I should have kiss you 13

Taká dosť o ničom, mi príde táto časť, ale čo už. Pokúsim sa dnes napísať ešte jednu, ale lepšiu.

Keď plač ustal a uistila som sa, že už nemám červené oči, zišla som dole. Aj keď som to veľmi nechcela, ale čo už, keď škvŕkanie v bruchu nado mnou vždy vyhraje. V kuchyni nikto nebol. Bolo mi to čudné, keďže bolo asi jedna hodina popoludní. No neriešila som to. Našla som hrnce na sporáku, lenže keď som sa chcela pozrieť čo v nich, ucítila som mäso a mne sa zdvihol žalúdok.

Keď som sa vrátila z WC rozhodla som sa, že radšej budem iba na čaji. Uvarila som si ho a vrátila do mojej izby. Znova som si sadla na okno, no teraz som zobrala aj paplón a notebook. Prihlásila som sa na skype a na moje šťastie, Rose tam bola. Zavolala som jej.

„Ahoj, Diana,“ pozdravila sa mi celá rozžiarená.

„Ahoj, Rose,“ opätovala som jej úsmev, ale ten môj bol silený.

„Čo sa stalo, že nie si s Harrym? Veď o takom čase ste vždy boli spolu. Prihlásená si bola vždy až večer.“ Harry... Do očí sa mi nahrnuli slzy.

„Héj, zlato, neplač. Všetko mi vysvetli. Určite sa potrebuješ vyrozprávať.“

„Tom mi zakázal stretávať sa s Harrym,“ začala som silno plakať.

„Čo? Prečo? Urobil ti niečo? Vysvetli mi to, prosím! Uvidíš, polepší sa ti ak to niekomu povieš.“

„Začalo sa to tak, že sme išli na tú párty. Zo začiatku bolo všetko fajn, až kým nejaké dievča nezačalo ťahať Harryho tancovať. A on neprotestoval. Aspoň tak som to videla ja. Ušla som na záhradu vyplakať sa. No a tam ma našli nejaký opitý hlupáci a začali ma obchytkávať...“ Rose zhíkla.

„Teba z-z-násilnili?“

„Našťastie nie. Počkaj, dopoviem to. Potom tam dobehol Harry s ďalšími troma kamarátmi. Pobili sa, ale neviem skonštatovať kto skončil horšie, lebo som videla iba mojich záchrancov. Harry ma odviedol dovnútra. Tam som ho ošetrila a vysvetlili sme si to. Potom sme šli tancovať. Och ani nevieš ako dobre som sa pri ňom cítila..“ Rose sa usmiala aj keď ešte stále bola vyvedená z miery.

„No a potom sme vymysleli výhovorku na to, prečo má Harry rozbité ústa a ja roztrhané šaty. Ale keď sme prišli domov..“ nevedela som to dopovedať. Začala som srdcervúco plakať. No musela som to dokončiť. Ona mi vždy dala dobré rady. Predýchala som to a pokračovala.

„Harry povedal Tomovi pravdu. A on mu zakázal sa so mnou stýkať.“

„To že urobil? A nebál sa, že dostane cez hubu? Nehovorila si mu aký Tom je?“

„Hovorila, no on mu nechcel klamať. Ale Rose, čo  mám robiť? Ja to bez neho nevydržím!“

„Hm, mala som pravdu, že k nemu niečo cítiš, však?“ Ešte aj v takej chvíli si nevedela odpustiť poznámku.

„Áno, mala si pravdu. Ľúbim ho!“ Od radosti začala tlieskať.

„A on ľúbi teba tiež! Ja to viem. Vidno to na ňom. Ale späť k veci. Veď v škole ho uvidíš, nie?“

„Uvidím. To je jediné, čo ma utešuje.“

„Rose! Obed je na stole!“ počula som kričať jej mamu.

„Choď sa najesť,“ usmiala som sa na ňu. Prikývla a odhlásila sa. Páni, prečo mi je  taká zima? Preletelo mi hlavou. Začalo ma ťahať do spánku, preto som sa rýchlo nasáčkovala so postele a poriadne prikryla. Ďalší spánok na okne by som už neprežila.

„Diana, vstávaj,“ budila ma mama a jemne hladila po čele.

„Čo je?“ zaspato a drkotajúc zubami som sa spýtala.

„No, je nedeľa ráno a ty máš určite horúčku,“ ustarostene sa na mňa pozerala. Nedeľa. Spala som od tretej poobede až do teraz. Tak dlho som nespala ešte nikdy. Mama mi priniesla teplomer. Keď som jej ho podala, veľmi nadšená nebola.

„39,9° , do školy asi nepôjdeš,“ hovorila a podávala mi tabletku. Počkať, čože to povedala? Nepôjdem do školy? NIE! Ja musím ísť do školy. To je jediná možnosť ako sa stretnúť s Harrym.  Ale dlho som sa tým netrápila, pretože som znova zaspala.

