New life 21

Takže.. znova tu dlhšiu dobu nebola časť.. Proste som nepolepšiteľná a neviem sak tomu tak často dokopať ako to bolo pred pár mesiacmi. No dúfam, že tu budem dávať nové časti pravidelnejšie. Ešte jedna vec. Čím ďalej tým je tu menej komentárov alebo žiadne. Môžem sa vás pýtať koľko chcem , no vy to asi proste ignorujete alebo ja neviem... A to mi proste dáva predstavu, že som vám ukradnutá a ani časti sa vám nepáčia. Preto ani nemám chuť písať... Takže toľko k tomu.

Toto je prvý zápisok v septembri a keďže som tu až teraz, preto sa vás pýtam Ako sa máte v škole? Napríklad prváci (ak tu nejakých mám), ako ste nabehli na nový režim? Nová škola, noví ľudia, učitelia. Všetko. 

Alebo deviataci. Ako sa cítite? Tento rok budete mať monitor, ja osobne som mala veľmi veľké stresy, no pre nič, pretože to bolo ľahké :D

A celkovo, už sa v škole učíte? Alebo zatiaľ to sú iba úvodné hodiny, branné a podobné veci? Pochváľte sa :) 

Zo začiatku sa všetci divili. Možno si ma nevedeli spoznať alebo ja neviem čo. No potom im to docvaklo.

„Diana?“ neveriacky sa spýtala Tess. Jemne som si hrýzla peru a prikývla som. Nastal skupinový úsmev a občasné výkriky.

„Diana!“ hodila sa mi okolo krku Michelle.

„Prečo si nás nikdy neprišla navštíviť?“ vyčítal mi Zac.

„Prepáčte, no nebol na to čas a priestor. Prečo ste nikdy neprišli vy?“ uškrnula som sa.

„Pretože na to neboli financie,“ zasmial sa Lucas a urobil to divné gesto pošuchaním prstov.

Rozhodla som sa, že to na nich všetko vybalím. To že je zo mňa speváčka a aj to, že o chvíľu spoznajú One Direction.

„Sadnem si k vám, pretože vám niečo musím povedať.“

„Kde je Rose?“ opýtala sa Mona.

„V nemocnici. Ona vás sem pre mňa dostala. Chcela som vás prekvapiť. Ale k veci. Asi ste o tom ešte nepočuli, no zo mňa je teraz speváčka..“

„Veď to je jasné. Vždy si si pospevovala,“ uškrnul sa Daniel, priateľ Rose.

„No to áno. Ale pokračujem. Asi by som mala začať od začiatku, ale predtým ešte jedna uisťovacia otázka. Je tu niekto directioner?“

„Ja,“ usmiala sa Tess.

„Mne tiež nie sú veľmi ľahostajní,“ uškrnula sa Michelle.

„Dobre. Takže keď som išla prvý deň do novej školy, učiteľka ma posadila k jednému chlapcovi. Zoznámili sme sa a stali sa z nás najlepší kamaráti. Raz bol on u mňa, potom ja u neho. Sníval sme o tom ako sa raz dostaneme do X-factoru a prerazíme vo svete ako to najlepšie spevácke duo na svete. No mňa jedného dňa zrazilo auto a upadla som do kómy. Prespala som aj X-factor, no on tam po presviedčaní od mojej či jeho rodiny a kamarátov šiel. A vo svete naozaj prerazil, nie sám, ale s ďalšími štyrmi chlapcami, s ktorými je v skupine. No a teraz s ním chodím.“

„Ako sa volá tá skupina?“ napoly hystericky zhíkla Tess. Asi to už tušila. Celkom jej to pálilo.

„One Direction,“ vydýchla som.

„Ty sa s nimi poznáš?!“ vykríkli Tess s Michelle naraz.

„S ktorým chodíš?“

„S Harrym. A ešte jedna vec. Práve teraz sú tu v tejto miestnosti. No nezavolám ich, pokiaľ si nebudem istá, že sa k nim budete správať normálne a nebudete mať potrebu to vykvákať každému. Sú to normálni chlapci a zaslúžia si niekedy pokoj od fanúšičiek. Takže prosím vás.“

„My budeme slušné,“ celé vykoľajené z práve nabratých informácii sa usmievali.

