Prepáčte, že včera ten twitcam nebol, no neskoro som si uvedomila, že som vám na to nedala link. A kým by sa tam pozbierali nejakí ľudia, bolo by veľa hodín a ja by som už musela končiť. Takže ho urobím niekedy inokedy. Dám vám tu na výber viacero dátumov a vy si vyberiete.
A k časti, je trocha kratšia, no nestíham dopísať, pretože pozerám film :D
Ten krásny
pocit, keď viete, že potlesk, radosť, výskanie a to všetko patrí aj vám.
Tento pocit mi zaplnil srdce a cítila som sa tak, ako nikdy predtým.
Bol mi dávaný pocit, že som milovaná mojim chlapcom, no zároveň možno začnem
byť milovaná aj inými ľuďmi, ktorí ma budú obdivovať, počúvať moju hudbu
a možno budú chcieť byť takí ako ja. Je to nepredstaviteľné, že niekedy
v budúcnosti budú mať nejaké dievčatá a aj keď to nie je asi veľmi možné, aj chlapci, vylepené moje plagáty na stene. Moje piesne budú mať
v MP3-kách či MP4-kách, či v mobile alebo iPod-e. A možno si
budú kupovať moje CD-čká, čakať na moje nové klipy, sledovať čo robím
a kde koncertujem. Budú mi vypisovať na twitter, že mám prísť do tej a tej krajiny. A ja im to možno aj splním. Predsa, o koľkých skupinách či spevákoch som snívala aby navštívili nejaké mesto čo bolo v našej blízkosti. Áno, budem chodiť aj po tých malých krajinách a plniť sny ľuďom, ktorí ma budú chcieť vidieť. To všetko ma možno čaká. No možno to je iba moja bujná fantázia.
So smiechom
sme zošli z pódia a šli si dať preč z tváre tú omietku čo sme
mali na tvári. No prvé čo som urobila, bola spadla do náručia mojej mamky.
„Diana, bola
si taká úžasná,“ dojato šepkala.
„Ďakujem
mami. Takže sa ti to asi páčilo, však?“ zasmiala som sa.
„To máš
jasné,“ zasmrkala a prenechala ma
na chvíľu Rose.
„Nezdáš sa
dievča,“ uškrnula sa a šťastne ma objala. „Ja som ti hovorila, že raz to
dotiahneš ďaleko.“
„Ale
nevymýšľaj si,“ podpichla som ju. Oduto sa na mňa pozrela a ja som jej
venovala šťastný pohľad.
„Ideš
s nami na tú after party, že?“ sprisahanecky som jej šepla.
„To máš
jasné. Domov odchádzam až o dva dni. Takže čas na regeneráciu bude
dostatočný.“
„Diana, asi
ťa sklamem, no nemôžem ťa odmaľovať.“
„Prečo?“
„No, ešte
budeš mať tlačovku.“
„Kriste,
teraz?!“
„No
v najbližšej dobe.“
„Takže ten
boj ostáva na doma. Vďaka bohu, že mi nedali umelé riasy,“ zahundrala som.
„Prezliecť sa môžem?“ Lou pokrútila hlavou a ja som iba so zvesenou hlavou
do tašky natrepala to oblečenie, v ktorom som prišla.
„Diana! Poď
k nám, my už vyrážame,“ skríkol Zayn.
„Jasné, len
sa rozlúčim.“ Otočila som sa na mamu a s láskou sa na ňu usmiala.
„Môžem prespať pri chalanoch?“
„Popravde aj
musíš, pretože sa do našej hotelovej izby už nevmestíš.“ Nechápala som.
„Ty máš
priateľa?“ pomaly a so zatajeným priateľom som vyslovila tú vetu, ktorej
som sa trocha obávala.
„Ale nie.
Len sa otoč,“ usmiala sa a ja som tak urobila. Stál tam vyškerený Tom
a vedľa neho usmievavá Lara. Rozbehla som sa k nim a hodila do
ich pripraveného náručia.
„Veď ste tu
nemali byť. Mali ste ísť na tú ospevovanú párty.“
„Myslíš, že
by sme si prvý sestrin koncert nechali ujsť pre nejakú trápnu párty?“
neveriacky sa spýtal Tom.
„No,
popravde áno. Vyzerali ste tak!“ obhajovala som sa.
„Keby si
vedela, že tu prídeme snažila by si sa nás od toho odhovoriť. Veď si vedela ako
sme sa na ňu tešili. A takto si zažila ďalšie prekvapenie a prosím
ťa, len mi nehovor, že za to nie si rada, pretože ťa nakopem do tvojho
o chvíľu namysleného zadku,“ zasmiala sa. „Naša sestra je slávna. Kto by
si to bol pomyslel?“
Škaredo som
sa na ňu pozrela. „Myslím, že pri vás dvoch, vlastne troch, nikdy nebudem môcť
byť namyslená. Vy ma pekne skrotíte. A ja chcem aby ste to robili.“
„To máš
jasné, Diana. Nechcem z môjho dvojčaťa namysleného pracka,“ uškrnul sa
Tom.
„Láska,
ideme?“ pristúpil ku mne Harry.
„Áno,
ideme,“ usmiala som sa na neho. „Takže ja idem. Počkať, nechcete ísť
s nami? Aby som sa necítila zle. Viem, že ste sa na tú párty tešili.“
„Naša bude
stokrát lepšia, to mi verte,“ zasmial sa Harry.
„Vmestíme sa
do auta?“ neveriacky sa spýtala Lara.
„Ideme na
dvoch, takže áno. Idete?“ Lara sa spýtavo pozrela na Toma a ten prikývol.
„Ideme
oslavovať!“ vykríkla Lara a utekala za mamou. Všetko jej vysvetlila
a ja som sa s ňou už iba na rozlúčku objala.
Ja, Harry,
Rose, Lara a Tom sme nasadli do jedného auta. Bolo to trocha divné už len
z toho dôvodu, že len čo sme nasadli do auta, Harry sa mi prisal na pery
a rozdelilo nás až zakašľanie od Toma.
„Ideme alebo
si máme zakryť oči a urobiť vám súkromie na rýchlovku?“ podráždene sa
spýtal Tom. No jeho hlase bolo cítiť, že to nemyslí až tak
úplne vážne. Bral to s nadhľadom. Harry sa zachechtal nad jeho poznámkou
a vyrazili sme. Skoro celú cestu mal ruku na mojom kolene. Niežeby mi to
prekážalo, no chápete, za nami sedeli moji súrodenci. No aj tak sme do hotela
došli so skvelou náladou.No to, čo som tam videla ma ohromilo možno ešte viac ako môj prvý koncert. Toto som ešte nikdy nezažila a popravde, bála som sa.
Super!! len tak dalej!!! :)
OdpovedaťOdstrániťEli:)
krasne:)
OdpovedaťOdstrániťProsím mohli by ste si prečitať moj blog,budem velmi rada ak si ho precitate a zanechate koment.
Dakujem.
Tu je ten blog: http://prettyboy.blog.cz/