New life 45

Takže tu je tá časť :) Splnili ste čo ma veľmi teší, no ja komenty nemienim už prízvukovať... Takže budem veľmi rada, ak nové časti budete komentovať, no prosiť o to nebudem.

Ale sa mi fajn štrajkuje :D Zajtra idem s kamoškou konečne na Twilight, takže potom pošlem naše dojmy :) A chcem aj tu zablahoželať Denise, pretože ona ma už toľko krát potešila, rozosmiala a tak podobne :) Takže znova všetko najlepšie :) A túto časť venujem tebe :) 

„Takže kde ideme teraz?“ spýtala som sa, keď sme sa teperili naspäť po poli. Mne už bola neskutočná zima, preto sme odišli už asi po pol hodine. Darmo, počasie je nevyspytateľné.

„Koľko je hodín?“ odpovedal mi otázkou. Ofučane som si vybrala mobil z vrecka a zistila, že je ešte len niečo po pol tretej. Zvestovala som mu to a on len s vážnou tvárou prikývol. „Všetko stíhame,“ usmial sa a poťahal ma za ruku. Opatrne som našľapovala a zo všetkých síl sa snažila nevytknúť si členok. Po asi polhodine trmácania sa, sme došli na poľnú cestu odkiaľ to na asfaltku bola už len chvíľka. Ruka v ruke sme pomaly kráčali až k nášmu domu. Chcela som sa prezliecť do čistého, možno aj do niečoho pekného, no zatrhol mi to. A zároveň mi aj zničil predstavu pohodového večera na čistom a teplom mieste. Preto som si len zobrala ešte jedu teplú bundu, na Harryho povel postavila vodu na čaj a pripravila dve litrové termosky. On zatiaľ zháňal teplé deky a tiež sa šiel prezliecť do niečoho teplejšieho. Z jednej strany mi to prišlo milé, ale na druhej strane som chcela byť v teple a na bezvetrí. Nezaslúžila by som si to? Len čo zišiel dole, rýchlo ma schmatol za ruku a ťahal do auta. Vonku ešte svietilo slnko, no dlho už tak byť nemuselo.

„Už mi povieš kde ideme?“ vzdychla som, keď som si vlasy opravovala do normálnejšieho drdolu. No on sa iba usmial, a naštartoval. Znova sme šli smerom do lesa. No tentoraz sme nešli na našu čistinku, ale zamierili sme do kopcov. Harry vedel, prečo sme šli na Range Rover. No ani ten nedokázal vyjsť do strmých kopcov, preto sme tam zaparkovali a museli pokračovať pešky.

„Rýchlo!“ so smiechom ma poháňal.

„Robíš akoby horelo,“ hundrala som a snažila sa ísť rýchlejšie. Asi po piatich minútach stúpania sme sa ocitli na inej čistinke. Očarane som tam zastala, a Harry pokračoval na okraj, kde vykukovala skala.

„Stihli sme to,“ usmial sa a pokynul mi, nech idem k nemu. Pomaly som k nemu vykročila. On už rozkladal deky a sadol si. Nie úplne na okraj. Predsa nie je samovrah. Ja som si opatrne sadla vedľa neho a sledovala scenériu pod nami. Slnko sa pomaly strácalo za vrcholkami stromov a obloha bola zafarbená do oranžovo-ružovo-fialova. Mraky okolo sa pohybovali pomaly akoby ani oni nechceli nič z tej krásy prepásnuť. Popravde toto bol asi ten najkrajší západ slnka aký som kedy videla.

„To je krásne,“ vzdychla som a oprela si hlavu o Harryho plece.

„Ja viem. Preto som ťa sme vzal,“ pobozkal ma do vlasov a oprel si hlavu o tú moju.

„Prečo si ma sem nevzal skôr?“ vyčítala som mu so smiechom v hlase.

„Ani neviem. Nebol na to čas. No od kedy som bol do teba zaľúbený som tu trávil ešte viac času ako obvykle. Sedel som tu a pozoroval. Premýšľal som ako ti vyznám city. A pravdupovediac prichádzali mi na um iba samé stupídnosti,“ zachechtal sa.

„Napríklad?“ zdvihla som obočie.

„Tak napríklad...Sedela by si u mňa v izbe, rozprávali by sme sa a tak ako vždy by to nakoniec skončilo priateľskou hádkou, ktorú sme ukončovali šteklením. A keď by som bol nad tebou, tak by som sa jednoducho k tebe naklonil a pobozkal ťa.“

„A čo je na tom stupídne? Náhodou by to bolo super.“

„No čo keby si to ty tak necítila? A hovorila by si mi, že som urobil hlúposť a nechceš stratiť takého kamaráta akým som?“

„Tak po prvé, ak si si doteraz ešte nevšimol som do teba zaľúbená. A možno aj úplne od nášho prvého stretnutia. A po druhé, ty si taký šikovný, že by si vymyslel nejakú výhovorku typu: Prepáč, ale vieš aké mám slabé kĺby a podlomila sa mi jedna ruka.“ uškrnula som sa.

„Tak toto je úplná hlúposť. Vymyslel by som niečo lepšie,“ smial sa.

„Vážne, čo napríklad?“ narovnala som sa a pobevene mu pozerala do očí.

„Asi niečo v tom zmysle. Och, prepáč. Len som chcel zistiť či si sa do mňa nezamilovala.“uškrnul sa.

„Čože?“ smiala som sa.

„No veď vieš. Ak by si ma ľúbila, tak by si bozk opätovala a ak nie, dala by si mi facku alebo s naširoko roztvorenými očami na mňa pozerala a vytisla zo seba: Harry, ja som tvoja kamarátka. Nemôžeš to kaziť. Mne to takto vyhovuje,“ napodobňoval vystrašený dievčenský hlas.

„Tak to by som nikdy nepovedala.“

„Že nie?“ premeriaval si ma.

„Čestné skautské!“

„Tak čo by si urobila?“

„Opätovala ti bozk,“ uškrnula som sa.

„Hm, tak to môžeš aj teraz,“ usmial sa a prisal sa mi na pery. Jeho bozky boli tak .. sladké. A plné lásky. Keby len bozky. Stačilo mi zazrieť pohľad jeho očí a hneď som vedela, že som najšťastnejší človek na zemi. Veď mám jeho. A on ma miluje nech som aká som. A ja jeho tiež.

Nevedela som sa nabažiť chuti jeho pier, preto som sa s nimi jemne pohrávala a vychutnávala si ten pocit. Alebo azda chuť? No potom niečo píplo a zasmial sa mi na perách, následne jemne odklonil.

„Ja som ti tu chcel ukázať krásy prírody a my sa tu celý čas bozkávame,“ smial sa.

„Akoby ti to vadilo,“ hundrala som.

„To máš jasné, že mi to nevadí, no teraz chcem, aby si sa pozerala.“

„Na čo?“

„Pred svoj nos.  O chvíľu to uvidíš. Päť, štyri, tri, dva, jedna.. teraz,“ usmial sa.