I should have kiss you 17

2000 zobrazení!!!!! Veľmi šťastná som :) Veľmi vám ďakujem :) Ste úžasní <3 

Sedela som v záhrade. V našej záhrade. No nie v Holmes Chapel, ale u nás v Livingstone. Všade okolo mňa boli kvety. Tak ako to bývalo. Neďaleko mňa bol prístrešok, ktorý bol obrastený ružami. Ako mi chýbal. V ňom stála Rose a Harry. Dvaja ľudia, ktorý pre mňa tak veľa znamenali. Chcela som ísť k nim, no nevedela som sa pohnúť. Len som na nich pozerala a oni na mňa kývali. Chceli, aby som k nim prišla. Tak veľmi som chcela, no nemohla som. V tom sa Rose zmenila na Trishu. Harry sa potmehúdsky usmial, pristúpil k nej, pohladkal ju po tvári a začali sa bozkávať. Prešli mnou hromy blesky. Mala som chuť, vyšklbať jej všetky tie peroxidové vlasy. Pribudli tam ďalší ľudia. Môj otec a mama. Najprv sa na mňa tiež iba usmievali, no potom sa začali hádať. Zrazu sa tam objavil Tom a Lara. Ako zvyčajne aj oni sa na mňa najprv usmievali a volali ma k sebe. No oni proti sebe nebojovali ani nič podobné. Objavili sa tam nejakí muži v maske  a držali im nože pod krkom. Kričali na mňa, že ak k nim neprídem, podrežú ich. Prosebne na mňa pozerali, no ja som sa nevedela pohnúť. Začala som plakať. Bolo to najhoršie, čo môže byť. Keď všetko záleží na vás, no vy sa na to musíte iba nečinne pozerať. Z ničoho nič, tam boli už iba Tom, Lara, mama a Harry. Plakali a prosebne na mňa pozerali.

„Poď k nám! Neodchádzaj! Vráť sa! Prosím!“ kričali pomedzi slzy. Cítila som, že ma k nim niečo ťahá. Niečo, čo som nevedela popísať. Keby som verila na nadprirodzené veci, určite by som si myslela, že to bolo niečo nadzemské.

Otvorila som oči a všetko okolo bolo biele. Tá belosť ma tak zaskočila, ž som pozerala iba cez privreté oči. Som v nebi? Prebehlo mi hlavou. Sú v nebi sestričky? A infúzia? A EKG? Asi nie...

Prechádzala okolo mňa milo vyzerajúca sestrička. Smutne sa na mňa pozrela a potom sa otočila, že odíde. No z ničoho nič sa zaskočene otočila. Prišla znova ku mne a pozorne si ma prezrela. Ja som takú možnosť nemala, pretože som bola tak unavená, že sa mi ani nechcelo poriadne otvoriť oči.

„Vy ste sa prebrali?“ spýtala sa ma s nádejou v hlase.

„Asi,“ vyčerpane som odpovedala.

„Hej! Všetci! Kde ste? Diana sa nám prebudila!“ s radosťou skríkla. Pribehli ešte tri sestričky a nejaký doktor.

„Zavolajte jej rodine,“ milo povedal jednej zo sestričiek.

„Počujete ma?“

„Áno.“

„Otvorte oči.“ Urobila som ako povedal. Skláňal sa nado mnou a svietil mi do nich s takým svetielkom, ktoré vyzeralo ako pero. Musím uznať, že bol fakt pekný. Ak sú tu taký všetci, musí to byť radosť tu byť. Vlastne ani nie. V nemocnici, nie je dobré.A všetci mi chýbali. Chcela som ich vidieť.

„Kedy môžem ísť domov?“ spýtala som sa. Všetci v miestnosti sa zasmiali.

„Teraz ste sa prebudili a už chcete ísť domov? Neviete akí sme šťastní, že sa podarilo už to. Budeme si vás  tu musieť ešte nechať.“

„Ako dlho?“

„Možno týždeň. Ale je tu nádej, že aj menej. No je možnosť, že aj viac. To zistíme pri kontrole.“

Pristúpila ku mne tá sestrička, ktorá zistila, že som sa prebudila. Vtisla mi bozk na líce.

