Uptown girl 25

Niall

Koncertovanie ma vyčerpávalo. No na druhej strane a to asi tej najpodstatnejšej, som to miloval. Keď sme stáli na pódiu a všetky oči nás hltali. Keď som začul, že vedia všetky slová našich pesničiek, majú v sebe ten rytmus, dávajú tam dokonca aj naše feelingy a celkovo. Dojímalo ma to a zároveň veľmi tešilo. Bol to neskutočný pocit. Moje poranenia našťastie maskérky šikovne zamaskovali. Ak by to neurobili, musel by som to všetko vysvetľovať a to by som asi psychicky nezvládol. Asi by som vybuchol do smiechu, ako ho Suzan dala dole. No koncertovanie samo o seba bolo úžasné. Ale kedy by to mohlo byť lepšie? Keby tam so mnou stála Suzan. Niežeby mi prítomnosťchalanov nevyhovovala. Naopak, mám ich veľmi rád, no nemôžem k nim pribehnúť, silno ich objať, vyzdvihnúť do vzduchu a bozkávať ich. Bolo by to divné a všetci by ma považovali za gaya. Toto si môžu dovoliť iba Harry s Louisom. Vlastne k bozkávaniu ešte nedošli a pre blaho našej skupiny, dúfam že ani nedôjdu. Predstavte si ako... Vlastne radšej si to ani nepredstavujte.

„Niall, znova premýšľaš nad Suzan?“ so záujmom sa ma spýtal Liam.

„Chlapče, tej sa musí ale štikútať,“ zasmial sa Zayn, no ani sa na mňa nepozrel. Bol zaujatý svojim odrazom v zrkadle. Baví ho stále sa na seba pozerať?!

„Veď ty to pochopíš, keď si nájdeš dievča,“ poznamenal som.

„A Perrie je čo, vzduch?“ nezaujato povedal. Keby k nej niečo cítil, povedal by to inak. S láskou v hlase.

„Veď ty vieš o čo ide vo vašom vzťahu.“

„Tu sa odráža, že som dobrý človek. Aspoň ich skupina bude slávnejšia. Úprimne, donedávna Little Mix skoro nikto nepoznal.“

„Ale to nie je láska. A ty to vieš. Čo sa stane ak sa do niekoho zaľúbiš?“

„Tak sa s Perrie rozídem a ona mi za to ešte poďakuje, že som s ňou tak dlho bol,“ zasmial sa.

„Si hrozný,“ uškrnul som sa a hodil do neho prvé čo mi vošlo pod ruku. Zhodou náhod, to bol lak na vlasy a Zayn sa na mňa ešte ďakovne usmial a začal si upravovať účes.

„Chalani! Harry mi zožral mrkvu!“ zavrčal Louis a chľochol na Harryho.

„Nepočúval si čo hovorím, len si ju chrústal. Musel som niečo urobiť,“ rozrehotal sa Harry.

„Liam, povedz mu niečo,“ zamračil sa.

„Aha, pozri sa vonku. Vidíš? Je tam Kevin!“ pokojne povedal Liam. Vedel aký to bude mať účinok. Všetci sme to vedeli. Louisovi sa tvár roztiahla do anjelského úsmevu a šťastne vyšiel von. Harry sa iba zachechtal a vybral sa za ním.

„Vieš čo je dnes za deň?“ šťastne som si zahryzol do pery.

„Ideme domov?“ usmial sa Liam. Prikývol som a uvoľnene sa zasmial.

„Aj mne už chýbala Danielle. Vlastne mi hovorila, že vás mám pozdraviť. Urobil som to?“

„Teraz už áno,“ uškrnul som sa.

Začuli sme akýsi hluk. Nechápavo sme sa pozreli a spoločne sme vyšli von. Videli sme ako Harry má na chrbte Louisa a ten ho buchnátuje, kde mu príde. No Harry sa iba smial ako šibnutý. Keby ste ho videli, pomysleli by ste si, že je hoden na psychiatriu.

