I should have kiss you 6

Vyšli sme na poschodie a vošli do jeho izby. Mal tam na pohľad pohodlnú posteľ, skriňu z dubového dreva a podobné veci. No našla som tam aj gitaru. Krásnu, lesklú, tónovanú gitaru. Podobnú ako mám aj ja. Bola opretá o posteľ.

„Zahraj a zaspievaj mi niečo,“ žobronila som.

„Ja? Ty si sľúbila, že mi dnes zaspievaš,“ uškrnul sa.

„Zaspievam ti, ale potom aj ty. Sľubuješ?“

„Sľubujem.“

Vzala som do ruky ten úžasný nástroj a v rýchlosti som rozmýšľala, čo si vyberiem. Nakoniec som sa rozhodla. Zahrala som predohru a začala spievať.

I thought I saw a man brought to life

He was warm He came around like was dignified

He showed me what it was to cry

Well you couldn´t be that man I adored

You don´t seem to know

Don´t seem to care what you heart si for

But I don´t know him anymore

There´s  nothing where he used to lie

My conversation has run dry

That´s what´s going on

Nothing fine I´m torn

I´m all about of faith

This is how I feel

I´m could and I´m shamed

Lying naked on the floor

Illusion never changed into somenthig real

I´m wide awake and I acn se the perfect is torn

I´m already torn

Dospievala som a pozerala sa do neznáma. Chcela som vedieť či sa mu to páčilo, ale bála som sa, že nie. Tak som radšej mlčala a čakala kedy sa ozve. Neviem či prešlo iba niekoľko sekúnd alebo minút, keď som sa na neho pozrela. Bála som sa, že mi nechce ublížiť svojím posudkom, tak radšej mlčal. Začala som skúmať výraz jeho tváre a najmä jeho oči. Oči, zrkadlá do duše. Videla som tam prekvapenie, úžas, nadšenie a niečo čo som nevedela pomenovať. Už ma prestávala baviť ta neistota, prehovorila som.

„Onemel si?“ nervózne som sa zasmiala. Potriasol hlavou.

„Neonemel, ale pekne si ma ohromila. Kde sa ten hlas v tebe berie? Spievaš úžasne! Ty-ty-ty...“ zakoktal sa. Z jeho odpovede som bola nadšená. Fakt si to myslí? Prebehlo mi mysľou. Usmiala som sa.

„Čo ja?“

„Ty to o sebe nevieš? Si úžasná! Teda spievaš úžasne. Teda nie žeby si nebola úžasná. Teda ....“ Zjavne bol v rozpakoch. Musela som sa usmiať ešte viac a zastrčila si kučeru za ucho.

„Nemusíš  nič hovoriť. Ja ťa chápem.“ Ďalej to neriešil.

„Spievaš niekde?“

„Áno, spievam.“

„Kde?“ so záujmom sa spýtal

„Vo sprche.“ Vybuchli sme do smiechu.

„Ale ja som to myslel vážne. V nejakej kapele alebo zbore?“

„Keď som bola malá, spievala som v kostole. No teraz jedine na nejakých rodinných oslavách alebo ako hovorím, v sprche.“

„Ale toto by mal počuť celý svet, nie len tvoja rodina a sprcha.“

„Je to pekná predstava, ale bohužiaľ, nie realita.“

„Robíš si zo mňa srandu? Keby si toto povedali všetci, nemali by sme žiadnych spevákov. Ale oni išli za svojím snom a dosiahli to. A ty to dosiahneš tiež. MY to dosiahneme tiež. Budeme duo Diarry Spyles. Budeme spievať po celom svete. Náš prvý koncert bude tu v Holmes Chapel. Neskôr budeme vystupovať po celom UK. To už budeme tak slávni, že budeme na špičkách hitparád. Na naše facebooky a twittery nám budú všetci vypisovať poďte do Austrálie, Nemecka, Švédska, Francúzska... proste všade a my im urobíme po vôli. A vyhrajeme Brit Awards!“ prešiel rukou po neviditeľnom nápise. Jeho predstavy boli úžasné a to je jedna z vecí, prečo mi za tak krátku dobu prirástol k srdcu. Ale je to ťažko splniteľné. Začala som sa smiať, pretože on ešte stále básnil o tom, ako porazíme Adele a ona bude sklamaná.

„Bude to úžasné. No a aby sa nám to čo najskôr splnilo, prihlásime sa do X-factoru. Neopováž sa protestovať!“

„Ak to urobím, čo mi spravíš?“ zaškerila som sa.

„Tak ty budeš provokovať?“ zákerne povedal a pomaly sa blížil ku mne. Priskočil a začal ma štekliť. Som strašne šteklivá a teraz to, nanešťastie, zistil.

„Nie! Prosím, prestaň! Prosím!“ prosila som pomedzi smiech a snažila som sa mu to vracať. Ležala som na zemi a on kľačal nado mnou.

„Pôjdeš so mnou do X-factoru?“

„Prestaneš, ak poviem áno?“

„Áno, ale iba ak to budeš myslieť vážne.“ Keď usúdil, že nič nepoviem, začal ma ešte intenzívnejšie štekliť.

„Prestaň, prosím!“

Na chvíľu prestal a spýtavo sa na mňa pozrel. Začala som nad tým premýšľať. Veď za vyskúšanie nič nedám. Ak nepostúpim, svet sa nezrúti. Samozrejme, bola by som z toho sklamaná, ale so spevom by som neprestala. V podstate, ja som s ním ešte ani nezačala. No a keby som nejakou šťastnou náhodou postúpila, bolo by to úžasné. Ešte lepšie by bolo, keby som postúpila až do finále. Stála by som na pódiu pred stovkami, možno tisíckami ľudí a všetci by čakali iba na to, ako to zaspievam. Po speve by sa spustil obrovský potlesk a ja by som bola najšťastnejšia na svete. No a keby som vyhrala...bolo by to perfektné. Čo si to nahováram, bolo by to to najlepšie, čo ma v živote postihlo. Rozhodla som sa.