pondelok 23. apríla 2012

I should have kiss you 27


Mobil mi neprestával vyzváňať. Volal mi každú jeho voľnú chvíľu no po pár dňoch som si vypla mobil. Fakt ma to už štvalo. JA som sa snažila na neho zabudnúť a on mi nedal pokoj. Možno som bola tvrdohlavá, ale on ma podviedol. Áno, verila som mu, že ma miloval, no zjavne prestal, pretože inak by to neurobil.
S Danielle a Eleanor som bola párkrát nakupovať. Párkrát... kvôli tomu som na mizine. Ďakujem pekne.
Alice a Jessica ma chodili navštevovať, aby som sa mala komu vykecať. No, Jessica chodila za mnou. Alice väčšinu času bola s Tomom. No nezazlievam jej to. Sú spolu roztomilí.

Chlapci už prišli domov a Rose mala ku mne prísť niekedy poobede. Celý čas, ktorý ma delil od mojej najlepšej kamarátky som iba blúdila po dome. Nemala som čo robiť. Ustlala som jej na mojej posteli ešte ráno. Budeme spať spolu. Obed robila mamka, keďže bola sobota. Ja som odbehovala od gitary k veľkému pianu a naopak. Keď konečne zazvonil zvonček, zvýskla som a bezhlavo som sa vrhla otvoriť dvere. Bez toho aby som otvorila oči som sa jej hodila do náručia. Hladila som tie kučeravé vlasy a a čudovala sa kedy stihla tak vyrásť. Potom mi došlo, že Rose má rovné vlasy a je rovnako vysoká ako ja. A rozhodne nevonia ako chlapec. Rýchlo som od neho odskočila a do očí sa mi nahrnuli slzy. Ktohovie či to boli slzy lásky, sklamania alebo nechceného šťastia.
„Ja som nechcel! Prepáč! Prosím, odpusť mi. Som ten najväčší idiot pod slnkom. Viem asi si ťa nezaslúžim, ale ja bez teba nedokážem žiť!“
„Myslíš, že to čo mi povieš všetko odčiní? Ublížil si mi!“
„A čo mám urobiť? Znesiem ti aj modré z neba, len mi prosím odpusť.“
„Ty už nemáš urobiť nič. Je koniec.“
„Ja sa ťa len tak nevzdám! Nie len pre moju hlúposť. To nedovolím. Ja ešte niečo vymyslím!“ kričal, keď som zatvárala dvere.
„Kde si nechala Rose? Rozhodla sa, že bude radšej spať na záhrade ako s tebou v posteli?“ zasmiala sa mama. Aj keď mi bolo do plaču, musela som sa usmiať.
„Nie. Nebola to ona.“
„Kto to bol?“
„Nikto,“ povedala som a vyšla do mojej izby. Sadla na okno a rozhliadla sa. Harry sedel pod stromom a nad niečím úpenlivo rozmýšľal. Mierne ma zahrialo pri srdci, no hneď som si spomenula na to, čo mi urobil, všetko čo sa mi hlave premietlo som zamietla. No pozorovala som ho. Keď som si niekedy myslela, že tým podvodom som ho aj prestala ľúbiť, teraz sa mi dokázalo, že to tak nie je. Milovala som ho a aj milujem. Zdvihol pohľad a pozrel na mňa umučeným pohľadom. Začala som mu všetko veriť no neodpustila. Odvrátila som pohľad a pozerala sa na príjazdovú cestu či sa tam náhodou znenazdania neobjaví Rose. Celý čas som na sebe cítila pohľad. Nemohla som odolať, tak trocha naňho mrkla. Sedel tam ako kôpka nešťastia a nešťastne, no s láskou v očiach na mňa pozeral. Rozhodla som sa, že sa o tom budem musieť porozprávať s Niallom. On mi povie, prečo to urobil. Zbadala som Rose. Zvýskla som a Harry sa vtedy na ňu otočil. V momente sa zdvihol a smeroval k nej. Rozbehla som sa dole a hodila sa jej do náručia. Obe sme tam výskali, skákali a Harry medzitým odišiel.
„Volala som ti, no ozval sa mi odkazovač!“ hodila mi do tváre výčitku.
„Prepáč, ale niekto mi nedal pokoj...“
„Harry? Myslím, že to fakt nechcel urobiť. Videla si ho? Myslím, že chce spáchať samovraždu. Nejdeme radšej za ním?“
„To by neurobil. Čo ti hovoril?“
„Že ti mám vysvetliť, že on to fakt nechcel a miluje ťa najviac na svete. Myslí si, že možno mňa poslúchneš. Téda.. predstavovala som si naše spoločné stretnutie inak. Vy by ste sa držali za ruky a občas by padol nejaký bozk. Ale toto ma predtým nenapadlo.“
„Keby ma miloval, tak ako hovorí, toto by mi neurobil,“ povedala som to, čo už veľakrát.
„No on ťa miluje. Mám na to nos.“
„Ty si nato nikdy nemala nos.“
„Od kedy chodím s Danielom, mám. Veď vidím tie jeho zamilované pohľady. A také isté má aj Harry. Vlastne on ich má ešte zamilovanejšie. Dievča, normálne začínam žiarliť!“
„Tvoj priateľ ťa aspoň nepodvádza, pretože pri sebe potrebuje cítiť babu.“
"Veď on ju cíti. Ja som pri ňom dosť často.“
„Ďakujem. Teraz sa začínam cítiť vinná ja.“ Pribehla ku mne a objala ma.
„Nie! Vinný je jedine on. Ty zato nemôžeš,“ hladila ma po vlasoch.
„Jasné... Vieš čo, zabudnime nato a poď sa najesť. Určite si z tej cesty vyhladla,“ povedala som a brala jej kufor.
„Čakala som kedy to povieš,“ povedala so smiechom v hlase a išla za mnou.

8 komentárov:

  1. spáchať samovraždu ?!
    NIE !
    je hlúpy, ale až tak?
    áácchh wwwrrrrr dievča, ty ma zabíjaš.
    ďalšiu sa ti nechce teraz hneď napísať? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Moja zlatá :D myslíš si, že som až taká sviňa, žeby som ho nechala zomrieť? :D
      Veľmi nechce :D

      Odstrániť
    2. dúfam, že nie si ! :D
      no nevadí, nejako vydržím. :/ :D
      btw, už som hovorila, že tá časť je úžasná? :D

      Odstrániť
    3. Niéééé :D
      Hmm ... teraz hej :D Ďakujem :)

      Odstrániť
  2. zase krásna :) no ta ja zvedava jak to dopadne ! :D :* ďalšiu !

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Skvelé..čo bude ďalej??? hm?? a neopovaáž zabiť Stylesa!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) časom sa dozvieš :D Fakt si myslíš, že som až taká sviňa? :D

      Odstrániť