piatok 29. júna 2012

New life 7


Prepáčte, že je krátka, no viac som už nestihla a popravde som ani nechcela. Chcela som ukončiť časť tak ako je :D
Idem sa ja dať dole so spolužiakmi....
Neberte ma úplne doslova.. :DD
Majte sa :) 

Harry

S veľkou nevôľou som sa vybral za Zaynom. Naplánoval som si Louisovu vraždu. Samozrejme, chcel som ju uskutočniť iba vtedy, ak to čo chcel nebude vážne.
„Čo sa mu stalo?“ naštvane no aj zúfalo som sa ho spýtal.
„Ja ani neviem. Bol s Eleanor a potom keď od nej prišiel ku mne, chcel vidieť teba.“ Skamenel som.
„El sa s ním rozišla?“ zošokovane som sa ho spýtal. Videl som na Zaynovi, ako ním prešiel mráz. Všetci sme vedeli aký by Louis potom bol. Chodil by ako bez duše, vyprchal by z neho všetok humor a ľahkovážnosť. Už by to nebol ten Louis, ktorý hovorí všetko ako si myslí.
„Nie,“ zamietol to Zayn. „Ak by sa s ňou rozišiel, myslím, že by zo seba nevydal ani hláska a možno by hneď ušiel niekam sa opiť či utiecť za samotou.“ Mal pravdu. Ak by sa s ňou rozišiel, určite by nebol taký ako podľa Zaynovho opisu. Rýchlo ma za zaviedol do nejakej slabo osvetlenej miestnosti s gaučom, kreslom, stolom a minibarom. Louis sedel schúlený na gauči. Nohy mal skrčené po bradou a na nich prekrížené ruky. Pozeral bohviekam. Zdal sa mi pri tom veľmi nevinný. Pomaly som k nemu pristúpil a sadol si vedľa neho. Ruku som mu dal okolo pliec a len pri ňom ticho sedel. Chcel som, aby on začal rozprávať.
„Vyrušil so ťa pri niečom?“ prehovoril, no ani na mňa nepozrel.
„No popravde sme boli s Dianou skoro pri tom, no nevadí.“
„Som ten najväčší imbecil na svete!“ vykríkol a svoje slová zvýraznil úderom do sedačky. „Nie aby som sa vysporiadal so svojimi problémami sám. Ja som radšej musel vyrušiť svojho najlepšieho kamaráta pri tom, na čo už tak dlho čakal!“ Začal som oňho báť. Vyzeral byť utrápený a akoby začínal mať depku alebo niečo podobné. Začal som ho tíšiť.
„Louis, ty za nič nemôžeš. A toto by aj tak nebolo ono. Vymyslím niečo, čo bude krajšie a obaja si to zapamätáme do konca života. Ty si nám v podstate iba pomohol. Ak by nebolo teba, oddali by sme sa vášni, no pri nej som to chcel iné. Krajšie. A teraz mi povedz, čo sa deje. Uvidíš, bude ti lepšie,“ povzbudil som ho.
„Ja ani neviem. Asi som upadol do depresie,“ zdesene sa na mňa pozrel.
„Prečo? Čo sa stalo?“
„Možno to ani nie je depresia, iba šok.“ Tentoraz som už bol ticho. Chcel som, aby o tom začal rozprávať sám. Asi minútu bol ticho no potom začal znova rozprávať. „Normálne sme sa rozprávali a blbli s El. Rozprávali sme sa o minulosti, budúcnosti a o všetkom. A ona mi naznačila, že je tu niečo o čom neviem. Snažil som sa to z nej dostať, no dlho odolávala. Popravde, teraz ľutujem, že to viem. Spomínaš si, keď som si ti vylieval srdce po tom, ako sme s El mali neviazaný sex a to bez ochrany? A El práve vtedy nebrala anti?“ Bál som sa k čomu mieri. Rozprával mi to asi pred dvoma mesiacmi. Keď som o tom uvažoval, El bola potom nejaká vystrašená a vyzerala ako vyoraná myš. Nič v zlom. Pretože stále si myslím, že El je veľmi krásne dievča. No chápete, proste vyzerala akoby jej bolo stále zle. Bola bledá a často odbiehala na záchod. Začal som sa obávať. AK by teraz bola El tehotná, trocha by to zasiahlo aj skupinu. No teraz možno nie, no keď sa narodí. Pretože ak by sa plne venoval dieťatku, nemal by veľa času na nás. No ak by sa venoval nám, nemal by čas na malé a to je asi ešte horšie. Ja sám viem, aký je to hrozný pocit vyrastať bez plného otcovho venovania.
A Louis by už nemal toľko času pre mňa. Kde by sa stratila naša bratská láska? Veď ja bez nej asi zomriem. Je pravda, že mám Dianu, no to je moja ozajstná láska. A ja potrebujem aj tú bratskú, ktorú mi dáva Louis. Áno, dávajú mi  ju aj ostatní, no určite ste si všetci všimli, že od Louisa to ide najviac.
„Pamätám si to úplne presne. Tie tvoje nálady boli horšie ako tehotnej ženy. Raz si bol úplne vyľakaný, potom si šťastne pobehoval po dome alebo si proste iba žral mrkvu. Kto by si to nepamätal?“
„No a dnes padla reč aj na to. Dopekla, Harry! Pomôž mi, pretože sa tu zrútim,“ smrkol Louis.

2 komentáre: