Uptown girl 21

Ahojte, dievčatá :) Dnes mám za posledný čas výnimočne celkom dobrú náladu. Aj keď na časti sa to veľmi neodrazilo. Alebo aspoň nie na druhej polovici.. :D 

Príjemné čítanie Vám prajem :) 
A ešte jedna vec. S úžasnou Štepi, ktorú dúfam poznáte, ak nie, jej blog mám na pravej strane, myslím, že v strede :D ... Takže máme stránku na facebooku.  https://www.facebook.com/pages/We-love-our-5-flawless-homosexuals/221485597968025 tu je link, takže ak chcete, pridajte sa :) Budeme len rady :)

Suzan

Zobudila som sa do krásneho rána. Po dlhom čase znova svietilo slnko a ani vietor nebol bohvieako silný. No tento deň kazil jediný fakt. Nastal posledný deň, ktorý som mohla stráviť s Niallom, pred ich menšom turné po Anglicku. Dva koncerty majú mať aj tu v Londýne, a to o týždeň. Takže v podstate bez neho budem musieť vydržať iba týždeň, potom ho cez dva dni zopár hodín uvidím, no a potom znova týždeň. Nejako to prežijem. Keď niekto si užíva lásku na diaľku a vydrží im to dosť dlho, tak ja sa určite psychicky nezrútim po jednom hlúpom týždni! Zacítila som niečo mokré na mojom líci. Postupne mi to stieklo až k perám. Malo to slanú chuť a až vtedy mi došlo, že to bola slza. Potichu som zasmrkala a rukávom si utrela oči. Zopár sekúnd mi trvalo, kým som znova všetko poriadne videla.

„Dopekla! Som citlivka, ktorá nevydrží bez svojho chlapca. Úbohé dva týždne! Vlastne jeden...“ zanadávala som si. Sarkasticky som si pomyslela na to, ako som si myslela, že sa bez neho psychicky nezrútim. Ale, čo to vravím. Vydržím to bez neho. Budeme si volať, písať a... To je asi všetko. Vydržím to, vydržím to, vydržím to!

Zobrala som do rúk mobil a prvé čo som uvidela bola naša spoločná fotka na tapete. Začali ma páliť oči.

„Asi sa zrútim,“ zronene som sa zviezla po stene. Určite mám poruchu osobnosti....

Už o druhej nám na dverách zaklopal Niall. Jeho modré oči ako oceán a hlbšie ako najhlbšia studňa na svete. Keď ma zbadal, na tvári sa mu zjavil zamilovaný úsmev. Moje ústa spravili ten istý pohyb. Ako stále aj teraz sa mi pri ňom roztriasli kolená a motýle sa mi rozlietali v bruchu. Nikdy som nevedela čo mám pri ňom čakať. Raz keď ma zbadá sa ku mne rozbehne a zdvihne do vzduchu a zakončí to žiadostivým bozkom. Inokedy ku mne len tak zozadu priskočí zoberie ma do náručia a pobozká ma tak, že z toho nemôžem zaspať, pretože som ešte stále vzrušená. No teraz ma privítal nežným bozkom a milo sa pozdravil s rodičmi. Ani neviem čo som mala radšej. Všetko malo niečo do seba  a zo všetkého som bola namäkko. Ten istý pocit vo mne vyvolá len obyčajné prepletenie si prstov. Asi som prvýkrát naozaj zaľúbená. Nechcem hovoriť, že nám to určite vydrží do konca života. Vezmeme sa, budeme mať tri deti a zomrieme obklopení pravnúčatami. To je podľa mňa naivné, no nebránilo by som sa tomu. Príde mi to ako prekrásna predstava. No ak sa to nestane, svet sa nezrúti. To iba ja a možno to nebude trvať celý život.

„Ako sa máš kráska?“ nežne sa ma opýtal a pohladil po líci. Užívala som si jeho dotyk. Aj keď mal od gitary tvrdé končeky prstov, mne to neprekážalo. Naopak, cítila som sa úžasne. Je to divné, že mi jeho dotyk pripadal jemnejší ako hodváb? Musím sa zamyslieť či som v izbe nemala nejaké narkotiká. Fakt som si pripadala akoby som nebola pri zmysloch. Vlastne moja vlastné narkotikum- droga je Niall. Tým sa všetko vysvetľuje.

„Cítim sa úžasne, pretože som s tebou. No neviem aké budú moje pocity večer pri lúčení,“ sklopila som hlavu. Prstom mi zašiel pod bradu a jemne ju potlačil hore. Pozerali sme si do očí, keď ma nežne pobozkal. To bol úžasná spôsob ako zahnať moje myšlienky o jeho odchode. Jediné na čom som myslela bolo, že ho chcem. A to veľmi.

„Ako sa máš ty, zlatko?“ spýtala som sa jemne omámená bozkom.

„Úžasne, keď na to nemyslím. Nejdeme sa prejsť?“ navrhol.

„Jasné. Počkaj, len sa prezlečiem.“ Prikývol a ja som sa začala prehrabávať v skrini. Svetlé džínsy, tyrkysové tričko s krátky rukávom a tej istej farby sandále na korkovom opätku. Šla som sa prezliecť do kúpeľne. Stále som sa pred ním hanbila. A veď prečo by aj nie. Veď spolu chodíme ešte iba týždeň. Myslím, že je to na mieste. Vyzliekala som si tričko, keď som zacítila jeho ruky na mojom nahom páse. Prebehla mnou triaška a rozbúchalo sa mi srdce.

