, pozrieť si vaše doklady a samozrejme ja mám sestru, ktorá je do vás blázon, takže by bodol podpis a bola by nadšená, keby ste si tu počkali do tej siedmej, ja by som jej zavolal a ona by sa tu dovalila.“

„Žiadny problém,“ svorne sme odpovedali.

Museli sme im odovzdať naše doklady, a potom ako povedali, nám dali fúkať. Keď som sa pozrela na to číslo, bola som zhrozená. Nikdy sa mi nestalo, aby som mala v sebe 1,4 promile. Teda aspoň o tom neviem, keďže som ešte nikdy nefúkala. Bolo to celkom vtipné. A to nehovorím len preto, že keď mám alkohol v krvi, tak sami zdá vtipné všetko, ale smiali sa na mne všetci. Dokonca aj tí policajti.

„Slečna, nefúkajte akoby ste chceli sfúknuť sviečky.“ Preto som sa nadýchla ešte raz a začala som  v predstavách fúkať balón.

„Už na to idete lepšie, ale musíte vydržať dlhšie fúkať.“

„Mohli by ste mi láskavo tykať? Dosť ma to vykanie vytáča!“ odvrkla som.

„Jasné. Ja som Daniel,“ podal mi ruku ten, kvôli koho sestre tu musíme trčať. Bol celkom sympatický. Vysoký, tmavý s vlasmi ostrihanými nakrátko. Úžasne tvarované telo. Teda aspoň to čo bolo vidieť cez bundu. Keď sme boli vonku som si ani nevšimla všimnúť, že sú to takí mlaďasi.

„Ja som Luke,“ zasmial sa ten druhý. Tvár mal ostro hranatú a vlasy trochu dlhšie. Myslím tým dlhšie ako Daniel, no stále kratšie ako Harry. Asi také ako ich má Louis. Jeho modré oči mu na tvári svietili. Mohol mať tak dvadsaťsedem. Obidvaja boli v podobnom veku.

„Ja som Diana.“

„Teší nás. A teraz prosím už nafúkaj,“ zasmial sa Daniel. Uškrnula som sa na neho a poriadne začala fúkať. Konečne sa mi to podarilo za čo ma pochválili. Pri tej pochvale som sa cítila ako malé decko ktoré chvália za bobok v nočníku.

Chalanom to šlo rýchlejšie. Už o tretej ráno sme to celé skončili. V tom čase je zarátané aj asi hodinové rozprávanie sa s policajtmi. Rozprávali nám všelijaké príhody z ich práce ale aj s rodiny. Dozvedela som sa veľa zábavných vecí, ktoré raz spolu s Harrym budeme rozprávať deťom.

„Bože, som ale unavená,“ sťažovala som sa počas zívania a položila si hlavu na Harryho plece.

„Vzadu máme dve postele, takže ak chcete, môžete si ísť pospať,“ ukázal prstom Luke.

„To vážne?“ zažiarili by mi oči, keby som ich nemala napoly zavreté.

„Jasné, len bežte.“ Ja Harry a Niall sme sa tam vybrali. Ostatní nemali na výber a museli ostať. Pri ich šialenej povahe zmiešanou s alkoholom typujem, že si poľahali na zem a spia tam.

Posteľ bola maličká, no s Harrym sme sa tam hravo vošli. Ja chrbtom ku stene a Harry bol tvárou oproti mne. Pozerali sme si do očí, trochu bozkávali, no potom ma ovládol spánok.

Zobudila som sa na hluk. Keď sa mi podarilo rozlepiť oči (a že mi to trvalo, pretože sa mi zlepili špirálou), zistila som, že Harry ma pozoruje.

„Dobré ránko miláčik,“ zašepkal a jemne ma pobozkal.

„Dobré. Koľko je hodín?“ rozospato som zamrmlala.

„Bude sedem. Daniel už volal sestre za chvíľu je tu.“

„Nevolala mi mama?“

„Myslím, že nie. Ale budeš jej musieť zavolať ty.“

„Asi,“ zamrmlala som. „Dáš mi tvoj mobil?“

„Prečo?“

„Pretože nemám paušál,“ uškrnula som sa.

„Ty a to tvoje vyvolávanie,“ prekrútil očami  a nahol sa po jeho mobil.

„Moja najlepšia kamoška býva úplne inde a ďalších kamarátov vídam tiež veľmi málo, takže sa nesťažuj. Ty máš peniaze ako hnoja v chlieve, takže ťa to nezabije,“ argumentovala som a zobrala jeho mobil z ruky. Vytočila som mamkine číslo a vymýšľala čo jej poviem.

„Prečo ma tak skoro budíš?“ zabručala po piatom zvonení.

„Aj ja ťa rada počujem. Len ťa chcem informovať, kedy odchádzame. O jedenástej predpoludním.“

„Nemali sme ísť už o deviatej?“

„Ehm.. Mali... Vysvetlím ti to, keď sa stretneme. Daj vedieť aj Lare a Tomovi. Ďakujem, ľúbim ťa mami! Ahoj,“ rozlúčila som sa a zložila.

„Ako to vzala?“

„Celkom fajn.“

„Ahojte!“ vkĺzli nám tam ostatní chalani.

„Čo tu robíte?“ šepla som.

„Poliši nás tu poslali. Vraj tá sestra už je v budove a oni chcú aby sme nastúpili vo veľkom štýle. Takže, ehm, mali by ste sa rýchlo upraviť a aspoň si dať do úst mentolku,“ skonštatoval Louis.

„Debil,“ zamrmlala som, ale dala na jeho radu. Hodila som si do úst žuvačku a druhú prestrčila cez pery Harrymu.

„Chalani!“ skríkli poliši. „A Diana!“ dodal Daniel. Rýchlo som si opravila vlasy, otočila sa na Harryho, ten sa na mňa sladko usmial a zašepkal, že som krásna. Prešli sme cez dvere a tam už čakalo asi šestnásťročné dievča. Malo vlnité blond vlasy, veľké modré oči naširoko roztvorené od vzrušenia a radosti.

„Ahoj,“ pozdravili sme sa jej a milo na ňu usmiali.

„Ty si neklamal,“ prehovorila vzrušeným hlasom, pozerajúc na nás, ale mysliac pri tom Daniela.

„V tom by som sa ti neodvážil klamať. Hm, ale nechcela by si sa k nim aj priblížiť?“ povzbudil ju. Nesmelo prikývla a pristúpila k nám o dva kroky.

„Chceš fotku?“ spýtal sa jej Niall. Neviem či sa mi to iba zdalo, ale očká mu pri nej svietili. Bez slova prikývla, pristúpila tesne k nám. Presnejšie stála v objatí Nialla a z druhej strany Louisa. Luke nás odfotil a Daniel sa postavil k nám.