There was a reason 15

Ak tu ešte niekto chodí, tak tu je nová časť ;)... O ďalšiu sa pokúsim.. Zajtra asi nebude, ale môže byť v pondelok alebo neskôr. A nebojte, budem sa snažiť, aby už takéto dlhodobé výpadky neboli. 

Keď sme už boli doma, všetko sme si pripravili, usalašili sa na mojej posteli a zapli si komédiu. Jednu či dve? Ani neviem. Ja som zaspala a on pokračoval v pozeraní. Zobudila som sa až pri titulkách.

„Spiaca princezná!“ vyplazil na mňa jazyk, ale následne sa sladko usmial. „Ako si mohla zaspať pri Hangover? To je nemožné..“ krútil nado mnou hlavou.

„Bola som proste unavená,“ zamrmlala som a privinula si deku tesnejšie k telu. „Koľko je hodín?“ opýtala som sa.

Zayn sa natiahol pre mobil, ktorý si položil na môj nočný stolík a svetlo z neho osvietilo celú izbu. „Pol jedenástej,“ odvetil a položil mobil na pôvodné miesto.

„Tak čo ideme robiť?“ spýtala som sa a posadila sa.

„Nechceš spať?“

„Hm.. ani nie. Akosi som sa prebudila,“ zamrmlala som a premýšľala nad tým, ako to je len možné. Žeby to bolo tým, že som si uvedomila.. hm.. že Zayn by pravdepodobne spal vedľa mňa? Je to možné.

„Takže začíname výmenu otázok?“

„Ako chceš..“ hlesla so a hlavou mi prebehlo koľko nepríjemných otázok by mi mohol položiť. Odpovedala by som mu pravdivo? Neviem, možno aj áno. Veď po dlhom čase je to práve on, komu verím a koho sa nebojím.  S kým rada trávim voľný čas...

„Tak.. Ako by som začal.. Bola si už niekedy zamilovaná?“ Zamilovaná... To čo som prežívala s Lukášom, ktorého moji rodičia milovali viac ako ja.. Dá sa to považovať za zamilovanosť? Áno, bolo mi s ním dobre a mala som ho rada. No stačí to? Ak áno, potom by som mala začať randiť so Zaynom. Veď s ním je to také isté.

„Eh.. neviem.. Ako sa to vezme. Chalana som mala, ale či som bola naozaj zamilovaná.. Možno to bol len dlhodobejší flirt. Inak by som ho asi takto nenechala na Slovensku.“

„Ty si ho tam nechala? A chodila si s ním, keď si odišla?“ neveriacky otváral ústa. Bol potešený? Možno.

„Áno.. A čo ty, bol si niekedy zamilovaný?“

Odmlčal sa. „Neviem,“ riekol po chvíli. „Vlastne ani neviem čo všetko to obnáša.“

„Mám ťa poučiť?“ uškrnula som sa.

„A vieš to vôbec ty?“

Tak to trafil do čierneho. „Bohužiaľ.. Viem to len z filmov. A tie sa mi zdajú trošku nereálne a iné ako skutočnosť.“

„Mali by sme sa to spolu naučiť,“ žiarivo sa usmial. Mal taký divný lesk v očiach, ktorý som nevedela identifikovať, preto som to viac nerozpitvávala a radšej premýšľala nad ďalšími otázkami.

„Hm.. Mal si už nejaké dievča?“ spýtala som sa so záujmom.

„Samozrejme.. Aj pred slávou aj počas nej. No v období pred kastingom, to bol väčšinou len flirt. Aby som nebol neskúsený, keď nájdem tú pravú. A predtým než som spoznal teba.. Proste som využíval všetky stránky slávy, do ktorých patrí aj žiadanosť u dievčat. No ty si mi otvorila oči,“ váhavo sa na mňa usmial a preplietol si prsty na rukách, ktoré mal položené na kolenách.

„Ako?“ prekvapene som vydýchla.

„Neviem.. Proste je to tak a nedokážem to vysvetliť... Teraz sa znova pýtam ja!“ zahlásil a mnou desivou predtuchou prebehli zimomriavky.

„Dobre,“ zamrmlala som.

„Tvoja rodina, príchod do Londýna... nikdy si o tom nerozprávala. Nechcem byť otravný ani dotieravý, ale zdalo sa mi, vlastne zdá, že si rozumieme. Viem, že ti môžem veriť a so všetkým sa ti zdôverujem. Takže som dúfal, že je to tak aj u teba..“

„Samozrejme, že to tak je..“ zamrmlala som, ale on pokračoval vo svojom prehovore.

