I should have kiss you 31

Hovorila som, že bude časť poobede, však? :/ Prepáčte, ale tak pekne bolo vonku, že som musela s obrovskou "radosťou" doobeda okopávať a poobede som bola opekať a potom som prišla domov, tak sa opekanie opakovalo. Čo už :D 

Nech sa páči, je tu nová časť :)

Diana

Večer som rozmýšľala, kde by sme s Rose mohli ísť na druhý deň. Napadlo ma basketbalové ihrisko, no teraz by sme si aj zahrali, nie len pozorovali iných. Určite som chcela ísť do cukrárne a večer na diskotéku. Keď som jej to povedala, vyhovorila sa, no povedala, že Niall jej volal a že by chcel ísť na diskotéku. Navrhla mi, aby sme šli spolu. Vraj volal aj mňa. Aj keď som chcela ísť s Rose, veď predsa s Niallom nebudeme baliť chalanov, no aspoň Harry začne žiarliť, tak som súhlasila a povedala jej, nech mu zavolá, že súhlasím. Začali sme riešiť, čo si oblečiem.

„Zober si tie zelené šaty čo si mala na tej párty.“

„Nie. Na diskotéku by to bolo divné. Ale tie čierno zelené ... hmm...“

„Tie sú úžasné.“ Bola som na seba hrdá, že som si ich vtedy kúpila. Mala som ich asi iba raz, ale sú krásne. Spokojná, že zajtra nebudem stresovať s oblečením, sme spolu zaspali. Už som sa odučila ju skopávať z postele, čiže sme mohli spať na jednej posteli.

Hneď po raňajkách sme sa vybrali zahrať basket. Zopár chlapcov tam už hralo, tak sme počkali, kým dokončili hru a potom sme sa k nim pripojili. Predvádzali sa pred nami, no nám to bolo jedno. Možno nám to trocha lichotilo. Boli sme nenamaľované a aj tak sme sa im páčili. Celkom zázrak. Bavila som sa na nich, keď sa na nás pozerali a potom nedali pozor na kroky. A ako sa snažili trafiť koše. My dve sme šiestich zvysoka porazili. Áno, basket je naša špecialita. Bodaj by nie. Veď obidve sme ho jeden čas hrali profesionálne.

Chceli od nás číslo, no my sme im ich nedali. Vlastne dali, no nie naše. Ani neviem koho to je, pretože sme si ich vymysleli. Keď príde nejakej babke pozvanie na rande, bude to zábava.

Doma sme sa naobedovali, trocha oddýchli a zašli do cukrárne. Rozobrali sme všetko možné aj nemožné. Od Harryho, Daniela, úplne divných veciach a nakoniec sme sa dostali znovu k Harrymu.

„Že ho ešte ľúbiš?“

„Dnes sa ma to pýtaš už dvadsiaty krát a počítala som to!“

„To preto, že si mi neodpovedala. Vždy si sa z toho nejak vykrútila. No teraz už nie. Hovor.“

„Dnes som ti možno neodpovedala, no dni pred tým áno.“

„To hej, no vždy to bolo, že ho ľúbiš, ale nevieš či sa k nemu vrátiš, pretože ti veľmi ublížil.“

„A to ti nestačí? Veď je to pravda.“

„Dobre. Ale je tam možnosť, že mu odpustíš?“

„Áno, je. Ale to sa bude musieť chlapec veľmi snažiť. Poďme už domov, potrebujem sa pripraviť.“

Doma ma čakala „kozmetika“ a´lá Rose. Makeup, oči mi namaľovala na zeleno-čierno, no špirálu som si dávala sama. Vždy si ju dám lepšie ako by mi ju dal niekto iný. S vlasmi som veľa problémov nemala. Veď ich mám kučeravé a dlhé. Stačí trocha pohádzať hlavou a dopomôcť si fénom a niekedy tužidlom. Nakoniec som sa obliekla a preskúmala sa v zrkadle. Hnedé dlhé kučeravé vlasy som mala vtedy krajšie ako inokedy. Moje tmavé oči pomocou zeleno-čiernych tieňov, vynikali- žiarili. A tie šaty... Celé obtiahnuté a od pása čierne. Len vrch bez ramienok bol zelený. Takej peknej zelenej. Topánky na vysokom opätku, tiež takej istej farby. Tie topánky som milovala asi rovnako ako zelenú farbu. Nosila som ich aj k džínsom.

Myslela som, že som sa vychystala veľmi skoro, veď bolo len niečo po siedmej, no povedala som si, že aspoň nebudem stresovať. No urobila som dobre, že som už bola vychystaná. No,  Rose urobila dobre, že ma poháňala. Práve zazvonil Niall, no ani som nestihla ísť otvoriť, pretože on už tam stál a niečo si šepkal s Rose a tajomne, no vytešene sa pri tom usmievali.

„Čo si tam šepkáte?“

„Aká si dnes krásna,“ usmial sa Niall.

