Vyšli
sme na poschodie a vošli do jeho izby. Mal tam na pohľad pohodlnú posteľ,
skriňu z dubového dreva a podobné veci. No našla som tam aj gitaru.
Krásnu, lesklú, tónovanú gitaru. Podobnú ako mám aj ja. Bola opretá
o posteľ.
„Zahraj
a zaspievaj mi niečo,“ žobronila som.
„Ja? Ty
si sľúbila, že mi dnes zaspievaš,“ uškrnul sa.
„Zaspievam
ti, ale potom aj ty. Sľubuješ?“
„Sľubujem.“
Vzala
som do ruky ten úžasný nástroj a v rýchlosti som rozmýšľala, čo si
vyberiem. Nakoniec som sa rozhodla. Zahrala som predohru a začala spievať.
I thought I saw a man brought
to life
He was warm He came around like was
dignified
He showed me what it was to cry
Well you couldn´t be that man I adored
You don´t seem to know
Don´t seem to care what you heart si for
But I don´t know him anymore
There´s
nothing where he used to lie
My conversation has run dry
That´s what´s going on
Nothing fine I´m torn
I´m all about of faith
This is how I feel
I´m could and I´m shamed
Lying naked on the floor
Illusion never changed into somenthig real
I´m wide awake and I acn se the perfect
is torn
I´m already torn
Dospievala
som a pozerala sa do neznáma. Chcela som vedieť či sa mu to páčilo, ale
bála som sa, že nie. Tak som radšej mlčala a čakala kedy sa ozve. Neviem
či prešlo iba niekoľko sekúnd alebo minút, keď som sa na neho pozrela. Bála som
sa, že mi nechce ublížiť svojím posudkom, tak radšej mlčal. Začala som skúmať
výraz jeho tváre a najmä jeho oči. Oči, zrkadlá do duše. Videla som tam
prekvapenie, úžas, nadšenie a niečo čo som nevedela pomenovať. Už ma
prestávala baviť ta neistota, prehovorila som.
„Onemel
si?“ nervózne som sa zasmiala. Potriasol hlavou.
„Neonemel,
ale pekne si ma ohromila. Kde sa ten hlas v tebe berie? Spievaš úžasne!
Ty-ty-ty...“ zakoktal sa. Z jeho odpovede som bola nadšená. Fakt si to myslí? Prebehlo mi mysľou.
Usmiala som sa.
„Čo ja?“
„Ty to
o sebe nevieš? Si úžasná! Teda spievaš úžasne. Teda nie žeby si nebola
úžasná. Teda ....“ Zjavne bol v rozpakoch. Musela som sa usmiať ešte viac
a zastrčila si kučeru za ucho.
„Nemusíš nič hovoriť. Ja ťa chápem.“ Ďalej to
neriešil.
„Spievaš
niekde?“
„Áno,
spievam.“
„Kde?“
so záujmom sa spýtal
„Vo
sprche.“ Vybuchli sme do smiechu.
„Ale ja
som to myslel vážne. V nejakej kapele alebo zbore?“
„Keď som
bola malá, spievala som v kostole. No teraz jedine na nejakých rodinných
oslavách alebo ako hovorím, v sprche.“
„Ale
toto by mal počuť celý svet, nie len tvoja rodina a sprcha.“
„Je to
pekná predstava, ale bohužiaľ, nie realita.“
„Robíš
si zo mňa srandu? Keby si toto povedali všetci, nemali by sme žiadnych
spevákov. Ale oni išli za svojím snom a dosiahli to. A ty to
dosiahneš tiež. MY to dosiahneme tiež. Budeme duo Diarry Spyles. Budeme spievať
po celom svete. Náš prvý koncert bude tu v Holmes Chapel. Neskôr budeme
vystupovať po celom UK. To už budeme tak slávni, že budeme na špičkách
hitparád. Na naše facebooky a twittery nám budú všetci vypisovať poďte do Austrálie, Nemecka, Švédska,
Francúzska... proste všade a my im urobíme po vôli. A vyhrajeme
Brit Awards!“ prešiel rukou po neviditeľnom nápise. Jeho predstavy boli úžasné
a to je jedna z vecí, prečo mi za tak krátku dobu prirástol
k srdcu. Ale je to ťažko splniteľné. Začala som sa smiať, pretože on ešte
stále básnil o tom, ako porazíme Adele a ona bude sklamaná.
„Bude to
úžasné. No a aby sa nám to čo najskôr splnilo, prihlásime sa do X-factoru.
Neopováž sa protestovať!“
„Ak to
urobím, čo mi spravíš?“ zaškerila som sa.
„Tak ty
budeš provokovať?“ zákerne povedal a pomaly sa blížil ku mne. Priskočil
a začal ma štekliť. Som strašne šteklivá a teraz to, nanešťastie,
zistil.
„Nie!
Prosím, prestaň! Prosím!“ prosila som pomedzi smiech a snažila som sa mu
to vracať. Ležala som na zemi a on kľačal nado mnou.
„Pôjdeš
so mnou do X-factoru?“
„Prestaneš,
ak poviem áno?“
„Áno,
ale iba ak to budeš myslieť vážne.“ Keď usúdil, že nič nepoviem, začal ma ešte
intenzívnejšie štekliť.
„Prestaň,
prosím!“
Na
chvíľu prestal a spýtavo sa na mňa pozrel. Začala som nad tým premýšľať.
Veď za vyskúšanie nič nedám. Ak nepostúpim, svet sa nezrúti. Samozrejme, bola
by som z toho sklamaná, ale so spevom by som neprestala. V podstate,
ja som s ním ešte ani nezačala. No a keby som nejakou šťastnou
náhodou postúpila, bolo by to úžasné. Ešte lepšie by bolo, keby som postúpila
až do finále. Stála by som na pódiu pred stovkami, možno tisíckami ľudí
a všetci by čakali iba na to, ako to zaspievam. Po speve by sa spustil
obrovský potlesk a ja by som bola najšťastnejšia na svete. No a keby
som vyhrala...bolo by to perfektné. Čo si to nahováram, bolo by to to
najlepšie, čo ma v živote postihlo. Rozhodla som sa.
takto to skončiť?! a si ty normálna?! rýchlo ďalšiu!!! :D inak, klasicky, úžasne dokonalé ♥♥
OdpovedaťOdstrániťSom úplne normálna :D Ako kedy.. Ale teraz som! :D Ďalšiu ešte musím napísať, ale neviem kedy sa mi to podarí.. Možno večer tu bude :) a ďakujem :)
OdstrániťWe're a group of volunteers and opening a new scheme in our community. Your website provided us with valuable info to work on. You've done an
OdpovedaťOdstrániťimpressive job and our whole community will be thankful to you.
Take a look at my website ribeye