I should have kiss you 30

5000 zobrazení!!! Je to vôbec možné? :) Dnešný deň už ani nemôže byť lepší :)
Dala som vám tu sľubovanú dlhšiu časť :) Aj keď trocha neskôr ako som plánovala, no podarilo sa mi ju tu dať :) Dúfam, že sa vám bude páčiť :)

Harry

Sedel som v slzách na posteli a premýšľal. Ona ma už neľúbi, ona ma nenávidí behalo mi mysľou. Premietal sa mi ten jej výraz tváre, keď ju včera stretol. Umučený, smutný, nenávistný. Nechcel som, aby sa tak cítila, len kvôli mojej hlúposti. Bol som strašný idiot. Ani neviem, prečo som to urobil. Asi som mal nedostatok sexu alebo niečo také. Aj keď s ňou som ho ešte nemal, ale stačilo mi jeden pohľad na ňu a bol som spokojný. Vtedy som ju nevidel, necítil, nemohol bozkávať. Jediné čo som mohol, bolo počuť jej krásny zamatový hlas. A mne idiotovi, to vtedy nestačilo.

„Hlúpy idiot!“ skríkol som v plači. Niekto by si myslel, že ku mne všetci nabehli, ale nestalo sa tak. Za posledný čas, si už nato zvykli. Nadával som si aj vtedy, keď o tom Diana ešte nevedela. Myslel som si, že robím hlúposť aj keď som ešte bol s Caroline, ale vtedy som mal rozum v nohaviciach a tie vyhrali. Budem si to vyčítať do konca života. A keď sa ku mne nevráti, a myslím si, že nevráti, asi umriem.

„Harry! Máš šancu!“ skríkol Niall, keď mi vtrhol do izby.

„Ako si nato prišiel?“

„Povedala mi to.“

„Ty si bol s ňou?“ prebodla ma žiarlivosť.

„Kľud, bol som tak, aby som zistil či k tebe ešte niečo cíti. Ak si si nevšimol, sme dosť dobrí kamaráti.“

„A čo, cíti ešte niečo ku mne?“

„No...“

„Veď ma nenaťahuj ako gumu v gatiach!“

„Povedala, že si ju veľmi zranil. Fakt Harry, si debil.“

„Ďakujem, ale to viem aj bez teba a zistil som to už veľmi dávno. A ďalej?“

„Ona ťa milovala..“ ajajjaj. Minulý čas. „No zranil si jej city. Pochop, veď si ju podviedol a potom si jej bez výčitiek volal. Vieš ako sa musela cítiť? No, ale spýtal som sa jej či ešte máš šancu, pretože si robíš výčitky, miluješ ju, plačeš celý čas, nechcel si to urobiť, len si dostal akýsi skrat v nohaviciach a veľmi to ľutuješ. Proste ju chceš späť a budeš sa o to snažiť. Snažiť sa získať späť jej lásku a odpustenie. Keď som sa jej spýtal či ťa ešte miluje, povedala, že áno a možno ešte máš šancu. No povedz, nie som dobrý?“ hrdo sa usmial a buchol si päsťou po hrudi. Začal som sa smiať od úľavy a skákať. Párkrát som ho od šťastia objal a pri tom ho buchnátoval do chrbta.

„Ja ti pomôžem a ty ma teraz biješ?“ zasmial sa.

„Jasné, nie prepáč. Musím vymyslieť niečo, vďaka čomu by mi odpustila. Musí to byť romantické, ale nie gýčové. Niečo také, na čom by si všimla, že ju prosím o odpustenie, ale nie podlízavé, to nemá rada. Malo by to byť niečo zelené. Myslíš, že by sa nám podarilo dostať piano na lúku? Gitara tam bude určite, ale aj piano miluje. Nejako to budeme musieť vymyslieť. Nie, ja to budem musieť vymyslieť. Chcem aby som to robil celé iba ja. Alebo, aspoň zväčša. Ak tam bude zakomponovaná aj večera, určite to budem variť ja. Večera, večera... Nie je to moc gýčové?“

„Možno trocha, ale čo iné by si vymyslel. Keby to bola iba čisto večera a nič iné, tak možno by to vtedy bolo. Ale, ak tam dáš aj niečo iné...“

„Určite tam dám aj niečo iné. Ešte neviem čo, ale ja niečo vymyslím. Kedy máme najbližší koncert?“

„Až o dva týždne.“

„Tak toto sa zamieta. Ale časom by sa dalo aj to urobiť.“

„Čo?“

„Nebuď zvedavý a podaj mi papier a pero.“

„Nevieš sa postaviť?“ hundral no už mi to dával do ruky.

Zapísal som si všetko čo som potreboval.

300 sviečok

101 ruží

lupene ruží

100 dlaždíc

Ovocie

Zelenina

Kura

Zemiaky

Koreniny

Mlieko

Šampanské

Gitara

Piano

Okrúhly stôl

Obrus

Deka

Zabudol som na niečo? To bolo asi jediné, čo ma vtedy trápilo. No možno, ešte či sa jej to bude páčiť. Dúfal som, že áno. Ak to bude podľa mojich predstáv, malo by to byť perfektné. No ak sa jej to páčiť nebude, kvôli nej vymyslím ešte niečo krajšie. Alebo krajšie pre ňu. Pre ostatné by to tak nebolo. No ona je iná. Preto ju tak veľmi milujem. A ja IDIOT!!!! Som ju podviedol. Môj kamarát mi urobil strašne veľké problémy. Citové, no aj normálne.

