I should have kiss you 1

Stála som predo dvermi  a nervózne som si žmolila rukávy na mikine. Mama sa rozprávala s mojou novou triednou učiteľkou. Ešte stále sa na ňu hnevám. Prečo mi to urobila? Prečo sme sa museli presťahovať? Veď jej predošlá práca bola tiež dobre platená. Chladnokrvne mňa, brata a sestru odtrhla od našich kamarátov a v sestrinom prípade aj od frajera. 

,,Diana, poď so mnou, predstavím ťa tvojím novým spolužiakom,“ oslovila ma učiteľka. Srdce mi začalo biť ako o preteky. Pozrela som sa na mamu a vošla do triedy. 

,,Takže žiaci, toto je vaša nová spolužiačka Diana Sparks. Dúfam, že ju medzi seba vezmete.“ Išla som sa prepadnúť po zem. Dúfam, že ju medzi seba vezmete? Väčšiu trapošinu zo seba dostať nevedela? Som nejaký odpadlík koho nikto nechce medzi seba? Ha! Nech si nemyslí. Všetky oči v triede sa upierali na mňa. Ešte aj učiteľka na mňa s nadšením pozerala. Čo jej asi o mne mama nakecala? Že som nejaká kocka? Obzerala som sa po triede a hľadala potencionálnych kamarátov. Blondína, vlnité vlasy, zelené oči v ktorých bolo vidieť záujem. Krátke čierne vlasy, hnedé oči a inteligentný pohľad. Tak s tými dvoma si možno budem rozumieť. Hnedé vlasy a pobavenie v tak isto sfarbených očiach. Čierne krátke vlasy a zelené oči. Aj s tými chalanmi by som si mohla rozumieť. Ale s tou peroxidovou blondínou v druhej lavicou určite nie. A ešte ten pohŕdavý pohľad v jej modrých očiach. Už teraz ju nemám rada. Ale najviac ma zaujal drzý pohľad modro-zelených očí. Kučeravé hnedé vlasy a ešte aj úsmev mal drzý.

,,Diana, choď si sadnúť k Harrymu,“ povedala učiteľka a ukázala na toho kučeravého chlapca.

Sedel sám vo štvrtej lavici pri okne. Bola som rada že ma posadila ku nemu, budem mať viac možností ho lepšie spoznať. 

,,Ahoj, ja som Harry,“ krásne sa na mňa usmial. Takže vie aj iný úsmev ako drzý. Už o ňom viem jednu vec. ,,Ahoj, ja som Diana,“ opätovala som mu úsmev. ,,Ale to už asi vieš keďže ma pani Tears tak krásne predstavila,“ ironicky som povedala. Potichu sa zasmial. 

,,Odkiaľ si prišla?“ Už som mu chcela odpovedať, ale ozvala sa učiteľka. 

,,Harry, so svojou novou spolusediacou sa spoznáš inokedy. Ak si si nevšimol, máme angličtinu.“ Pozrel sa na mňa, usmial sa a začal si písať do zošita. Keďže som tam bola asi iba 10 minút, nechcela som provokovať a tiež som si otvorila zošit. Keď konečne zazvonilo, išla som s Harrym na biológiu.

,,Takže odkiaľ si?“ znova sa ma opýtal. ,,Ako vieš, že som sa nenarodila tu, len som chodila na inú školu a teraz som prestúpila tu?“ Bolo mi smutno za domovom tak som to chcela aspoň trocha zmeniť na humor. ,,Pretože ja tu poznám veľa ľudí a ostatných aspoň z videnia. No teba ani nepoznám, ani som ťa tu nikdy nevidel,“ zapozeral sa mi do očí. Tak toto bol dobrý argument. Uvážila som, že keby som aj ja mu na to dala nejaký dobrý argument, a tých som mala v rukáve veľa, on by mi na to dal tiež nejaký a tak by to pokračovalo. ,,Prisťahovali sme sa zo Severného Škótska,“ sklopila som oči a odvrátila od neho hlavu aby nevidel bolesť v mojich očiach. Asi mu došlo že je to citlivá téma, lebo ostal ticho. Keď som usúdila, že sa po otvorení úst nerozplačem, prerušila som ticho. ,,Ty si sa tu narodil?“

,,Áno. Ak by si chcela, mohol by som ti to poukazovať. Výhovorky typu musím sa učiť neprijímam,“ povedal pobavene.

,,Ale čo keď sa chcem, alebo musím učiť?“

,,Tak si vezmeš učebnice so sebou a budeme sa učiť spolu,“ odpovedal, akoby to muselo byť jasné aj tomu najväčšiemu blbcovi.

,,Dobre, dohodnuté,“ usmiala som sa a zastrčila som si nepoddajnú kučeru za ucho.

,,Takže o tretej sa stretneme pred ...?“ spýtavo sa na mňa pozrel.

,,Jediné čo tu poznám, je náš dom a škola. No a ty nevieš kde bývam. Takže o tretej pre školou?“ zasmiala som sa.

,,Jasné, už sa teším.“

Počas dňa som spoznala tých čo ma na prvej hodine zaujali. Blondína so volá Jessica, čiernovláska je Alice, hnedovlasý chlapec je David, čiernovlasý Paul a od dievčat som sa dozvedela, že tá peroxidová hlava je Trisha. Vraj s ňou budem mať chémiu. No pekne. To budú hodiny.

Ani som sa nenazdala a už som bola doma.

,,Ahoj mami.“

,,Ahoj. Ako bolo v škole?“ Porozprávala som jej o nových kamošoch, učiteľoch, čo je na novej škole iné, ako na tej starej.  Plánovala som, že sa s ňou aspoň týždeň nebudem rozprávať, ale uvedomila som si, že ona za nič nemôže. Dobre možno trocha, ale to nie ona od nás odišla. Musím byť k nej milá. Ešte stále sa z toho spamätáva. Našla si novú prácu, nový dom, a snaží sa tu nájsť nový život. Musíme spolu držať. Všetci. Lara, Tom, mama a ja. Budeme sa hrať na šťastnú rodinku a snažiť sa na otca zabudnúť. Raz sa nám to aj podarí.

,,A mami? Dnes o tretej idem s Harrym vonku. Ukáže mi celé Holmes Chapel.“ Keď som zbadala, že chce namietať, dodala som. ,,Beriem si so sebou aj učebnice. Budeme sa spolu učiť.

,,Ak je to tak, neprotestujem. Som rada, že už máš kamarátov a popri tom nezabúdaš na učenie,“ usmiala sa.

Bolo pol tretej, keď som sa rozhodla že už radšej vyrazím. Do aj zo školy ma viezla ma viezla mama, takže som si nebola istá ako dlho bude trvať cesta pešky. Až teraz som si všimla okolie. Domy s krásnymi záhradami lemované najrôznejšími stromami na pravej strane a na ľavej veľké futbalové a basketbalové ihrisko. Tuším som tam videla aj tenisový kurt. Ach, basketbalové ihrisko. Koľko zábavy som na ňom zažila. Rozbitá hlava, s kamoškami sme tam chodili okukávať pekných chlapcov, dokonca som tam dostala aj prvú pusu. Potopila som sa do spomienok a tupo som tam zízala. Zrazu sa mi niekto jemne dotkol pleca a ja som prežila slabý srdcový infarkt.