sobota 16. júna 2012

New life 2


 Prepáčte, že včera ten twitcam nebol, no neskoro som si uvedomila, že som vám na to nedala link. A kým by sa tam pozbierali nejakí ľudia, bolo by veľa hodín a ja by som už musela končiť. Takže ho urobím niekedy inokedy. Dám vám tu na výber viacero dátumov a vy si vyberiete. 
A k časti, je trocha kratšia, no nestíham dopísať, pretože pozerám film :D

 Ten krásny pocit, keď viete, že potlesk, radosť, výskanie a to všetko patrí aj vám. Tento pocit mi zaplnil srdce a cítila som sa tak, ako nikdy predtým. Bol mi dávaný pocit, že som milovaná mojim chlapcom, no zároveň možno začnem byť milovaná aj inými ľuďmi, ktorí ma budú obdivovať, počúvať moju hudbu a možno budú chcieť byť takí ako ja. Je to nepredstaviteľné, že niekedy v budúcnosti budú mať nejaké dievčatá a aj keď to nie je asi veľmi možné, aj chlapci, vylepené moje plagáty na stene. Moje piesne budú mať v MP3-kách či MP4-kách, či v mobile alebo iPod-e. A možno si budú kupovať moje CD-čká, čakať na moje nové klipy, sledovať čo robím a kde koncertujem. Budú mi vypisovať na twitter, že mám prísť do tej a tej krajiny. A ja im to možno aj splním. Predsa, o koľkých skupinách či spevákoch som snívala aby navštívili nejaké mesto čo bolo v našej blízkosti. Áno, budem chodiť aj po tých malých krajinách a plniť sny ľuďom, ktorí ma budú chcieť vidieť. To všetko ma možno čaká. No možno to je iba moja bujná fantázia.
So smiechom sme zošli z pódia a šli si dať preč z tváre tú omietku čo sme mali na tvári. No prvé čo som urobila, bola spadla do náručia mojej mamky.
„Diana, bola si taká úžasná,“ dojato šepkala.
„Ďakujem mami. Takže sa ti to asi páčilo, však?“ zasmiala som sa.
„To máš jasné,“ zasmrkala  a prenechala ma na chvíľu Rose.
„Nezdáš sa dievča,“ uškrnula sa a šťastne ma objala. „Ja som ti hovorila, že raz to dotiahneš ďaleko.“
„Ale nevymýšľaj si,“ podpichla som ju. Oduto sa na mňa pozrela a ja som jej venovala šťastný pohľad.
„Ideš s nami na tú after party, že?“ sprisahanecky som jej šepla.
„To máš jasné. Domov odchádzam až o dva dni. Takže čas na regeneráciu bude dostatočný.“
„Diana, asi ťa sklamem, no nemôžem ťa odmaľovať.“
„Prečo?“
„No, ešte budeš mať tlačovku.“
„Kriste, teraz?!“
„No v najbližšej dobe.“
„Takže ten boj ostáva na doma. Vďaka bohu, že mi nedali umelé riasy,“ zahundrala som. „Prezliecť sa môžem?“ Lou pokrútila hlavou a ja som iba so zvesenou hlavou do tašky natrepala to oblečenie, v ktorom som prišla.
„Diana! Poď k nám, my už vyrážame,“ skríkol Zayn.
„Jasné, len sa rozlúčim.“ Otočila som sa na mamu a s láskou sa na ňu usmiala. „Môžem prespať pri chalanoch?“
„Popravde aj musíš, pretože sa do našej hotelovej izby už nevmestíš.“ Nechápala som.
„Ty máš priateľa?“ pomaly a so zatajeným priateľom som vyslovila tú vetu, ktorej som sa trocha obávala.
„Ale nie. Len sa otoč,“ usmiala sa a ja som tak urobila. Stál tam vyškerený Tom a vedľa neho usmievavá Lara. Rozbehla som sa k nim a hodila do ich pripraveného náručia.
„Veď ste tu nemali byť. Mali ste ísť na tú ospevovanú párty.“
„Myslíš, že by sme si prvý sestrin koncert nechali ujsť pre nejakú trápnu párty?“ neveriacky sa spýtal Tom.
„No, popravde áno. Vyzerali ste tak!“ obhajovala som sa.
„Keby si vedela, že tu prídeme snažila by si sa nás od toho odhovoriť. Veď si vedela ako sme sa na ňu tešili. A takto si zažila ďalšie prekvapenie a prosím ťa, len mi nehovor, že za to nie si rada, pretože ťa nakopem do tvojho o chvíľu namysleného zadku,“ zasmiala sa. „Naša sestra je slávna. Kto by si to bol pomyslel?“
Škaredo som sa na ňu pozrela. „Myslím, že pri vás dvoch, vlastne troch, nikdy nebudem môcť byť namyslená. Vy ma pekne skrotíte. A ja chcem aby ste to robili.“
„To máš jasné, Diana. Nechcem z môjho dvojčaťa namysleného pracka,“ uškrnul sa Tom.
„Láska, ideme?“ pristúpil ku mne Harry.
„Áno, ideme,“ usmiala som sa na neho. „Takže ja idem. Počkať, nechcete ísť s nami? Aby som sa necítila zle. Viem, že ste sa na tú párty tešili.“
„Naša bude stokrát lepšia, to mi verte,“ zasmial sa Harry.
„Vmestíme sa do auta?“ neveriacky sa spýtala Lara.
„Ideme na dvoch, takže áno. Idete?“ Lara sa spýtavo pozrela na Toma a ten prikývol.
„Ideme oslavovať!“ vykríkla Lara a utekala za mamou. Všetko jej vysvetlila a ja som sa s ňou už iba na rozlúčku objala.
Ja, Harry, Rose, Lara a Tom sme nasadli do jedného auta. Bolo to trocha divné už len z toho dôvodu, že len čo sme nasadli do auta, Harry sa mi prisal na pery a rozdelilo nás až zakašľanie od Toma.
„Ideme alebo si máme zakryť oči a urobiť vám súkromie na rýchlovku?“ podráždene sa spýtal  Tom. No  jeho hlase bolo cítiť, že to nemyslí až tak úplne vážne. Bral to s nadhľadom. Harry sa zachechtal nad jeho poznámkou a vyrazili sme. Skoro celú cestu mal ruku na mojom kolene. Niežeby mi to prekážalo, no chápete, za nami sedeli moji súrodenci. No aj tak sme do hotela došli so skvelou náladou.No to, čo som tam videla ma ohromilo možno ešte viac ako môj prvý koncert. Toto som ešte nikdy nezažila a popravde, bála som sa.

2 komentáre:

  1. Super!! len tak dalej!!! :)
    Eli:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. krasne:)

    Prosím mohli by ste si prečitať moj blog,budem velmi rada ak si ho precitate a zanechate koment.
    Dakujem.
    Tu je ten blog: http://prettyboy.blog.cz/

    OdpovedaťOdstrániť