I should have kiss you 21

Vy to možno ani neviete, no svojimi komentárrmi, ma dojímate. Normálne ma z roho zahreje pri srdci a spím s krásnym pocitom, že možno niekomu mojou poviedkou spríjemňujem deň. Je to perfektný pocit. Veľmi pekne ďakujem za všetko. Že to čítate, páči sa vám to a že vy mne spríjemňujete dni vašimi ohlasmi :)

Krajšie ráno som ešte nikdy nemala. Zobudila som sa vedľa, vlastne na, osobe, ktorú milujem. Tento pocit, by som dopriala každému. Keď otvoríte oči, zdvihnete pohľad a uvidíte tú krásnu tvár, ktorá vás donúti usmiať sa a robí váš deň lepší. Keď som sa na neho pozerala, ešte spal. Bol tak rozkošný. Vlasy mal strapaté a ústa mierne pootvorené. Nechcela som ho zobudiť, no moja ruka sa nedala ovládnuť. Bol to akoby reflex. Jemne som ho pohladila po líci a fascinovane na neho hľadela. Pomaly otvoril oči a usmial sa.

„Takže to nebol sen?“

„Čo ako?“

„To, čo sa stalo včera.“

„Niečo sa včera stalo? Veď si ma iba prišiel navštíviť.“

„Žartuješ, však?“ zhrozene na mňa pozrel. Prišlo mi  ho ľúto.

Ako odpoveď som ho pobozkala.

„Stačí ti to ako odpoveď?“

„Hm.. možno,“ usmial sa a začal sa mi jazykom prebíjať do úst. Začali sme sa pretláčať jazykmi. Takéto pretláčanie by som vedela konať celé dni.

Keď nastala vizita, Harry sa pobral domov. Krásne sa so mnou rozlúčil a odišiel.

„To bol váš priateľ?“ milo sa ma spýtal ten mladý doktor, čo bol pri mne, keď som sa prebudila. Nevedela som, čo mám povedať. V podstate sme si nepovedali, že spolu chodíme. No spali sme spolu na jednej posteli, bozkávali, vyznali lásku.. Je jasné, že spolu chodíme. Ale ja sa ho na to ešte pre istotu spýtam.

„Áno,“ usmiala som sa.

„Držím vám palce. Ten chlapec vás úprimne ľúbi. Vidno to na ňom. A chodil k vám aj keď ste boli v kóme.“

„Viem, je úžasný.“

„Takže dnes vás preradíme na tuhú stravu. Pôjdete normálne na obed do jedálne. Sestrička, odpojte ju od infúzie. Aj tak jej iba v noci zavadzala, že?“ zasmial sa. Uškrnula som sa na neho.

„Čo máme na obed?“

„Nemocničnú stravu,“ zaksichtil sa. Ten doktor, bol fakt podarený.

„Asi zavolám Harrymu, nech mi niečo dobré prinesie...“ zamrmlala som.

„Nezabudni sa potom so mnou rozdeliť.“

Harry

K mame som išiel asi najšťastnejší aký som kedy bol. Mojej láske som prezradil všetky moje pocity, ona mi to opätovala, potom sme sa bozkávali a nakoniec spala v mojom náručí. Chcel som zaspať neskôr ako ona, aby som ju mohol pozorovať počas spánku, no akosi som zaspal asi ešte skôr ako ona. Bolo pre mňa vykúpenie, keď som sa v noci prebudil a mohol som ju pozorovať aspoň vtedy. Niekedy si fakt myslím, že je anjel. Vyzerá tak, spieva a dokonca aj spí ako anjel. A ja mám to šťastie, že je moja. Mohla minulá noc dopadnúť lepšie? Nemyslím si. V tomto krásnom zamyslení som sa dostal až domov.

„Čaute všetci!“ skríkol som, keď som vošiel do dverí. Započul som dupotanie na schodoch a hneď potom sa tam objavila moja milovaná sestrička.

