New life 41

Trocha neskôr ako som pôvodne plánovala, ale predsa! Btw, nedalo sa písať, keď mi za chrbtom skákala  sesternica, vrieskala, skákala po posteli, potom tam k nej ani neviem ako vyliezol aj bratranec (sesternica 7 rokov a bratranec rok a pól) Takže ďakujem pekne -_- Zajtra píšeme test z franiny, skoro nič neviem, absolútne nechápem členom du, de la a tak podobne. Idem si natískať do hlavy aspoň niečo. Btw, v tom teste  je 50% už 4. To čo je za princíp?!

 

„Harold! Okamžite otvor oči a zdvihni svoju riť z postele! Ešte nie si ani zbalený a my sme chceli o polhodinu odchádzať!“ skríkla som na ešte spiaceho Harryho. Áno, možno som bola nervózna viac ako by som mala, no už ma začínal štvať. Budila som ho pred hodinou a ja som sa zatiaľ šla osprchovať a upraviť. A on ma vôbec nepočúval a spal ďalej? Ďakujem pekne. Krásne uponáhľané ráno.

„Veď vstávam, nebuď nervózna,“ zamrmlal a prevalil sa na druhý bok.

„Harold Edward Milward Styles, neštvi ma a konečne vstaň!“

„Poď ku mne láska,“ zachechtal sa.

„Robíš zo seba idiota,“ zahundrala som so zlosťou v hlase a ako veľká voda sa prihrnula k posteli. On ma mihom ruky stiahol ku sebe.

„A teraz si v mojom zajatí,“ zahuhlal mi do vlasov.

„Bože, prosím ťa, vstaň a choď sa zbaliť.“

„Chrobáčik vieš o tom, že mne to trvá asi päť minút? A upravím sa za ďalších päť.“

„Možno to balenie by som ti aj verila, no tú úpravu nie,“ zahundrala som a silou mocou sa chcela vyslobodiť z jeho zovretia.

„Po zlom to nepôjde. Musíš mi dať veľký bozk s tou najväčšou láskou a upokojiť sa. Inak tu budeme ležať možno aj do noci.“

Najhoršie na tom bolo to, že mal pravdu. A obaja sme to vedeli. Preto som sa snažila čo najrýchlejšie upokojiť a potom s úsmevom na perách sa k nemu otočiť a vtisnúť mu bozk.

„Takto sa mi to páči,“ usmial sa a vyhupol sa z postele. Darmo on už vedel ako na mňa. V trenkách začal pobehovať po izbe a hádzal oblečenie do kufra. A keď hovorím hádzal mám na mysli doslova hádzal.

„Bože Harry čo to robíš?“ zúfalo som si vzdychla. Fakt už sa mi z neho tlačili slzy do očí.

„Balím sa.“

„Veď takto sa ti všetko pokrčí,“ rozhodila som rukami a odstrčila od kufra.

„Ja by som si to uložil,“ zasmial sa.

„Choď sa upraviť, najesť alebo neviem čo chceš ešte urobiť, len už choď nech čo najskôr odídeme. Ja ti to uložím.“

„Ďakujem láska, si poklad,“ usmial sa, nežne pobozkal a bežal do kuchyne. A ja som tam ostala s jeho oblečením, ktoré tam nahádzal. Všetko som znova vyhádzala von  a začala to pekne ukladať. Samozrejme nebol by to on, ak by tam nehodil dve krabičky prezervatívov. So smiechom som nad tým len pokrútila hlavou a uložila ich do bočného prečinku.

„Diana!“ niesol sa krik celým domom. „Nie si hladná?“

„Už som jedla miláčik!“ odpovedala som a zazipsovala kufor. Oficiálne sme boli zbalení a dúfam, že aj pripravení. Zošla som do kuchyne, kde už boli zoskupení všetci. Rátam do toho aj Lucy, ktorú dnes čakal konkurz pre Cher Lloyd.