Podal som Niallovi papierik a čakal na jeho reakciu.

„Zaujímalo by ma ako tam to piano dostaneš.“

„Asi zavolám nejakej firme. Iba si ho prenajmem a dám ho tam priniesť a potom aj odniesť. Alebo ho dám do detského domova. Áno. To by bol dobrý nápad. Určite tam nejaká vychovávateľka vie hrať. Aspoň sa tam tie deti budú mať lepšie.“

Niall mi začal jemne búchať po hlave. Akoby niečo hľadal.

„Čo robíš?“ nechápavo som sa na neho pozrel.

„Hľadám, kde ti zmizli rohy. Buď rád, že nehľadám chvost.“

„To by som ti už jednu čapol a Louis by ťa asi zahlušil.“

„Veď preto to nerobím,“ začal sa rehotať. Pokrútil som nad ním hlavou. Nemal som náladu na záchvaty smiechu. Riešil som niečo iné.

„Diana má zajtra čas?“

„Myslím, že áno. Ale pre istotu zavolám Rose. Mám jej číslo, tak ju do toho zasvätím.“

„Nič jej nepovie?“

„Nepovie. Ver mi.“

„Ak povie, zabijem ťa.“

„Trocha viery by nezaškodilo.“

„Poznáš ju jeden deň.“

„Ale ja mám z nej taký pocit. A Diana hovorila, že ak sa jej povie, nech nič nepovie, urobí tak. No a Diane veríš, že?“ Zamrmlal som áno a začal všetko vybavovať.

Najprv som zavolal do kvetinárstva. Už keď som poprosil 101 ruží, bola prekvapená, no keď som dodal 300 sviečok, myslím, že ostala stáť s otvorenými ústami.

„Robíte svadbu? Nie ste nato mladý?“

„Som mladý, ale svadbu nerobím.“ Už sa nič nepýtala, len som jej nadiktoval adresu a začal druhý hovor.

S Niallom som sa vybral na nákupy. Okrem toho čo bolo napísané, sme brali všetko čo sa nám zdalo potrebné. No aj to úplne nepotrebné. Načo nám bude klietka na papagája ak žiadneho nemáme? No Niall si myslel, že je to krásne. Kúpil si aj novú gitaru. Načo? Má ich dosť! No vraj si ku mne zabudol priniesť svoju a na mojej v poslednom čase hrajem ja dosť často. No, má pravdu.

Keď sme to všetko priniesli k pokladni, predavačka na nás prekvapene pozerala. Možno to bola preto, že nás spoznala, ale to dosť pochybujem. Mali sme kapucne a okuliare. Asi sme vyzerali divne. No keď som sa pozrel na všetky tie nezmysly čo sme kúpili, pochopil som.

Domov sme došli až večer a už vtedy som sa pripravoval na zajtrajšok. Psychicky aj fyzicky.

„Chlapci, čo si mám obliecť?“ zúfalo som vykrikoval po dome.

„Koná sa to až zajtra.“

„No zajtra je veľa práce, nestihol by som si vybrať oblečenie a nakoniec by som šiel v teplákoch.“

Louis si povzdychol a začal sa mi hrabať v skrini. Veľa vecí vyhadzoval za seba, no ja to upratovať určite nebudem. Uprace to on. No asi ani on to neuprace, takže to ostane tak, až dokiaľ sa s Dianou neudobrím a nezavediem ju tu.

Keď konečne vybral nohavice, začal sa hrabať v ďalších veciach. Rozhodol sa pre čierne rifle, bielu košeľu a čisto čiernu kravatu.

„To by malo stačiť. Je leto, takže zima nie je. Vydržíš to. Ale keby náhodou bola zima jej, nebolo by zlé, ak by si jej dal sako. Asi nad tým ešte pouvažujem.“

„Uvažuj rýchlo.“

„Zoberieš si ho. Ak by náhodou pršalo, bude sa hodiť. Ty zmokneš tak či tak, ale jej dáš sako.“

Už od rána bolo v dome rušno. Ja som varil, ostatní vysvetľovali, kde majú odniesť piano, preberali všetko čo som objednal a ja som sa začal strachovať, že to nestihnem. Pôvodne som ani nechcel variť ráno, no nakoniec som sa rozhodol, že to tesne pred mojím odchodom, ešte na chvíľu dám do rúry.

Keď som dovaril, vyšiel som na lúku a ukladal so spolu ostatnými veci, tak ako som to chcel. S našou prácou som bol nadmieru spokojný. Aj počasie nám prialo. Krásne svietilo slnko a šteklilo nás počas práce.

Bola asi hodina pred západom slnka, keď som sa išiel domov pripraviť. Dohodli sme sa s Niallom, že Dianu zoberie von, akože na nejakú párty a on ju tam dovedie.

Všetko bolo pripravené. Sviečky horeli, jedlo bolo na tanieri, pretože som ju už očakával. Niall mi prezvonil a to bol signál, že už mám nakladať. Pozeral som do stola a predstavoval si ako dopadne večer. No nakoniec som vyhnal z hlavy, pretože sa to aj tak nesplní. Vzdychol som si a zdvihol pohľad zo stola. Zbadal som moju krásku ako udivene všetko prezerá.