Uptown girl 11

Ráno som premýšľala nad tou SMS od Josha. Veď ja som vedela, že sa s ním musím porozprávať. Len si ešte na to musím nájsť čas. Doobeda učím a poobede mám.. dofrasa. Poobede nemám nič. Takže to budem mať naplnené jednou veľkou hádkou. Ale možno, to prebehne aj hladko. Aj keď... Niekedy je výbušný.

Chlapcom strieľanie z luku veľmi išlo. Všetci sa minimálne raz trafili do stredu. A Zayn dokonca dvakrát. Keď sa vezme do úvahy, že majú ešte iba tretiu hodinu, je to fakt veľký pokrok.

Nevedela som si pomôcť a celý čas som očkom pokukovala po Niallovi. Ako napínal svaly a a pri sústredení na stred sa mu medzi očami vytvorila malá vráska. Vietor sa mu pohrával s vlasmi, no jeho to netrápilo. Párkrát sa mi zazdalo, že keď som kontrolovala ostatných pozeral na mňa. Raz sa nám aj naše pohľady stretli a milo sa na mňa usmial. Len jeden úsmev vo mne vyvolal motýle v bruchu a tisíce pocitov. Najdôležitejší z nich bol, že to s Joshom musím skončiť.

Po telefóne sme sa dohodli, že sa stretneme v tom parku, kde vznikla tá fotka v rámiku. Vychystala som sa niečo pred treťou som sa tam vybrala. Našla som ho tam sedieť  jednom kútiku na lavičke, kde bolo aké- také súkromie.

„Ahoj,“ pozdravila som ho a sadla si na druhý koniec lavičky. Už som sa nechcela dotýkať jeho tela ani cez oblečenie.

Zamrmlal pozdrav a začala sa konverzácia, kvôli ktorej sme tam prišli.

„Čo si robila u tých kamarátov a kto to bol?“

„Čo sa asi robí u kamarátov? Zabávali sme sa. A načo by som ti hovorila, kto to je, keď ich nepoznáš.“

„Lebo som tvoj priateľ a myslím, že by bolo dobré, keby som to vedel.“

„Ja si to nemyslím.“

„Tým mi chceš niečo naznačiť?“

„Áno.“

„A čo?“

„Mali by sme sa rozísť. Už nám to neklape, tak ako kedysi a určite to vidíš aj ty. Aj predtým si bol žiarlivý, no dôveroval si mi.“

„Ale to ty mi dávaš podnety na žiarlivosť.“

„Nie je to jedno? Ak chceš hodiť celú vinu nášho rozchodu na mňa, nech sa páči.“

„My sa nerozchádzame.“

„A to povedal kto?“

„Ja!“ očami mu prebleskla zlosť. Chytila som ho za ruku.

„Uvidíš, nájdeš si lepšiu ako ja. Byť spolu by nemalo zmysel, keď už k tebe necítim to čo kedysi.“

„Zaľúbila si sa do toho kamaráta u ktorého si bola, čo?“ so zlosťou si vytrhol ruku s môjho zovretia a postavil sa.

„Nie, nezaľúbila. Moje city k tebe sa začali meniť ešte skôr, ako som mojich nových kamarátov spoznala.“

„Takže ty si ma ťahala za nos?!“ strelil mi facku a hlava mi odletela na druhú stranu.

„Chcela som povedať, že by sme mohli zostať v kontakte, no po tomto ťa už ani nechcem vidieť.“

„Nechceš ma vidieť? Veď ja ti spravím po vôli, keď ti spravím taký monokel, že cez neho ani neuvidíš,“ strelil mi ďalšiu facku.

„Tak z toho monokel mať nebudem,“ opľula som ho.

„Budeš ešte provokovať?!“ strelil mi ďalšiu facku, no z tej ma až zabolela sánka. Sklonila som hlavu a začala zbierať odvahu. Keď som sa mu pozrela do očí, videla som tam akúsi šialenosť. Zľakla som sa, že mu preskočilo. Keď mi šiel streliť v poradí už štvrtú facku, moja ruka vystrelila oproti jeho a tým som ho zaskočila. Zaryla som mu nechty do ruky až zaskučal od bolesti. Odskočil odo mňa, zatiaľ čo ja som pozerala na nechty, za ktorými som mala krv.