„Prajem ti veľa šťastia,“ objala som Lucy, ktorá sa práve na mňa usmiala.

„Ďakujem, Budem to potrebovať.“

„Ale čoby. Ty na to máš, Uvidíš, zvládneš to,“ povzbudzujúco som sa na ňu usmiala. „Kto tam s tebou ide ako podpora?“

„Ja,“  Niall sa hrdo pobúchal po hrudi a následne sladko usmial na Lucy, ktorá mu to opätovala. Vedela som si ich živo predstaviť spolu.

„Už sme zbalení, láska?“ uškrnul sa na mňa Harry a ja som sa musela ovládať, aby som po ňom niečo nehodila. „Tak kde sú kufre?“ smial sa ďalej. Vtedy som už mala sto chutí ho zabiť, takže keď prehádzal okolo mňa, len sa kryl a následne utekal hore pre kufre.

Bolo už jedenásť hodín, keď sme sa konečne vytrepali pred dom a tam sa lúčili. Objímanie, Louisove nariekanie a Zaynove pohľady. Ach bože, Zayn. Len čo sa nám naše pohľady stretli, zavolal ma na bok. Čo som mala urobiť? Musela som ísť.

„Ešte stále si so mnou nestrávila jeden celý deň. Dúfam, že si na to nezabudla,“ riekol potichu, aby si bol istý, že nás nikto nebude počuť.

„Si si istý, že je to po tom všetkom ešte potrebné?“

„Ja to chcem a sľúbila si to. Dokonca si potrebujem ujasniť niektoré veci. Myslím, že to bude takto lepšie pre nás oboch. Preto ti to hovorím. Navrhni deň a v ten deň aj pôjdeme. Hlavne nech sa to už neodkladá.“

„Ach Zayn.“

„Prosím,“ zapozeral sa mi do očí.

„Tak dobre,“ vzdychla som po chvíli. Týždeň budeme v Holmes Chapel. V ten deň ako sa vrátime to nepôjde. No na druhý deň má už Harry naplánované stretnutie s Edom. Idú Bohviekam. Takže vtedy?“

„Jasné. Už teraz sa teším,“ usmial sa a pohol sa naspäť k ľuďom. Tam ma ešte raz objal a s Harrym sme nastúpili do auta.

„O čom si sa rozprávala so Zaynom?“ spýtal sa, keď naštartoval auto. V hlave som rýchlo vymýšľala vierohodné klamstvo.

„Chcel poradiť ako znova a lepšie začať s Perrie, tak som mu sľúbila, že mu s tým po príchode naspäť domov pomôžem. Veď vieš. Vtedy ako sa máš stretnúť s Edom. Aj tak by som sa doma nudila.“ Nešlo mi do hlavy, ako som bola schopná takto jednoducho klamať.

„Tak to som rád, že sa s tým už zmieril. Hoc, chápal som aké to je nepríjemné, keďže my sme mali možnosť si vybrať dievčatá a jemu sme ju vnútili.“

„Áno, je to dosť nepríjemné, no môžu byť aspoň kamaráti. A čo vieš, možno sa do seba časom zaľúbia. Veď toho určite majú veľa spoločného. Minimálne spev a ten dosť zaváži.“

Po asi troch hodinách cesty sme si urobili prestávku. Zastavili sme na benzínovej pumpe. Harry natankoval auto, zatiaľ čo ja som nám objednala kávu.  Obsluhoval to celkom pekný chlapec. Teda, čo to trepem. Už muž. Mal asi dvadsaťpäť rokov a bol sexy. Dovolím si povedať, že ma aj balil. Teda, len do chvíle, kým neprišiel Harry a jedným pohľadom ho odrovnal.

„Len na chvíľu si dovolím nebyť s tebou a už ťa balia nejakí cudzinci,“ mračil sa. Keby si len vedel, že ma balí aj tvoj kamoš, pomyslela som si so smútkom na duši a odchlipla si z kávy.