„Dokonca vidím, že stále, ak sa ťa na to opýtam alebo nechtiac niečo s tým spojené spomeniem, prejde ti tvárou niečo ako tieň. Si moja kamarátka a ja vidím, že ťa niečo trápi. Možno, ak sa mi zdôveríš, pomôže ti to. Ja ti pomôžem. Nebudeš na to sama...“

„Zayn..“ vzdychla som. „Ja ti naozaj verím, ale stalo sa toho tak veľa. Všetko ma to bolí, ublížilo mi to. Fyzicky, no najmä psychicky, duševne! Kvôli tomu som odišla. Chcela som to všetko nechať za sebou, Začať novú kapitolu svojho života, ktorá by mi nič z minulosti nepripomínala. Málokto o tom vie. Okolnosti.. Do tých je zasvätených veľa ľudí. No niektoré veci.. Tie vie len niekto. A podrobnosti? Tie si vezmem do hrobu, keďže vymazať z hlavy to neviem.. Ach, ako veľmi by som chcela vymazať polovicu mojich spomienok.. Bolia.. veľmi bolia.“

„Ak to je tak, nemusíš mi to hovoriť..“

„Neskáč mi do reči!“ zahriakla som ho so slzami v očiach, ktoré sa začali drať na povrch spolu s tými hnusnými spomienkami. Znova som sa cítila špinavá ako v onen deň. „Možno.. Možno mi to pomôže. Keď o tom bude vedieť aj niekto iný. Podelím sa s tebou o moju bolesť.. Viem, je to možno sebecké. Pretože ak ma máš rád. NAOZAJ rád, bude ťa to bolieť tiež.  Či ti to poviem alebo nie.. To všetko je na tebe. Si si istý, že to chceš vedieť?“

Znovu nastala chvíľka ticha. Pozeral sa mi do očí a nevedela som dešifrovať o čom premýšľa. No potom rozhodne prikývol. Natiahol sa ku mne a chytil ma za ruku. Oči mi padli na to spojenie a prerývane som sa nadýchla.

„Ja neviem ako začať..“ riekla som po chvíľke.

„Začni ako myslíš, že bude vhodné.“

„Do Londýna som prišla kvôli tomu, že mi zavraždili rodičov. A ...“ v hrdle sa mi urobila hrča. „Znásilnil ma.. To všetko v ten istý deň,“ zlomil sa mi hlas a už som len plakala. Zayn tomu nemohol uveriť. Chvíľu len tak sedela nevedel čo ďalej. Určite premýšľal či je vôbec vhodné sa ma dotknúť. Či  mi to neublíži. A ja som tam len sedel, objímala si kolená a usedavo plakala. Po chvíli sa matrac vedľa mňa mierne prehol a pocítila som okolo chrbta jemný dotyk. Prinášalo mi to okrem strachu aj miernu úľavu. Pomaličky si ma privinul do náručia a hladil ma po vlasoch a chrbte. Znova ma tíšil nezmyselnými slovami.

Po chvíľke som sa od neho oddialila. „Tak.. A už to vieš,“ utrela som si oči a siahala po vreckovke. „Neboj, už sa ma môžeš pýtať na čo len chceš ohľadom toho.. Už budem silná,“ silene som sa usmiala, ale vedela som, že už to vydržím. Naozaj mi pomohlo, keď som sa mohla vyplakať na pleci niekoho, kto to vie tiež.

„Nechcem..“ zachrípnuto hlesol a následne si odkašľal. „Nechcem ti to pripomínať..“

„Neboj.. teraz cítim, že som urobila dobre. Že tu je niekto, pred kým nemusíš nič tajiť.“

„Tak.. Bola si .. predtým incidentom... Mala si... Mala si predtým chujom...“ nevedel sa vykoktať.

„Či som bola panna? Áno, bola,“ zamrmlala som. Zayn zovrel ruky v päsť a teraz som bola práve ja tá, ktorá ho hladila, aby sa upokojil. Nechal sa takto čičíkať možno pol minúty, keď si uvedomil, že by to mal robiť on. Pomaly sa odtiahol spod dosahu mojej ruky a vzal si ma do náručia.

„Našli ho?“

„Nie.. Ak ho nájdu, pošlú mi predvolanie.“

„A ako ho môžu nájsť?“

„Sú to policajti, nejako to dokážu... Napísala som im na papier jeho výzor. Aj by som ho dokázala nakresliť.. Teda, nedokázala.. asi by ma to zlomilo.“

„Ja ti pomôžem zabudnúť, uvidíš,“ pevnejšie ma objal a vtisol mi bozk do vlasov. A viete čo? Ja som mu verila.