New life 60

Zlatíčka moja :) Znova sa vám ozývam po dlhej pauze. Možno ste si na to už aj zvykli. A radšej nehovorím, že kedy bude ďalšia časť, keďže skoro nikdy to nesplním. No viem, že tento týždeň nebudem toľko sedieť na fb, takže možno sa mi niečo viac zo seba podarí vysúkať.
Strašne vám ďakujem za komentáre, veľmi ma potešili :)  A ty, Noms, čo pre teba urobím? Naozaj si mi veľmi pomohla :)

 Po obrade sme sa presunuli do sály. Nastal ten krásny moment prvého tanca mladomanželov. Toto nacvičovali dosť dlho a musím povedať, že to bolo domyslené do úplne poslednej možnej časti.  http://www.youtube.com/watch?v=FULXLzn4Gl0  Všetci sme so zatajeným dychom pozorovali ako ju vyzval do tanca a ladne s ňou prešiel do stredu srdca, ktoré bolo ohraničené ružami. Počas celého tanca si pozerali do očí. Keby ste len vedeli, ako som len chcela byť na ich mieste ... Ten spôsob akým sa zladene pohybovali, ako sa držali, ako si pozerali do očí. Spôsob, akým bolo vidieť ich lásku...

Po tanci sme čakali na obed, za mladomanželmi ešte stále chodili gratulanti. Keď priniesli polievku, navzájom sa kŕmili a pravdu povediac, bolo vidieť, že to ešte nikdy nerobili. Našťastie mali podbradníky. Pretože inak... No, neviem ...

„A teraz nastal čas na tanec otca s dcérou,“ zahlásil Louis, ktorý v ten večer aj s ostatnými chalanmi slúžil ako moderátor. Jej otec k nej pristúpil a odviedol ju na to isté miesto ako pred tým Liam. Všimla som si ( a asi aj všetci ostatní), že jej začali slzy vychádza až potom čo jej ocovi padla prvá slza. Slza šťastia? Lásky? Dojatia? Smútku, že jeho dcéra už nie je maličké dievčatko? Ktovie. Asi iba on. V polovici pesničky sa k nim začali pridávať aj ostatní. A ja? Ostala som na ocot. Ale žeby mi to vadilo? V žiadnom prípade. Oca som si ešte stále nenávidela. Kto by to tak necítil na mojom mieste?

Z môjho zamyslenia ma vytiahol až dotyk. Strhla som sa a za mnou stál usmiaty Tom.

„Vidím, že si tu nejaká osamelá,“ uškrnul sa. „ Nepôjdeš tancovať?“ nastavil mi ruku a ja som ju s radosťou priala. Áno, mal to byť tanec s otcom, no on mi ho v podstate aj nahrádzal. Bol mužom domu, teda aj otcom. Bratom a mojim najlepším kamarátom.  S ťažkosťou som si hlavu oprela o jeho rameno.

„Čo sa deje?“ chytil ma pevnejšie a s obavou mi stlačil ruku.

„Nič Tom. Len.. všetko má byť inak. Takto som si to nepredstavovala. Chcela som tu mať doprovod, pri tancovaní by sme si užívali blízkosť,  vymenili zopár krásnych bozkov a čo mám? Zlomené srdce v depresii a radosti zároveň,“ hlesla som.

„Ty si asi ten najväčší zmätkár akého poznám.“

„Zmätkár?“

„No pozri sa na seba. Máš depresiu, ale pociťuješ aj šťastie?“

„Truľo jeden,“ zaborila som si hlavu ešte hlbšie. „Mám zlomené srdce, no som rada  za túto krásnu lásku, ktorá sa dnes spečatila.“

„Ale veď nevieš aké to bude s tebou ešte dnes. Vieš koľko sa toho môže zmeniť? Možno nakoniec to bude tvoj najšťastnejší deň,“ usmial sa a pohladil ma po vlasoch. „A ak nie.. Tvoj partner budem ja! A... otoč sa,“ usmial sa ešte žiarivejšie a ja  som konečne zdvihla hlavu a pozerala sa smerom, kde boli jeho oči. Srdce mi zaplesalo, keď som si uvedomila kto tam stojí. Teda.. sedí. Rozbehla som sa (ak hovorím rozbehla, myslím snažila sa nezabiť na podpätkoch no zároveň byť pri nej čo najrýchlejšie) a hodila sa do jej pripraveného náručia.

„Rose,“ šťastne som sa usmievala. „Čo tu robíš?“

„Pozval nás Liam,“ žiarila šťastím. „Trošku nám meškal let.. Chápeš, šli sme lietadlom!“ smiala sa.

„Hlavne, že si tu... Chceš im ísť zablahoželať?“

„To som už stihla. Teraz by som sa s tebou rada porozprávala. Uvedomuješ si, koľko sme toho vymeškali. Aké dôležité veci sme si hovorili len cez skype a ja som nemala možnosť ťa podržať?“

„Zlatíčko, som strašne rada, že ťa vidím. Poďme si sadnúť, aby sme si pozreli program čo pripravili chalani.“

„Ja už sedím,“ uškrnula sa.

„Ach Rose,“ prekrútila som očami nad jej humorom, ktorý je pomáhal sa vysporiadať sa s jej postihnutím.

Urobili sme jej miesto pri našom stole družičiek. A ... chalanov. Áno, aj Harryho. Lenže obaja sme boli na úplne iných koncoch stolov. Teda, pri obedovaní, keďže teraz boli na provizórnom javisku.

„Dnes konečne nastal ten dlho očakávaný deň..“ začal Niall, no Louis ho prerušil „tichým“ „nie sme v kostole“ a snažil sa to zamaskovať zakašľaním. Niall naňho hnusne pozrel a pokračoval v jeho prehovore.

„Už od začiatku ich vzťahu bolo jasné, že to nebude krátkodobé. Niektorí sme dokonca stávkovali ako dlho im to vydrží. A viete čo som povedal ja? Že sa vezmú. Takže,“ otočil sa k chalanom. „Vyhral som a vy mi dlžíte peniaze,“ víťazoslávne sa zasmial a vyslúžil si štuchance od chalanov a smiech od počúvajúcich ľudí. „Teraz vám zaspieva Harry pieseň, ktorú si sám vybral a trval na nej,“ očarujúco sa usmial a ustúpil dozadu. Harry elegantným krokom prestúpil pred mikrofón, kývol na kapelu a tá začala hrať.  https://www.youtube.com/watch?v=KVC4ytoh6W4

Pesnička v spojení s jeho úžasným hlasom bola jednoducho očarujúca. Dal do toho všetko cit čo v sebe našiel a... Bolo to naozaj alebo sa to len zdalo? Asi trikrát som zachytila jeho intenzívny pohľad na sebe, ktorý mi vypaľoval dieru do tela a prinášal mi zimomriavky. Áno, ešte stále na mňa takto pôsobil.