„Tak ja idem pre nich. No jeden náznak hystérie, jačania alebo niečoho podobného, beriem ich preč! Je to jasné?“ Horlivo prikyvovali a chlapci iba znudene prikyvovali.

Vybrala som sa po chalanov, ktorí boli.. Vlastne ja som nevedela kde boli. Preto som prehľadávala všetky boxy. Cítila som sa pri tom veľmi nepríjemne. Asi dvakrát som vyrušila bozkávajúci párik, raz nejakú partiu dedkov, ktorí hrali šach a zopárkrát pojašené pubertiačky, ktoré sa až nadmieru chichotali. Zničená som s poslednou nádejou došla k autu. Svetlá sa odrážali na navoskovanom čiernom aute. Zaklopala som na okienko cez ktoré nič nebolo vidieť a čakala na odozvu.

„Heslo!“ zakričal podľa hlasu usudzujem, že Louis.

„Ježiši, Louis. Nevymýšľaj, ale všetci vystúpte!“

Vydal zvuk podobný tomu čo znel ak v nejakých vedomostných súťažiach odpovedajú zle na otázku.

„Skús znova,“ zavelil a stavím sa, že si odul spodnú peru ako malé dieťa, ktoré neustúpi kým to nedosiahne.

„Mrkva?“ rozhodila som rukami.

„Dopekla, tá je ale dobrá,“ zasmial sa Louis, otvoril dvere a dovolil všetkým odísť. Harry si ma k sebe privinul a nežne ma pobozkal. Všimla som si, že Zayn rýchlo odvrátil pohľad a zapozeral sa do zeme.

„Všetko pripravené?“ usmial sa Liam.

„Jasné. Poďme,“ popohnala som ich. Pred tým boxom som sa ešte raz obzrela za chalanmi, sadla som si vedľa Michelle, aby si radšej nikto nesadol vedľa nej. Zayn tam neprišiel. Nemala som poňatia, kde zmizol, no keďže chlapci si nerobili starosti, tak asi šiel iba na toaletu.

„Takže toto je Liam, Niall, Louis a môj Harry,“ usmiala som sa preplietla si prsty s Harrym, ktorý sedel vedľa mňa. Oproti mne sedel Daniel, vedľa Daniela Niall a Liam. Louis sedel vedľa Harryho. „No a toto je Daniel, Lucas, Zac, Tess a Michelle,“ predstavovala som sa  celý čas sa usmievala. Páčilo sa mi, že všetci moji kamaráti boli pokope.

„Nepodpíš...“ začala Tess pozerajúc zbožne na Zayna, No Michelle ju štuchla a razantne pokrútila hlavou. Zaslúžila si preto odo mňa ďakovný úsmev.

„Nechcem tu len tak sedieť, preto by ste nám o sebe niečo mohli povedať,“ usmial sa na všetkých Liam.

„Milujem futbal a nechápem ako to, že mi toto všetko Rose zatajila,“ pokrútil Daniel hlavou.

„To preto, že vedela, že by to iba narobilo problémy. Prepáč jej to. Ja som ju o to poprosila.“

„To je v pohode.“

„Ďalší?“ usmial sa Niall a nemohla som si nevšimnúť ako z toho dievčatá roztápali.

„Ja milujem futbal a basket. Moji rodičia vlastnia túto krčmu,“ ozval sa Zac.

„Môj život je futbal, gitara a posilka,“ uškrnul sa Lucas.

„A čo vy dievčatá,“ neodolateľne sa na nich usmial Louis.

„Ja-ja-ja,“ habkala Tess. „Ježiš, ja to musím ísť trocha predýchať,“ vzdychla si a utiekla z boxu nasledovaná Michelle.

„Asi pôjdem za nimi,“ pomaly som prehovorila, postavila sa vybrala sa za nimi. „Nepozabíjate sa tu, však nie?“

„Nie, len choď,“ usmial sa na mňa Harry a so smiechom ma pľasol po zadku.

So smiechom som vyšla, no niekto mi siahol na ruku a stiahol ma do vedľajšieho boxu. Druhou rukou mi šikovne zavrel oči a šeptavým hlasom sa ku mne prihovoril.

„Pustím ťa, až keď mi dáš šťavnatý bozk,“ zašepkal mi do ucha povedomý hlas.