„Braček! Tak dlho som ťa nevidela!“ smiala sa od šťastia v mojom náručí.

„No mi niečo hovor. Kde je mama?“

„Asi v práčovni. Bol si pri Diane?“

„Ako vieš?“

„Chodíš nás navštevovať iba ak si prišiel za ňou. A aby sa nepovedalo, potom navštíviš aj nás.“

„To je pravda.“ Dostal som od nej buchnát do ruky.

„Hádaj čo?“ spýtal som sa.

„No?“

„Diana sa prebudila!“

„To je skvelé,“ usmiala sa na mňa.

Zbadal som mamu. V rukách mala kôš na prádlo. Pribehol som k nej, zobral ho do rúk a vtisol jej bozk na líce.

„Azda to aj povešiaš?“

„Až taký milý zase nebudem,“ zaškeril som sa.

„Jasné, čo iné by sme my ženy od vás chlapov mohli čakať. Aspoň poď so mnou a venuj sa mi.“ Urobil som ako povedala a šiel som za ňou na záhradu.

„No čo nové?“

„Paul nás stále buzeruje, pretože s bláznime pri nahrávaní, fanúšičky za nami ešte stále šalejú. A Diana už vie čo k nej cítim,“ zamilovane som sa na ňu usmial.

„Paulovi sa ani nečudujem. Ja byť na jeho mieste... Ale čo z toho, keď to nepočuje. Alebo vlastne počuje no ...,“ povzdychla si.

„O čom to hovoríš?“

„Veď je v kóme, nie?“

„Jáj, to som ti ešte nepovedal? Už sa prebudila!“ nadšene som jej oznámil.

„Páni, to fakt? To si mi nevedel zavolať? Veď ja som sa o ňu strachovala. A ona čo ti povedala na tvoje vyznanie?“

„Cíti to isté,“

„Veď ja som ti to hovorila.“

„Áno mami, ty máš vždy pravdu.“

„Nemáme niečo chutné?“

„Ja ti chutná neprídem?“ Čo to trepe?

„Možno pre nie rodinného príslušníka. Myslel som na jedenie.“

„V chladničke máme kurča. Kľudne sa najedz.“

„Ja to odnesiem Diane.“

„To rozhodne urob. Tá strava tam..“ striasla sa.

Diana

Po týždni ma konečne pustili domov. Bola som veľmi šťastná. Aj keď ani v nemocnici mi nebolo veľmi zle. Nina mi dala svoje číslo. Povedala, že keď sa náhodou budem niekedy nudiť, mám jej brnknúť. Ešte týždeň som bola doma a až potom som sa mohla pobrať do školy. Harry tam veľmi už nechodil, keďže času nemá nazvyš.

Ráno som márne čakala na zazvonenie pri dverách. Musela som ísť sama. V triede ma všetci vítali a bola som stredom záujmov. Bola som tá, čo sa prebrala. Veľmi mi to nelichotilo. Jedine Trisha vyzerala, akoby bola radšej, keby som bola ešte v nemocnici. Alebo skôr, keby som už vôbec nebola.

„Prečo sa o ňu všetci zaujímate. Veď bola iba v kóme,“ povrchne odfrkla. Všetci teraz na ňu zízali. To sa jej páčilo. Otočila svoju pozornosť na mňa.

„Harry sa už o teba asi nezaujíma, čo?“ Nevšímala som si ju. Nestála za moje nervy.

„Už je slávny, tak o teba ani nezakopne. A ty si si naivne myslela, že budete kamaráti navždy. Alebo aj možno niečo viac? Mýlila si sa! On teraz môže mať hociktorú, na ktorú si ukáže. Ty, to rozhodne nebudeš.“ Nenechala som sa ňou rozhodiť. Veď ja viem, čo ku mne cíti.

„A ty si si azda myslela, že bude mať záujem o teba? Jednu úbohú, namyslenú zlatokopku? To ty sa mýliš. Je slávny, ale nie sprostý.“