New life 4

Takže konečne som sa dokopala k novej časti. Prepáčte, že už dva dni nebola, no teraz v lete to je pre mňa už ťažšie, pretože som zvyknutá celé dni sa vypekať na slnku a ak nie to, tak sa chladiť :D... Táto časť je trocha dlhšia ako obvykle, no nechcela som to rozdeľovať na viac častí. Dúfam, že vám to nevadí ... :D

Zajtra ani v sobotu časť určite nebude, pretože ideme na školský výlet. Či bude v nedeľu, to ešte neviem. Podľa toho, kedy sa nám podarí doraziť domov. 

Btw, nehorázne sa teším na výlet :D  

„Ježiši, prepáčte,“ vyhŕkol Zayn a chcel sa vypariť. Mali sme v pláne pokračovať, pretože takto vyburcovaný a prestať? No prepáčte, ale už som na takú príležitosť čakala dlhšie. Harry sa znova začal venovať mojim perám a jeho prsty zablúdili k zapínaniu podprsenky. No vtedy sa ozvala nervózne zaklopanie na dvere.

„Prepáčte, že vyrušujem, No Louis hovoril, že sa s tebou nutne potrebuje rozprávať,“ hovoril spoza dverí.

„Tak mu povedz, že som zamestnaný,“ zavrčal.

„To som mal v pláne, no potom som si spomenul na výraz tváre, ktorý mal. A vlastne sa bojím mu ukázať na oči bez teba.“

„Vyzeral na pokraji zrútenia či naštvaný?“ Nechcem vedieť ako to Zayn všetko počul. Pomedzi tie mľaskavé zvuky a mierne vzdychy. No, neviem ako sa pri tom cítil. Možno znechutený alebo sa chcel pridať? Ježiši, čo mi to napadá.

„Oboje.“ Harry si vzdychol. Spýtavo som sa na neho pozrela.

„Že mi nechceš povedať, že musíme skončiť?“

Harry sa postavil a kopol do prvého čo mu prišlo pod ruky. Vlastne pod nohy... Stolík sa prevrátil a ja som sa vyľakala. O Louisa, Zayna no aj môjho Harryho.

„Prepáč mi to zlato, no aj keby som nešiel, už by to nemalo to čaro. Uvidíš, že nabudúce nám to už nikto neprekazí. A to ti prisahám, že to bude krajšie. Aj keby to malo byť to posledné v mojom živote,“ naklonil sa ku mne a pobozkal ma.

„Dúfam, že to nebude to posledné,“ zaškerila som sa.

„To si píš, že nebude,“ uškrnul sa na mňa, keď si cez hlavu pretiahol tričko a s bozkom sa rozlúčil. Začula som, ako sa mu Zayn ospravedlňuje a ešte niečo hovorí, no to som už veľmi nepočula, pretože odchádzali.

Najprv som tam iba polonahá ležala a nad všetkým premýšľala. Nad dnešným koncertom, rozhovore s novinárkou a skoro sexom s Harrym. Páni, skoro to bolo, keby Louis nepotreboval jeho pomoc.  A nech si ma nepraje, ak to bola iba nejaká hlúposť, ako napríklad došla mrkva alebo Kevin mu odletel, keď sa ho snažil zobrať do rúk a skrotiť ako domáce zvieratko. Vtedy by som mu fakticky vykrútila krk. So vzdychom som sa postavila a navliekla na seba šaty. Bolo šťastím, že boli nepoškodené. No o mojich vlasoch sa to veľmi povedať nedalo. Aj keď je pravdou, že na vytvorenie  môjho účesu stačí rozstrapatiť vlasy. Snažila som sa o to, no to by som nemohla na nich mať tak veľa laku. Tak som si ich ledabolo upravila a vyšla z miestnosti. Bola som bezradná. Nemala som poňatia, kde mám ísť. Moje orientačné schopnosti sú „úžasné“.  Nemala som ani poňatia, ktorou stranou som prišla. Mám ísť doprava, či doľava? Vybrala som sa doprava. Bola tam dlhá chodba, veľa dverí a no.. bola tam tma. To všetko som si stihla všimnúť. Hlavou mi behalo či som tadiaľ prechádzala, no zdala sa mi, že nie. Bolo to vlastne dobré, nie? Veď ja som neplánovala ísť von, ale dostať sa medzi ľudí, ktorí sa zabávajú  a sú moji priatelia. Teda, aspoň väčšina. Po dlhom blúdení som našla výťah. No ja som sa rozhodla, nájsť schody. Veď by bola hlúposť zastavovať výťahom na každom poschodí, zistiť, či nepočujem zábavu a ak nie, znova sa vrátiť do výťahu, celé to zopakovať a takto by to šlo dookola. Schody sa mi podarilo nájsť rekordnou rýchlosťou. Musela som vyjsť na siedme poschodie, kým som začula hudbu, smiech a vravu. So zatajeným dychom som pomaly otvorila dvere. Viete, len pre istotu. Čo ak by tam bolo niečo úplne iné, a prichytila by som niekoho cudzieho no pri... Veď viete. Pri tom, čom sme boli ja s Harrym. Ak by tam nebolo ešte viac ľudí, no robili by to isté. No našťastie to bolo to, čo som hľadala.