„Čo tu robíš?“ zašepkala som.

„Obdivujem ťa,“ začal ma bozkávať na krku. Nechala som ho, no keď ma hryzol a mňa to príjemne pošteklilo, so smiechom so ho odstrčila a navliekla na seba tričko.

„Ešte nohavice, láska,“ uškrnul sa.  Vyplazila som naňho jazyk a pomaly si stiahla nohavice. Cítila som, že ma pozoruje. Zalichotilo mi to, no nechcela som spraviť to, čo ma napadlo. Ak by tam náhodou vtrhli rodičia...

Preplietli sme si prsty a pomaly kráčali, zahrúžení do rozhovoru. Cítila som sa s ním výnimočná. Dával mi pocítiť, že ja som tá, ktorú miluje a nikto ma nenahradí. Ja som sa mu to tiež snažila dať najavo a dúfam, že to aj on cítil. Boli sme len pár metrov od nášho domu, keď okolo nás prešiel Josh. Nenávistne sa na mňa pozrel a Niallovi daroval ešte horší, krvilačný pohľad.

„Ale! Tak ty si sa s tým slabochom dala dokopy? Ja som bol stokrát lepší. No je pravda, že ty k nemu pasuješ. Ste rovnakí niktoši.“

„Páni. Ale ja tohto môjho niktoša, milujem. A to som k tebe nikdy necítila,“ zavrčala som.

„Vážne? Mne sa to tak nezdalo. A mám taký pocit, že som ti ešte mal niečo vrátiť, nie?“ slizko sa ma spýtal a chcel sa na mňa vrhnúť. Ale Niall ho zastavil.

„Niktoš nie až taký slabý ako som si myslel,“ posmešne povedal.

„Vieš, poháňa ma láska. To ty asi nepoznáš.“

„Láska je pre chudobných a takých slabochov ako si ty. Pre takých ako ja, sú tu peniaze a túžba.“

„A niekto ma oboje,“ posmešne poznamenal Niall.

„Len mi nehovor, že myslíš seba,“ opovrhovane si ho prehliadol. Fakticky nechápem, ako som s NÍM mohla chodiť.

„Áno, pretože ja na rozdiel od teba, dokážem premýšľať.“ To už Josha vyprovokovalo. Vrazil Niallovi do zubov. Hlavou mu otočilo, no nezložilo ho to. Fakticky som ho obdivovala. Rozmachol sa dosť silno. No Josh chcel dosiahnuť, aby bol na zemi a v kaluži krvi. Vzbúril sa vo mne žlč. Vedela som, že niečo musím urobiť. Začali sa obidvaja biť a ja som mala také zlé tušenie, že má pri sebe aj niečo iné ako iba päste. Obidvaja boli pohrúžení do bitia sa, takže som sa nebadane, no v plnej rýchlosti rozbehla domov. Zo skladu som zobrala, to čo som potrebovala a znova zamierila k nim. Možno som mala zavolať otca, no bála som sa, že by ma iba zdržalo a prikázal by mi byť doma. A keby ublížil ešte aj jemu, neprežila by som to.

Keď som tam dorazila, moje tušenie sa vyplnilo. Niall sedel na zemi s rozbitou perou, okom, bradou, lícom a bohvie čím ešte. No ani Josh na tom nebol najlepšie. Keď som videla krv na jeho tvári, cítila som sa pyšná na Nialla. No Josh mal jednu ruku v zadnom vrecku. Striebro sa zablýskalo na slnku a vtedy som už musela konať. Niall sa práve postavil zo zeme, keď som pripravená vykríkla.

„Okamžite ten nôž pusti a neopováž sa použiť ho!“ Obaja sa na mňa vyjavene pozreli. Niall hrdo a zároveň so strachom o mňa, no Josh so smiechom v hlase prehodil.

„Láska, azda by si nevystrelila. Ja viem, že to máš iba ako vyhrážku, takže si radšej daj pohov. Ty prídeš na rad, až keď sa poradím s ním,“ s nožom v ruke sa naňho otočil. Vtedy som už mala nervy v kýbli. Zaujala som bočný postoj, poriadne natiahla tetivu a zamierila na jeho ruku. Inokedy by som sa možno bála vystreliť, no nikto sa nebude vyhrážať smrťou môjho priateľa. A ešte keď on je neozbrojený. To by som ho chcela vidieť či by mal takú odvahu, keby mal Niall v ruke luk.

"Nie som tvoja láska a pozeraj sa ako to urobím," precedila som pomedzi zuby.

Rýchlo som vystrelila a trafila som presne tam, kde som chcela. Bola to čepeľ. Nôž mu odskočil, no stihol ho aj porezať. A asi trochu viac, pretože tmavočervená krv mu stekala po prstoch a kvapkala na asfalt.

Zhrozene sa na mňa pozrel a utiekol preč. Ja som sa rozbehla k Niallovi a jemne som ho pohladila po všetkých ranách.

„Dúfaj, že sa ťa fanúšičky nezľaknú,“ chrapľavo som sa zasmiala.

„Je to až také hrozné?“

Prehliadla som si ho a rozosmiala sa na jeho výraze, ktorý nahodil. „Áno, je,“ nežne som ho pobozkala. „Asi budeš musieť ostať doma,“ prehodila som.

„Ak sa o mňa budeš starať, tak o tom popremýšľam.“