„Pche... Len som na seba niečo hodila. Prečo si tu už tak skoro?“

„No, pretože sa tam aj musíme dostať.“

„Je to až tak ďaleko?“

„Veď sa to čoskoro zistíš. Ideme?“ nastavil mi ruku.

„Len sa ešte rozlúčim. Hej všetci! Ja už idem, tak sa majte! Neviem kedy prídem domov!“

„Ešte počkaj!“ skričal zvrchu Tom a už bežal dole schodmi ruka v ruke s Alice. „Dávaj si na seba pozor a nikde nechoď sama. A teba,“ otočil sa na Nialla, „upozorňujem, že ak sa jej niečo stane máš problém A už si to u mňa tak ľahko nevyžehlíš ako to urobil tvoj kamoš.“

„Neboj, bude o ňu dobre postarané.“

„Niečo podobné som už počul. Ahoj, Diana,“ rozlúčil sa so mnou a dal mi pusu na líce. Ešte som sa objala s Rose a vyrazili sme.

„Ako ideme?“

„Autom.“

„Nemáš vodičák.“

„Ale Louis má,“ uškrnul sa a otvoril mi dvere na aute, v ktorom sa už na mňa škeril Louis.

„Ahoj, kočka. Ideš na rande, že si sa tak vyparádila?“

„Ako inak,“ zaksichtila som sa. „Niall, je ten s kým idem.“

„A ja som myslel, že ja. No čo už. Mám Elleanor.“ Naštartoval, no nešli sme tým smerom, ktorý vedie von z mesta. Šli sme smerom do lesa.

„Kde to ideme?“

„Kamoš robí súkromnú párty na lúke.“ Nič som nehovorila, len som prikývla. Zastali sme pred lúkou, no nič som tam nevidela.

„Neboj, len trocha sa ešte prejdeme. Je to na takej čistinke, ktorú odtiaľ nie je vidieť,“ informoval ma Niall. Pozdravili sme sa Louisovi a šli sme tam.

„Prečo s nami Louis nešiel?“

„No oni si robia taký romantický večer spolu s Elleanor.“ Niekomu prezvonil, no ja som to neriešila. V tichosti sme pokračovali. V akej takej tichosti. Párkrát som si zanadávala, pretože sa mi tam chodilo nehorázne zle v mojich opätkoch. Niall sa na mne iba smial, no keď som mu venovala nenávistný pohľad, ponúkol mi rameno, aby som mala aspoň akú-takú oporu. Celý čas som si pozerala popod nohy, no bolo to čím ďalej, tým ťažšie, pretože sa stmievalo. A to dosť rýchlo. Keď som zbadala pred sebou nejaké svetlo, zdvihla som pohľad. Bolo to neuveriteľné. Stovky sviečok a v ňom stôl, za ktorým niekto sedel. Veľmi som mu nevidela do tváre, takže som musela prísť bližšie.

„Čo to má znamenať?“ v úžase som zašepkala. Choď tam a uvidíš. Dal mi pusu na líce a odchádzal. Nemo som pokračovala k tej kráse a začala si všímať ďalšie veci okolo. Veľké čierne piano na ktorom bola obrovská kytica červených ruží, oň opretá gitara, sviečky boli zoradené asi do tvaru srdca a stáli v stojanoch, na dlaždiciach. V tom srdci boli porozsypované lupene červených ruží a bol tam okrúhly stôl, na ktorom bolo jedlo. Okolo neho boli oproti sebe dve stoličky a vedľa jednej stál môj milovaný i nenávidený Harry. Rozbúchalo sa mi srdce a vzplanul v ňom nanovo, no ešte silnejší plameň lásky, ktorý tam bol celý čas, no teraz som si ho naplno uvedomila. Harry bol krásny. Ako tam ležérne, no s nádejou a obrovskou láskou v očiach stál a v ruke držal jednu ružu. Vstúpila som do srdca, a on pristúpil ku mne.

„Si krásna,“ usmial sa. No potom začal rozprávať. „Táto ruža znázorňuje našu lásku. Pozri sa na začiatok stopky. Vyrastajú tam iba lístky. A vieš prečo? Pretože tŕne som odstránil, tak ako sme spoločne odstraňovali všetky problémy. Spolu sme to zvládli. Možno si myslíš, že si mi s tŕňami nepomáhala, no nie je to tak. Celý čas som na teba myslel, takže si tam bola pri mne a psychicky si ma podporovala. Pozri sa na stred stopky. Tam som odstránil všetky lístky a nechal iba tŕne. To je ten čas, čo som ťa sklamal. Všetko pekné som odstránil a nechal iba strasti. No stopka pokračuje. Tak som všetko nechal tak ako bolo. Aj tŕne aj lístky. To znázorňuje, že ak mi odpustíš, budeme spolu prežívať spolu všetko pekné, no aj to nie veľmi príjemné. No vždy tam budeme spolu. A ten kvet, to je to ako veľmi ťa milujem a ako veľmi ťa budem milovať celý môj život. Prosím, odpustíš mi? Ja viem, že si to nezaslúžim, ale ja bez teba neprežijem.“