Toto bola moja prvá after party. Nie len tá, čo v podstate patrila aj mne, ale celkovo. Nikdy som na žiadnej nebola. A vlastne, ako by som mohla? Veď jediné slávne osobnosti čo poznám sú moji chlalani a ja s nimi nechodím všade.

Bolo tam viac ľudí ako som si myslela. Zbadala som tam členov kapely, ktorá pre nás hrala so zopár kamarátmi. Možno trocha viac ako zopár. Boli tam kamaráti chalanov, Danielle a Eleanor a to čo som tam práve videla bol Olly Murs? A Ed Sheeran? Ja. Asi. Zomriem.

Všade bolo plno pitia a aby som si bola istá, že myslíme na to isté, bolo tam plno alkoholu. Samozrejme aj nejaká voda, aby nám to neudrelo úplne do hlavy a aby Liam nemal suché hrdlo. Na parkete sa už v rytme hudby zvíjalo zopár tiel. Hľadala som Harryho, no nikde som ho nevidela. Keď som zbadala Liama, šla som za ním.

„Ahoj,“ s úsmevom ma pozdravil.

„Ahoj. Nevidel si Harryho?“

„Videl, ale kde je teraz...“ zasmial sa a začal sa venovať jeho polovičke, ktorá sa okolo neho začala krútiť a podľa všetkého ma od neho chcela odohnať. Nechápala som, čo je sadlo na nos, no nechala som to tak. Asi má krámy. Ešte som sa raz usmiala na Liama a chystala sa odísť, no vtedy ma Danielle chytila za ruku.

„Daj pokoj môjmu priateľovi,“ zvrčala. Nechápala som čo jej sadlo na nos. Veď vedela, že milujem Harryho a nič v zlom, no Liam ma vôbec nezaujímal. No aspoň, nie v takom zmysle, aby som k nemu cítila niečo viac ako priateľstvo. Liam ju zahriakol a ona na neho naštvane zazrela.

„Čo je, azda sa ti tá štetka páči?“ fľochla naňho.

„Danielle! Ako to s ňou hovoríš? Veď nevidíš, kto to je?“

„Niekto, kto mi ťa chce prebrať.“

„Koľko si toho vypila?“ ticho sa jej spýtal.

„Nie veľa,“ odsekla. Chcela som jej ujasniť, kto som, no vyzerala byť v trochu viac podnapitom stave, takže neviem či by ma počúvala.

„Dan, to je naša kamarátka a HARRYHO,“ zvýraznil, „priateľka.“ Danielle si ma prehliadla od hlavy po päty a snažila sa spomenúť si. Je pravda, že sme sa asi mesiac, ak nie viac, nevideli,  no nezdalo sa mi, že som sa nejako veľmi zmenila. Potom som v jej tvári zbadala záblesk poznania.

„Diana,“ zapišťala a hodila sa mi okolo krku. Jej zmena nálady a postoja ku mne ma zaskočila, no potom som sa tomu zasmiala. „Prepáč, že som na teba tak vyskočila. Ja som ťa fakt nespoznala. Prepáč, ja som to tak nemyslela. Ja ťa mám veľmi rada, ak by som vedela, že si to ty, nikdy by som sa k tebe tak nesprávala. Veď viem, koho miluješ. No musím priznať, že som si aj vypila asi viac ako bolo potrebné. Prepáč. Ako bolo na koncerte? Prepáč, že som tam nemohla prísť, no len nedávno sme prileteli z turné. Ešte raz prepáč,“ ospravedlňujúco no aj trocha pripito sa na mňa pozrela.

„To nevadí. A bolo to niečo neopísateľné, krásne, úžasné a ešte neviem aké,“ zasmiala som sa. „Nabudúce sa už musíš prísť pozrieť.“

„Nabudúce už s tebou budem aj tancovať,“ uškrnula sa.

„To by nebol zlý nápad. No ja vás nechám, aby ste si užili vzájomnú spoločnosť. Ak by ste stretli Harryho, nech ma príde hľadať, budem niekde tu. Majte sa,“ rozlúčila som sa nechala ich samých. Vedela som, že to potrebujú. Veď Danielle bola dlho preč a nevideli sa.