„Dosť!“ rehotal sa.

„TY-SI-MI-ODOHNAL-KEVINA! NESTAČILO-TI-ŽE-SI-MI-ZOŽRAL-MRKVU?!“ každé slovo zdôrazňoval buchnátom.

„Bola tu nuda,“ vysvetlil.

„Liam,“ plačlivo povedal Louis. Liam si vzdychol a Louisa jemne zdvihol z Harryho chrbta.

„Pôjdeme dovnútra a tam ti dám ďalšiu mrkvu a potom nájdeme aj ďalšieho Kevina. A ty Harry, buď vrúcnejší,“ povedal a spoločne s Louisom odišli dovnútra. To sa už odul aj Harry. Naštvane sa postavil a pešky sa vybral po ceste do neznáma. Uvažoval som nad tým či nepotrebuje byť sám, no boli sme ako bratia. Musel som vedieť čo mu je. Rozbehol som sa za ním.

„Harry, počkaj!“ skríkol som za ním. Kondičku som našťastie mal celkom dobrú. To skákanie a ranný beh s Liamom na mňa pôsobilo dobre. No on nezastavoval. Dokonca sa ešte rozbehol. Nechápal som čo mu sadlo na nos. Po čase sa mi ho podarilo dobehnúť, no trvalo to. Stihlo a aj rozpršať. Ale brat je brat.

„Harry, stoj,“ jemne som povedal. Zastavil, no odvrátil pohľad. „Pozri sa na mňa.“

„Daj mi pokoj,“ odvrkol a znova sa pohol. No našťastie už nebehal. Chytil som ho za rameno a otočil k sebe. Vytrhol sa mi, no to čo som videl mi stačilo. Aj keď som si nebol istý či som videl správne, no zdalo sa mi, akoby plakal.

„Čo sa deje?“ šokovane som sa spýtal.

„Nič,“ zapozeral sa do zeme.

„A pre nič plačeš?“

„Ja neplačem! Ak si si nevšimol, prší,“ zavrčal.

„No tak, Harry. Sme ako bratia. Mne to môžeš povedať,“ povzbudil som ho. Sadol si na obrubník a hlavu si položil do dlaní.

„Ja vám len závidím,“ pomaly vyslovil každé slovo.

„Čo?“ nechápal som.

„Proste, vy každý máte milujúcu priateľku. Možno so Zaynom to tak nie je, ale tak či tak. Napríklad ty a Suzan. Keď sa na vás pozriem, tak veľmi by som aj ja chcel zažiť to čo ty. Ste spolu krátko, no nadovšetko sa milujete. To isté Liam s Danielle či Louis a Eleanor,“ vzdychol a ja som to začal chápať.

„Neboj aj ty budeš raz tak šťastný ako my,“ snažil som sa ho povzbudiť.

„A s kým prosím ťa? Znova s nejakou podobnou Caroline? Niall, veď ja ... Uvedomil som si to dnes. Videl som ťa telefonovať so Suzan. Chcel som vás nechať v súkromí, tak som podišiel k Liamovi. Ten telefonoval s Danielle. Preto som šiel za Louisom. Ten telefonoval s Eleanor a vtedy som to všetko pochopil. Závidím vám. Keď dotelefonoval, začal mi rozprávať ako mu chýba El a ja som to už nevydržal počúvať bez toho, aby som sa nerozplakal. Preto som mu ukradol mrkvu a celkovo mu robil napriek. Chcel som zabudnúť na tú bolesť.“

„A prečo si nenájdeš nejaké dievča čo budeš ľúbiť?“

„Akoby také padali z neba.“

„Nechaj všetko na náhodu a uvidíš, že budeš šťastný. Napríklad ako ja,“ usmial som ho a pobúchal po pleci.

„Ďakujem ti braček,“ ďakovne sa na mňa usmial. „Poďme, pretože nás tu Paul nechá a ty by si nevidel Suzan,“ uškrnul sa.

Áno, konečne idem za Suzan. Láska, priprav sa na to.