Zobudila som sa niekedy poobede. Vypila čaj a pozerala telku. Čo iné mi zostávalo? No nič. Nemala som ani chuť hrať na gitare, takže to bolo so mnou fakt zlé. Prišiel za mnou doktor. Teploty neustávali, takže mama zavolala jej známeho. Skonštatoval, že najbližší týždeň školu neuvidím. Takže neuvidím ani Harryho.

Ďalší deň som sa zobudila na niečie zvonenie. Doma nikto nebol, čiže som sa musela ja vytrepať z postele. Už som si aj myslela, že ten dotyčný odišiel, pretože ja byť na jeho mieste, už tam nie som. Fakt mi to trvalo dlho. Otvorila som dvere a tam stál v plnej kráse Harry. Keď ma zbadal, oči sa mu rozžiarili a silno ma objal. Vyžívala som sa v tom. Už som si myslela, že ho neuvidím a on ma teraz objímal. No keď som si uvedomila, že som chorá, rýchlo som od neho odskočila a ospravedlňujúco sa na neho pozrela. Zosmutnel.

„Som chorá a nechcem ťa nakaziť. Inak by som to neurobila,“ usmiala som sa.

„Mne to nevadí, hlavne, že som s tebou. Kedy príde Tom domov?“

„Myslím, že o štvrtej. Máme celú hodinu.“

„Nie je to veľa, ale aspoň niečo.“ Vyšli sme do mojej izby a sadli na posteľ.

„Chýbala si mi,“ zapozeral sa mi do očí.

„Aj ty si mi chýbal.“

„Tom ešte nezmenil názor?“

„Bohužiaľ, nie. Ale dôležité je, že sme aspoň teraz spolu. Neriešme to teraz.“

„Jasné.. Do kedy budeš doma?“

„Neviem... Podľa toho kedy sa mi polepší.“

„V tom uzdravovaní by si si mala pohnúť, lebo kasting klope na dvere.“

„Ja viem.“ Nastalo ticho.

„Nastal už čas, kedy mi povieš, prečo ste sa tu presťahovali?“ Rozmýšľala som nad tým. Rozhodla som sa, že mu to už poviem.

„Dúfam, že sa mi to podarí vtesnať do jednej hodiny. Začnem úplne od začiatku. V Škótsku sa nám žilo dobre. Mama mala dobrú prácu, oco tiež. Obidvaja museli kvôli práce chodiť na služobné cesty. Ale my sme vedeli, že je to potrebné. Lara mala úžasného priateľa. Nadovšetko sa ľúbili. Tom mal dobrých kamarátov a páčil sa dievčatám. Ale priateľku nemal. Keď som sa ho pýtala prečo, on mi vždy povedal, že ho chcú pre vzhľad a nie pre to aký je. Myslím, že tu si už nejakú nájde. No a ja, som mala úžasný život. Perfektných kamarátov a najmä moju Rose. Jej som sa vždy so všetkým zdôverila. Robím to aj teraz.Kríza sa začala, keď otec začal chodiť častejšie na služobné cesty. Mame to už začínalo byť podozrivé. Veď ona mala podobnú prácu, ale tak často nechodila. Začali sa hádať. Predtým to nikdy nerobili. Takto sa to ťahalo rok. Raz keď išiel vraj na služobku mama ho videla v meste s nejakou ženou ktorá mala v náručí dieťa ako kráčajú cez ulicu ruka v ruke. Dostalo ju to, ale nechcela robiť scény na ulici. Počkala si kým nepríde domov a tam to naňho vybalila. Hádali sa celú noc. Ani nespali v jednej posteli. Keď som sa ráno zobudila, otec bol preč. Dohodli si rozvod a od vtedy som ho nevidela. No po čase nám začali miznúť peniaze zo zásuvky. Boli sme v presvedčení, že to robí on. Mama nevidela inú možnosť ako odsťahovanie sa. Protestovali sme proti tomu. Nechceli sme opustiť všetkých našich kamarátov, no ona na tom trvala. Chcela začať nový život bez neho. A tak sme sa ocitli tu. Otec nevie, kde bývame a ani to nikdy vedieť nebude,“ skončila som môj dlhý monológ. No pomohlo mi dostať to zo seba. Cítila som sa ľahšie.

Začula som buchnutie dverí a následne kroky, ktoré smerovali k mojej izbe. Pozrela som sa na Harryho so strachom v očiach. Ak to je Tom, budeme mať problém.

„Schovaj sa pod posteľ! A hlavne rýchlo!“ rozkazovačne som na neho šepla. Ani chvíľu neváhal a už bol pod posteľou. Ja som sa zatiaľ zahrabala pod paplón a so zatajeným dychom som čakala.