Predierala som sa na druhú stranu parketu, za vodou a čo si budeme klamať, najmä alkoholom. Všetci tam už boli v nálade, len ja som za nimi zaostávala. Naliala som si vodku a rýchlo ju do seba naliala. Šla som si naliať aj vodu, keď som do niekoho vrazila. Zamrmlala som ospravedlnenie, no keď odo mňa neodstupoval, zdvihla som hlavu a zapozerala sa do modrých očí Ollyho. Ten slávny Olly Murs a ja stojím pred ním a pozeráme si do očí, usmievame sa a dopekla! Má pekný úsmev.

„Ahoj,“ oslnil ma jeho dokonalým úsmevom. „Ty si Diana, však?“

„Ahoj. No, áno. Odkiaľ ma poznáš?“ zahabkala som.

„Bol som na vašom koncerte,“ vysvetlil. „Bola si úžasná. A tak ma napadlo, nechcela by si spolupracovať aj so mnou?“ spýtavo sa na mňa zapozeral. Úplne mi vybil dych. Nikdy som si nemyslela, že sa mi niečo také stane. Ja. Som. Stretla. Ollyho. Mursa!  A rozprávam sa s ním. Bude ochotný sa so mnou vyfotiť? Počkať. On so mnou chce spolupracovať?!

„Prosím? Počula som dobre?“

„Ak si počula Budeš so mnou spolupracovať? Tak si počula dobre,“ pobavene odpovedal.

„Ale prečo?“ nechápala som.

„Pretože spievaš úžasne a máš v sebe akúsi iskru, ktorá ľudí láka. No ak so mnou pracovať nechceš, ja to beriem,“ sklopil oči. Vyzeral ako stelesnenie skromnosti, ľútosti a smútku. „No aspoň teraz sa mi venuj,“ usmial sa na mňa.

„Počkať, no ja som nepovedala, že s tebou nechcem spolupracovať. To samozrejme chcem, len tomu nechápem.“

„Ale tvoju spoločnosť by som rád dnešný večer cítil aj tak,“ uškrnul sa. Rozhodila som rukami.

„Kľudne. Môj priateľ zmizol bohviekam a ja sa nudiť nechcem.“

„Tvoj prístup sa mi páči. Pila si už niekedy tequilu?“

„Nikdy v živote,“ razantne som pokrútila hlavou.

„Tak teraz to vyskúšaš. Mexičania ju väčšinou pijú čistú, no iba keď je kvalitná. A ja dosť pochybujem, že táto je tá z najkvalitnejších, keďže je pri nej soľ a citrón. Ideme na to?“ Prikývla som a on mi to začal vysvetľovať.

„Soľ si nasypeš na chrbát ruky medzi palec a ukazovák, zlízneš ju,  potom do seba naleješ tequilu a nakoniec zaješ citrónom,“ len čo to dopovedal, ponalieval nám ju do pohárikov a podal mi soľ s kúskom citróna. Nasypala som si ju na ruku a s očakávaním sa pozrela na Ollyho.

„Na zdravie, úspešnú kariéru a našu spoluprácu,“ pohárik zdvihol do vzduchu a pohľadom ma popohnal. Rýchlo som si z ruky zlízla soľ a v momente do seba hodila tequilu. Len čo som to prehltla, rýchlo som sa zahryzla do citróna a nechala sa unášať doteraz ešte nepoznanej chute. Napočudovanie mi to chutilo. No asi som sa po tom ako som začala obhryzávať citrón tvárila smiešne, pretože Olly mal zo mňa dobrú zábavu.

So smiechom som ho plesla po pleci. Bolo mi s ním príjemne. Nebol taká namyslená hviezdička, no nebol ani veľmi skromný či utiahnutý. Mal zdravé sebavedomie a tak.

„Nepôjdeme si zatancovať?“

Alkohol v mojom tele bol dostatočne rozprúdený, takže som s radosťou súhlasila. Neviem ako dlho sme sa tam zvíjali v rytme rýchlej hudby. Možno aj hodinu. Boli sme rozhorúčení, no bolo nám super. Medzitým sme ešte niečo vypili, takže čím ďalej tým viac zo mňa všetko čo ma ťažilo opadávalo. Keď pustili slaďák, Olly sa na mňa spýtavo pozrel a potom si ma pomaly k sebe pritiahol. Hlavu som si položila na jeho plece a nechala sa unášať hudbou. Nemôžem povedať, že sa mi to nepáčilo, no nebolo to také aké som prežívala s Harrym.

Olly bol decentný. Jeho ruky mi nespočívali na zadku, iba na páse. Možno to bolo tým, že puberta ho poriadne vytrieskala asi pred viac ako desiatimi rokmi.

„Diana? Čo tu s ním robíš?“ niekto na mňa vyštekol so žiarlivostným podtónom. Mykla som hlavou a zapozerala sa do očí môjho milého. No teraz bol naštvaný.