There was a reason 18

Ahojteee :3 .. Neviem už ani po akej dlhej dobe sa ozývam, no asi to bola sakra dlhá doba. Niečo okolo mesiaca? Dúfam, že to chápete, sú predsa prázdniny a ja si ich užívam plnými dúškami. Neviem či chcete počuť niečo o mojich prázdninách, no ja vám to aj tak poviem! :D

Takže dovolenka. Bez sestry, len s rodičmi. Bola to dosť nuda, prežívala som to len vďaka dennému programu, ktorý sa málokedy menil. Raňajky, pláž, obed, pláž, večera, šla som na pláž chytať wifi cez mobil, hranie kariet s rodičmi a popíjanie koktejlov :D Občas sme večer šli do mesta a jeden večer som bola vonku s dvoma Čechmi-hokejisti. Dokonca majú radi Justina :D Ten večer bola sranda.

A po dovolenke, chodím vonku s priateľom, občas s kamoškami, chodíme na kúpaliská a teraz v utorok som bola s priateľom v Tatrách. Čo vám poviem... vrelo odporúčam :) Ak by ste chceli, môžem vám tu hodiť na chvíľu aj nejaké tie fotky, no dlhšie ako týždeň tu nepobudnú. :P

Mám aj takú alternatívu. Vytvorila by som si nový účet na fb, len pre Vás. Písala by som tam kedy bude nová časť a tak podobne. Premýšľala som aj nad skupinou, no hmýri sa mi hlavou, či by to náhodou nevideli aj tí ľudia, ktorá nechcem aby vedeli že vôbec mám blog :D preto radšej nový účet. 

Vy ako prázdninujete? :) Užívate si leto alebo čakáte kedy začne škola? :P

Zayn

„Zayn..ja ti niečo musím povedať,“ hovorila s neskrývaným úsmevom. Ach, koľko som od toho očakával!

„Ema.. aj ja,“ opätoval som jej to nadšenie.

„Tak začni,“ povzbudzovala ma, no aj tak som na nej videl, že horí nedočkavosťou, aby  začala rozprávať ona. A spätne si uvedomujem, ako dobre som urobil, keď som nežiadal o prvé slovo.

„Nie, nie, začni ty,“ usmial som sa.

„Dobre.“ Celá doslova žiarila. „Vieš ako som ti povedala, čo sa stalo na Slovensku, nie?“ Nečakala na moju odpoveď a pokračovala. „Niekto by si myslel, že do konca života nebudem chcieť mať pri sebe iného chlapca. No už pri tebe som si uvedomila, že to tak nie je. Že nie všetci sú takí hrozní. Že ešte dokážem mať rada opačné pohlavie...“

„Ema...“ už som určite aj ja žiaril ako lampión. Chcel som jej opätovať tie jej krásne slová, ktoré ma tak hriali pri srdci a povedať jej, že aj ja ju ľúbim, no ona mi to nedovolila.

„A potom som spoznala Kyla a uvedomila som si, že to môže byť aj čosi viac ako kamarátstvo!“

„Kyla?“ zmrzol som.

„Áno. Spoznala som ho asi pred troma týždňami. Chcela som ti o ňom povedať, no všimla som si ako sa pozeráš na iných chlapov, od kedy som sa ti priznala. Preto som sa bála, žeby si si nemyslel niečo zlé aj o ňom. Ja ho už mám preklepnutého,“ usmievala sa. „Dúfam, že sa nehneváš, že som ti o ňom nepovedala..“ Každé jedno slovo o ňom, mi robilo dieru do srdca a moje nádeje o opätovanej láske boli razom fuč. Trieštilo sa mi srdce, nevedel som, že sa niečo také dá. No keď mi z neho ostali len črepy, zistil som, že sa dá všetko.

„Nie, nehnevám, kdeže,“ silene som sa usmieval. „Na teba sa ani nedá hnevať. Verím tvojmu úsudku a budem ťa podporovať... Teším sa s tebou.“

„A .. Asi pred polhodinou ma pozval na rande!“ Bola celá bez seba. A ja som musel podať dokonalý herecký výkon, aby nezbadala ako veľmi ma to bolí.

„To je super!“

„Prosím, pomôžeš mi potom sa naň pripraviť? Ja som už na rande dlho nebola, neviem čo si obliecť a nič také ...“

„Jasné.. S radosťou,“ pohladkal som ju po ramene a uvedomil si, že takto sa jej už bude dotýkať iný. A keby len takto... On ju bude môcť bozkávať a veci tomu podobné, po ktorých som tak veľmi túžil.

„A... čo si mi to chcel oznámiť ty?“ usmievala sa.

„Ja... nič také dôležité. Len, že píšeme novú pieseň..“

„Tak to je super! Pevne verím, že ja budem prvá kto si ju vypočuje.“

„Samozrejme.“

Zrazu jej zazvonil mobil. Pozrela sa na mňa s ospravedlňujúcim výrazom a vybrala mobil z vrecka. V momente, keď jej pohľad spočinul na obrazovke, rozžiarili sa jej očká.

„To mi volá on!“ zvýskla a následne sa snažila pomaly dýchať. Pozrela sa na mňa a ja som kývol hlavou, akoby som hovoril: Do toho, zdvihni to. Aj keď som si myslel presný opak a mal som chuť ten mobil vyhodiť von oknom, Emu si prehodiť cez plece, zamknúť v izbe, kým ja budem všetko baliť a uniesť ju na opustený ostrov. No... Asi by z toho nebola nadšená.

„Prosím,“ ozvala s predstieraným pokojom, no ja som aj tak počul aká je rozrušená. A on to vedel? Určite nie! Ja ju predsa poznám dokonale a on vie o nej ... Neviem čo o nej vie, ale určite nie toľko ako ja.

„Aj ja teba.“ Čo aj ja teba?!

„Zajtra? To by bolo... skvelé,“ bola z neho úplne paf. A ja som si myslel, že o chvíľu niekoho zabijem. Buď seba, alebo jeho.

„Nie, to netreba.“ „Áno.“ „ Aj ja sa teším. Ahoj,“ odvetila a s omámeným výrazom zložila.

„Tak?“ spýtavo som sa na ňu pozrel, keď už minútu čumela do neznáma s úsmevom na perách.

„Pozval ma na rande! Zajtra večer do kina!“ smiala sa celá šťastná. Och, ako veľmi som sa musel premáhať, aby som aj ja vyzeral šťastný. Asi mi to aj šlo alebo len ona bola taká zaslepená, že si nevšimla bolesť v mojich očiach.

„Nepozýval ťa na rande pred polhodinou?“ trpko som sa opýtal, no hneď som to zakryl úsmevom a hravo do nej štuchol.

„To áno, ale nemali sme presný čas, teraz sme si ho upresnili. Chcel ma aj vyzdvihnúť pred domom, no nechce sa mi vysvetľovať mu kde bývam, tak som to zamietla. Zavolám Poolovi a ten ma tam odvezie.“

„Fajn,“ usmial som sa. Aspoň trošku mi odľahlo. Ešte nevie kde býva. Aj keď, kto vie, kedy ho zavedie domov. Radšej som na to ani nemyslel, pretože už len pri pomyslení na to mi zvieralo srdce.

„Takže prišiel by si zajtra o štvrtej ku mne, prosím?“

Aj keby som nechcel, jej nadšenému úsmevu by sa nedalo odolať. Preto som len prikývol a ona sa mi opätovne hodila do náručia. No teraz to objatie bolelo. Vedel som, že o chvíľu už nebude moja. Budem sa o ňu musieť deliť. Teda, ak si ju nevezme celú a mne ostanú len spomienky.