„Ja nie som dievča, ktoré si budeš len tak biť. Zo začiatku som ťa nechala, no už si to prehnal. Teraz ľutujem, že som to neurobila už po prvej facke,“ zavrčala som.

„Azda to mám brať, že si pýtaš ďalšie? Alebo mám prejsť na brutálnejšie veci? Čo tak, znásilnenie? Nechcela si mi dať dobrovoľne tak si to zoberiem nasilu.“

„Nebuď si taký istý, idiot. Si na verejnosti a moje ústa len tak ľahko nezapcháš. Ak by si mi strčil do úst ruku, aby som nekričala, bez váhania by som ťa do nej uhryzla najviac ako viem. Celú by som ťa dokopala a doškriabala. A myslíš si, že by si sa mi snažil uväzniť ruky? To by bola márna snaha. Každý deň strieľam z luku, to ti ruky dostatočne posilní.“

„Si si istá?“ pomaly sa ku mne približoval.

„Najviac na svete.“

Keď už bol pri mne, silno ma chytil. Asi si myslel, že keď mi chytil ruky som bezmocná, no zjavne zabudol na moje nohy, ktoré kopú dosť silno. Najprv to schytala píšťala a tak rýchlym pohybom kolenom nahor, som ho zasiahla do rozkroku. Od bolesti sa zviezol na kolená a preklínal ma všetkými možnými slovami.

„A keď ma ešte niekedy stretneš, nepraj si ma. A už vôbec sa ku mne nepribližuj, keď v ruke budem mať luk, pretože len za to, aký si debil, do väzenia nechcem ísť.“

„Čo sa tu deje?“ pribehli ku mne chlapci.

„Nič,“ očarujúco som sa usmiala. „Len dostal to, čo si zaslúžil.“

„Ty si ho zbila?“ začal sa smiať Harry.

„Keď raz nevie pochopiť, že sa s ním rozchádzam,“ zapozerala som sa do zeme a vtedy ku mne pristúpil Niall.

„Prečo máš také červené líca? A začína ti modrať sánka?“

„To nič,“ rozhodla som sa, že im to radšej celé vyrozprávam neskôr.

„On ťa bil?“ zaskočene sa opýtal Liam.

„Neriešte to, dobre?“

„Ale on nemá právo ťa udierať!“ nahnevane zavrčal Niall a hodil nenávistný pohľad dozadu na skrčeného Josha.

„Dostala iba čo si zaslúžila,“ posmešne povedal Josh.

„Čo si to povedal? Nestačilo ti, že ťa zbila Suzan, chceš nakladačku ešte aj odo mňa?“ začal sa približovať k nemu, no ostatní ho zastavili. Nervózne som sa pozrela na Nialla a chytila ho za ruku.

„Nestojí za tvoje problémy. Chceš vidieť titulku Niall Horan zo známej kapely One direction zmlátil neznámeho chlapca?“

Pozrel sa na naše spojené ruky a vzdychol si. „Poď, odvedieme ťa domov.“ Usmiala som sa na neho a spoločne sme sa vybrali na cestu domov.

„Kto to vlastne bol?“ spýtal sa ma Zayn, keď sme už boli ďalej.

„Môj psychopatický bývalý.“

„Prečo si sa s ním rozišla?“

„Už som ho neľúbila a teraz ľutujem, že som to s ním neskončila už dávnejšie. Veď on je blázon.“

„Zaslúžiš si lepšieho. Napríklad takého Ni...“ nedopovedal Louis, pretože ho Niall udrel do ruky. „Čo to robíš?“ osopil sa ne neho.

„Mal si tam komára.“

„Nebude ťa už obťažovať?“ spýtal sa Harry.

„Nie, dostal čo si zaslúžil a pochopil, že so mnou sa nemá zahrávať. K nám domov nepríde určite, pretože sa bojí, aby som ho nezastrelila lukom. A dúfam, že na ceste alebo v nejakom nákupnom centre ma obťažovať nebude. Ak by áno asi začnem v topánke nosiť vreckový nožík. Alebo peprový sprej.“