I should have kiss you 20

Dlho sme boli ticho. Iba sme si užívali prítomnosť toho druhého. Harry si ma jednou rukou pridŕžal pri sebe a druhou sa mi hral s vlasmi. Ja som počúvala tlkot jeho srdca a pevne ho objímala. Cítila som sa najšťastnejšia na svete.

„Mrzí ma, že som pri tebe nebol,“ prerušil ticho.

„Robíš si zo mňa srandu? Veď si pri mne bol vraj celé tri dni. Bez toho aby si odišiel domov alebo, aby si sa šiel najesť. A aj potom si ma chodil navštevovať. Teraz si slávny, že?“

„Áno, som. Ale ja som chcel aby sme boli slávni obaja.“

„Azda nie si spokojný s tvojou skupinou?“

„Som spokojný. Až nadmieru. Sú to ako moji bratia, ale predsa to nie si ty.“ Zasmiala som sa a udrela som ho.

„Au,“ prehodil akoby mimochodom. „Za čo to bolo?“

„Nemáš sa prečo sťažovať. Si slávny! Vyhrajete Brit Awards, porazíte Adele a ona bude z toho sklamaná,“ povedala som mu to, čo mi raz povedal on.

„Ale to sme mali byť my dvaja. Pamätáš? Duo Diarry Spyles.“

„Tak teraz budete skupina One Direction. Ako ste prišli na názov? Myslím, že je trefný. Všetci idete jedným smerom.“ Uškrnul sa.

„Rozhodne je to lepšie ako navrhované Niall and potatoes alebo Zayn and boys. No a ja som navrhol toto.“ Začala som sa smiať. Veď to prvé, to mohli byť rovno francúzske zemiaky. A to druhé narcis a chlapci.

„Si ty, ale hlavička,“ postrapatila som mu jeho rozkošné kučierky. Za ten čas, čo som ho nevidela sa zmenil. Výzorovo. Zmužnel. Možno aj vnútorne, ale to som ešte nestihla posúdiť. Keď sa z neho stal namyslenec, ja ho rýchlo preučím správať sa normálne.

Môj dotyk mu bol príjemný. Správal sa ako mačka ktorú hladkajú. Neviem či som sa tak správala aj ja, ale je to možné.

Rozhliadol sa po izbe a zbadal list, ktorý mi napísal. Nežne a zároveň spýtavo sa na mňa pozrel. Láskyplne som sa naňho pozrela a čakala ako zareaguje.

„Prečítala si ho?“

„Áno.“

„Čo si o tom myslíš?“

„To čo si tam písal, si myslel vážne?“

„Smrteľne.“

„A platí to ešte aj dnes?“

„Platilo to vtedy, teraz a bude to platiť naveky,“ zapozeral sa mi do očí. „Teraz je hlavné, čo cítiš ty.“

„Ty to fakt nevieš?“

„Možno aj áno, ale chcem to počuť.“

„Najprv to chcem počuť ja,“ potmehúdsky som sa usmiala.

„Diana Sparks, milujem ťa z celého srdca,“ hovoril to s tými najkrajšími iskričkami v očiach, aké som kedy videla. Len idiot by mu neveril.

Zahrialo ma pri srdci.

„Harry Styles, milujem ťa najviac ako viem a ešte viac.“

Dlho sme si iba pozerali zaľúbene do očí. Držal ma jednou rukou za bradu a druhú mal okolo môjho pása. Naklonil ku mne hlavu a čakal čo urobím. Ani som sa nepohla. Chcela som ho pobozkať, no tie jeho oči, ma tak paralyzovali, že som sa nevedela ani pohnúť. Čakala som. Jemne sa usmial prerušil tú vzdialenosť medzi nami. Keď som hovorila, že ma zahrialo pri srdci, keď povedal, že ma miluje, tak toto neviem ani pomenovať. Všetko vo mne vybuchovalo radosťou, láskou a túžbou. Bolo to najkrajšie čo som kedy zažila. Keď si ma pritisol ešte bližšie k sebe, čiže už som na ňom v podstate ležala, trocha ma trhlo v ruke, pretože som bola ešte stále pripojená na infúziu. Nevšímala som si to, bola som zamestnaná inými vecami. Skúmanie Harryho úst bolo to jediné čo ma vtedy zaujímalo.

„Milujem ťa,“ šepkal pomedzi bozky.

„Ja ťa milujem viac,“ zasmiala som sa.

„Chceš sa teraz hádať,“ zavrčal.

„Ak sa chceš hádať, ale neprestaneš ma bozkávať, kľudne,“ jemne som ho uhryzla. Blažene sa zasmial.

„Diana, prišla som ti robiť spoločnosť. Že sa tešíš!“ vošla so smiechom do izby Nina. „Ou, prepáčte,“ sklopila oči a s úsmevom na perách odišla.

„Túto sestričku mám rád. To ona mi zavolala, že si sa prebrala,“ pohladkal ma.

„A mne vŕtalo hlavou, že kto to len mohol byť.“

„Problém vyriešený. Kde sme to skončili?“ začal ma znova bozkávať. So smiechom som ho odstrčila.

„Teraz sa chceš stále iba bozkávať?“

„Mhm... Tak dlho som to chcel a teraz by som to nevyužil?“ nedal sa odbiť. Trocha som s ním spolupracovala, no potom som ho odstrčila. Ofučal sa. Vtisla som mu bozk na noštek a začala sa hrať s jeho vlasmi.

„To si len tak nevyžehlíš.“

Odfrkla som.

„Bol si už pri mame?“

„Vlastne ani nie. Zajtra k nej na chvíľu pôjdem a potom sa vrátim. Platí?“

„Jasné,“ usmiala som sa a uvelebila na jeho hrudi.

„Keď prídeš domov, zoznámim ťa s chalanmi. Chceli prísť už teraz, no myslel som, že to bude lepšie, až keď budeš úplne v poriadku. Čo to vlastne vravím. Teraz už vieš, čo k tebe cítim. Chcel som byť pri tebe sám. Tak trocha som dúfal, že sa stane to, čo sa stalo. A na prázdniny prídeš k nám do Londýna.“

„Takže ty si dúfal, hej?“ zaškerila som sa. „A kde budem bývať tam v Londýne? V telefónnej búdke?“

„Ako inak... Čo si myslíš, že kde bývame? Pod mostom?“

„Nie, to je jasné, že nie.. Ako hovorím, bývate v telefónnych búdkach.“

„Ty potvora malá!“ pobozkal ma. „Budeš bývať s nami vo vile.“

„Vy máte vilu?“

„No, áno. Uvidíš, bude sa ti tam páčiť. Niekedy to tam je ako v blázinci, takže budeš zapadať,“ začal si zo mňa uťahovať.

„Veď si myslím. Dom plný bláznov, potrebuje niekoho normálneho, kto  bude dozerať. S radosťou ten post prijmem. A tebe nastolím zvieraciu kazajku!“

„Ak budeš tá kazajka ty...“ iba som pretočila očami, vtisla mu pusu na ústa, uvelebila na ňom a s tým najlepším pocitom na srdci som zaspala.