I should have kiss you 12

Prepáčte, že zase je smutne naladená časť. Ale takto som to cítila, čiže fakt mi to prepáčte. Sľubujem, že ďalšia časť sa bude mať pekný koniec. Alebo skôr krajší...

No dúfam, že sa vám to bude páčiť. 

Harry

Vymyslela výhovorku, ale ja som ju nemienil použiť. Možno sa za to na mňa nahnevá, ale keby som klamal jej rodine a hlavne bratovi, už by som sa im nedokázal ukázať na oči. Je to moja zásada. Neklamať ľuďom, ktorých mám rád. Alebo v tomto prípade, rodine dievčaťa, ktoré ľúbim. Chceli sme vojsť dnu, ale Tom nám už dvere otvoril.

„Konečne, už som sa o teba bál,“ usmial sa na Dianu. „Čo sa ti stalo?“ otočil sa na mňa.

Prišiel moment pravdy.

„Dostal som jednu cez hubu. A možno teraz dostanem ešte jednu.“ Diana na mňa nechápavo pozerala.

 „Prečo? A prečo by si mal dostať ešte jednu? Vysvetli mi   to.“ Všetko som mu vysvetlil a Diana na mňa pozerala so slzami v očiach. Videl som v nich, že sa o mňa bojí. Bola roztomilá. Ona sa o mňa bála, zatiaľ čo ja som dopustil to, čo sa stalo tam u Erica.

Tom mal celý čas zaťaté päste. Keď som dopovedal, už som čakal, že mi jednu vrazí, no to sa nestalo.

„Som rád, že si neklamal. Vážim si to. Ale už ťa tu nechcem vidieť. Keď ťa ešte niekedy uvidím v spoločnosti mojej sestry, nepraj si ma. Odíď a už sa nevracaj.“ Diana začala plakať. Mal mi radšej vraziť. Aj keby mi bodol nožom do hrude, bolelo by to menej. Oveľa menej. Tejto bolesti by sa nič nevyrovnalo. Začal som plakať tiež. Už druhýkrát za tento večer. Ja to bez nej nevydržím. To ona je zmyslom môjho života. Chcel som sa s ňou aspoň rozlúčiť, no Tom mi zabuchol dvere pred nosom. Posledné čo som videl bola plačúca Diana. Ako veľmi som ju chcel utešiť. Chcel som jej povedať, že ja ju nikdy neprestanem mať rád, no tie dvere zničili aj tú poslednú možnosť, aby som sa s ňou mohol aspoň rozlúčiť. No na jednu stranu som ho chápal. Keby niečo také dopustil kamarát Gemmy a ja by som mu povedal, nech mi na ňu dá pozor, tiež by som sa takto zachoval. To všetko bola moja vina. Keby som bol celý čas bol s Dianou, nikto by sa jej nepokúšal nič urobiť a ja by som mohol byť teraz aj potom s ňou.

Celú cestu domov som preplakal. Keď niekto povie, že chlap nikdy neplače, nestalo sa mu to, čo mne. Vošiel som do domu a našťastie, každý spal. Nemal som chuť im vysvetľovať, čo sa stalo. Aj keď viem, že zajtra sa tomu nevyhnem. Mama vždy spozná, keď mi niečo je. Je to predsa mama. Skryl som sa pod paplón a ľutoval sa. Predstavoval som si, aké by to bolo keby sa to nestalo. Či by k tomu bozku prišlo, tak ako som si naplánoval. Chcel som vedieť ako chutia jej pery. Bola to jediná vec na ktorú som mal vtedy chuť. Dal som si facku. Musím sa spamätať a radšej rozmýšľať ako to napravím a nie utápať sa tu v sebaľútosti. Veď ja bez nej nevydržím! Išiel som radšej do sprchy. Najprv som si pustil studenú, aby som sa zobudil. Aj keď už bolo v podstate ráno, ja som to potreboval. Keď mi už zuby začali drkotať a celý som sa triasol, dovolil som si pustiť aj teplú vodu. Plán som vymyslel. Jeden víkend bez nej vydržím a v pondelok ju už uvidím. Veď je škola. Tam jej predsa nemôže zakázať ísť. No a o chvíľu ideme do X-factoru a tam budeme môcť byť spolu. Nikto nám to nezakáže.

Diana

Keď sa zavreli dvere, rozbehla som sa do izby. Chcela som byť sama. No Tom to asi takto nevidel.