„Volám sa Nina. Budem pri tebe tráviť väčšinu času a myslím, že si budeme rozumieť,“ usmiala sa na mňa. Súhlasila som s ňou. Vyzerala veľmi milo. Mohla mať okolo 25 rokov.

Postupne sa mi všetci predstavili, no ja som hypnotizovala dvere. Už som to aj pomaly vzdávala, keď sa tam objavila moja milovaná rodina. Všetci mali úsmev od ucha k uchu a  nemo tam stáli.

„To ma ani neprídete privítať?“ nevládne som sa zasmiala. Hneď ako som to dopovedala, sa ku mne rozbehli a začali ma objímať.

„Au, opatrne!“ uškrnula som sa, no myslela som to vážne. Stláčali ma intenzívne a v podstate na mne ležali. A ja som bola stuhnutá. Áno, bola som stuhnutá. Nebolo ma telo od nárazu, ale od stuhnutia. Trocha som to nechápala, no vtedy som nad tým nechcela rozmýšľať. Chcela som si ich iba užívať.

„Som taká šťastná! Už sme ani nedúfali! Veď ty si bola aj istý čas mŕtva!“ plakala. Asi od šťastia.

„Ja som bola mŕtva?“

„Áno. Keď ťa tu priviezla sanitka, mala si veľké poranenia. Ten idiot v aute ťa doslova nabral. Skoro si poraneniam podľahla. Prestalo ti biť srdce. Boli sme pri tebe my traja a Harry. No a ty si ožila!“

„Prečo tu nie je Harry? Ja ho tu potrebujem!“ zasmrkala som.

„Harry tu už nie je.“ Prebehol mnou mráz.

„Čo sa mu stalo?“

„No nič. Bol v X-factore a teraz je slávny. Majú skupinu One direction.“ Uf. Ja som si myslela, že zomrel. Počkať.

„Ktorého je dnes?“

„21. máj 2011“ odvetil Tom. Čože?! Ja som bola v kóme sedem mesiacov? X-factor sa už konal? Ja som ho premeškala. To nie je možné.  Veľmi som sa naňho tešila, no musela som sa s tým zmieriť. Žila som a to bolo to najpodstatnejšie. Aspoň Harrymu sa splnil sen.

„Ako sa má Harry?“

„Má sa dobre. Dievčatá ich milujú a myslím, že raz budú veľmi slávni. Keď ešte bol tu, tak bol pri tebe celé dni. Ani nechodil domov spať. Dokonca nechcel ísť na konkurz. Hovoril, že bez teba nejde a nemôže ťa tu len tak nechať. No my sme ho presvedčili. Aj teraz ťa chodí navštevovať, keď si nájde čas a príde pozrieť Anne. Vlastne väčšinu času je potom tu. Anne ani veľmi nevidí. A to mi pripomína, ešte keď býval tu, napísal ti list. Máš ho v zásuvke.“ Odsťahoval sa. Zrútil sa mi svet. No mohla som to čakať.

Prikývla som. Boli so mnou ešte do konca otváracích hodín. Chceli pri mne ostať, no presvedčila som ich, že doma im bude lepšie a ja tu budem aj zajtra. Keď odišli, prišla ku mne Nina a robila mi spoločnosť.

„Ten chlapec, Harry, on ťa musí veľmi ľúbiť.“ Usmiala som sa pri pomyslení na neho, no hneď ma to aj zabolelo, pretože som vedela, že ho už nebudem často výdať.

„Prečo si to myslíš?“

„Sedel pri tebe celé tri dni a držal ťa za ruku. Ani sa od teba nepohol. Keď ho volali jesť, odmietol. No ja som mu vždy niečo doniesla. Nezjedol to hneď, ale časom to zmizlo. Keď od teba nakoniec musel odísť, plakal. Tak od srdca som asi ešte nikoho nevidela plakať. Dievča, toho chlapca sa drž. Určite je ten pravý.“ Ešte sme sa trocha rozprávali no potom som sa rozhodla pre sprchu. Veď ani neviem, kedy som bola takto poriadne umytá. Voda, ktorá mi v kvapkách dopadala na telo ma uvoľňovala. Prišla som na iné myšlienky. Chýbalo mi to. Vyšla som zo sprchy a zabalila sa do môjho uteráka z domu. Ktovie, kedy mi ho tu mama priniesla. 

Sadla som si na posteľ, vybrala zo zásuvky list a začala čítať.