„Musel som to urobiť.“

„Nemusel! Teraz si mi zobral to jediné, čo ma tu tešilo!“

„Máš tu aj iných kamarátov. A nevieš čo ti urobil? Keby od teba neodišiel, nikdy by sa to nestalo.“

„To ja som od neho odišla! Keby som ostala dnu, nebolo by sa to stalo. Nehádž to na neho!“

„Ty to nehádž všetko na seba! A teraz sa ťa na niečo spýtam. Cítiš k nemu niečo viac ako kamarátstvo?“

„Keby to tak bolo, zmenilo by to niečo?“

„Možno časom. Keby som uvidel, že to bez neho vážne nevydržíš. Veď vieš, že ja chcem pre teba iba to najlepšie.“

„A ty si myslíš, že toto je pre mňa najlepšie?! Tak to sa vážne mýliš! On je pre mňa to najlepšie. Nebyť jeho, bola by som znásilnená! Vieš čo? Odíď. Prosím, odíď. Iba mi to zhoršuješ.“ Smutne na mňa pozrel a chystal sa odísť.

„Počkaj ešte,“ zastavila som ho. „Nehovor o tom mame ani sestre. Jasné?“ Prikývol a odišiel.

Keby to povedal aj im, bolo by to pre mňa iba horšie. Mama by ma už nikdy vonku nepustila a Lara by ju podporovala. Vždy sa o mňa a Toma starala.

Prešlo iba asi polhodina čo som bez Harryho a tak strašne mi chýbal. Chcela som zavolať Rose, no nebola prihlásená. Ani sa jej nečudujem. Veď už bolo štyri hodín ráno. A taká závislá na skype až nie je. Závidela som jej. Mala bezstarostný vzťah s Danielom, ktorý jej pripravoval romantické večere a bral do kina. Kedy to ja zažijem s mojim milým? Dúfam, že čo najskôr. Škola je o dva dni, ktoré budem musieť prežiť. Od kedy som tu, neprešiel deň cez ktorý som s ním nebola. To bude nuda. A ani po škole s ním nebudem môcť byť. Znova som začala plakať. Vlastne som iba pokračovala v plakaní, ale teraz sa to zintenzívnelo. Nevedela som prestať. Keby všetci nespali, začala by som hrať na gitaru a spievať. No namiesto toho som si sadla na okno, pozerala na hviezdy a predstavovala si ho. Spomínala som na všetko čo sme spolu zažili. Tiež som takto sedela, keď som zbadala ako ma pozoruje. No vtedy som hrala na gitare a spievala. No aj teraz som to chcela robiť, čiže je to skoro to isté. Alebo ako ma šteklil, lebo chcel aby som s ním šla do X-factoru. A potom ma objímal. A ako sme dnes tancovali. Chcem vrátiť ten čas. Jediné čo ma vtedy trápilo, bolo... vlastne vtedy ma netrápilo nič. Bola som šťastná, že som pri ňom a to bolo jediné čo ma zaujímalo.

Zapozerala som sa do neznáma, keď som niekoho zbadala stáť pri strome. Spoznala som ho. Bol to Harry. Usmiala som sa so slzami v očiach a rýchlo no hlavne po tichu, som vybehla von. Ostala som stáť pred dverami. Bola som taká šťastná, že ho znova vidím, že som sa ani nedokázala pohnúť. No keď som zbadala, že sa ku mne rozbehol, vrhla som sa oproti nemu a hodila okolo krku. Hladkal ma a pritískal k sebe. Cítila som, že z neho vyžaruje láska. Dúfam, že to cítil aj on, lebo povedať som to nedokázala. Pozrela som mu do očí, aby to videl aspoň tam. Usmial sa a pritisol sa mi na pery. Bolo to najlepšie, čo som kedy zažila. Už som si to párkrát predstavovala, ale toto bolo stokrát lepšie. Odlepil sa odo mňa, chytil ma za hlavu a s láskou sa mi zapozeral do očí.

„Ľú......“

Zobudila som sa na strašnú bolesť v krku. Ani sa nečudujem. Veď som spala na okne a to v dosť divnej polohe. Jedna noha a hlava mi viseli dole, druhá noha by bola vystrčená von oknom, keby bolo otvorené. A ruky? O tom ani nehovorím. Jedna pod chrbtom a druhá objímala tú prvú. Je to veľmi ťažko pochopiteľné. Spomenula som si na sen. Prečo to bol iba sen? Chcela som, aby to bola skutočnosť. Aj to raz bude, utešovala som sa. Vstala som z okna a uvidela šaty poskladané na posteli. Premietla som si celý včerajšok v hlave a začala plakať.