I should have kiss you 32

Prepáčte, že až teraz, no dnešný deň bol akýsi preplnený... No a ešte prepáčte, že ja taká krátka na zajtra ju dopíšem. Čiže neuvidíte novú časť, iba túto dopíšem a možno aj trocha prepíšem. Ešte uvidím. A keď som písala začiatok tak som mala pustenú túto pesničku http://www.youtube.com/watch?v=LjhCEhWiKXk&ob=av2e a mne sa zdá, že tam celkom pasuje .

Zamyslela som sa. Jasné, že som mu chcela odpustiť, veď po tomto, kto by nechcel, ale ja tvrdohlavec tvrdohlavý, som sa zaťala a rozhodla sa mu to urobiť troška ťažšie. Alebo aspoň mu neodpustiť hneď na začiatku.

„Ešte sa rozhodnem.“ Keď som zbadala jeho vystrašený výraz, tak som sa jemne usmiala, aby pochopil, že to som mnou už nie také hrozné ako ešte pred pár dňami. Zjavne mu trocha odľahlo. „Ďakujem,“ dodala som.

„Začo?“

„Za to, že aj keď som ťa odmietala a odháňala od seba, ty si sa o mňa neprestal snažiť. To si veľmi vážim. Ostatní by sa na mňa vykašľali a určite by nepripravili niečo tak úžasné ako toto.. Proste našli by si nejakú inú, lepšiu.“

„Tak to asi ťažko. Lepšia ako ty, nie je,“ usmial sa na mňa. „A ja inú nechcem.“ Keby som bola o trocha väčšia sviňa ako som, niečo by som mu nato povedala. Ale nechcela som pokaziť dnešný večer a tak som mu iba opätovala úsmev.

Odsunul mi stoličku a ukázal mi, že si mám sadnúť.

„Dobrú chuť.“ Pustili sme sa do jedla. Kuracie mäso s opekanými zemiakmi, krásne dekorované mrkvou, citrónom a broskyňou. Keď som ochutnala prvé sústo, nechcela som prestať jesť.

„To si varil ty?“

„Áno. Chutí?“

„To si nemal povedať. Od teraz chcem, aby si mi varil iba ty. Mame sa budem musieť ospravedlniť, ale toto je jednoducho úžasné.“

„Veľmi rád. Kedy vám prídem navariť?“ Asi zbadal šancu a chcel sa jej chytiť.

„Čo ja viem. Kľudne aj zajtra,“ uškrnula som sa. „Inak, máte zajtra čas? Rose sa s vami chce zoznámiť, no o dva dni odchádza.“

„Isteže.“ Dojedli sme, Harry začal vyberať ďalšie veci. Dezert. Dezert, aký mám najradšej. Čisté ovocie. Žiadne krémy, cesto, iba čisté ovocie. Jahody, maliny, hrozno, mango, granátové jablko, čerešne. Mňam.

„Brnkol som na citlivú strunu?“

„To si píš, že áno.“

Celý čas som ochkala a vychutnávala si to. Veď čo môže byť lepšie ako to? Pre mňa určite nič. Nič z jedla.

„Dnešný program ešte pokračuje.“

„Myslím, že toto už neprekonáš.“

„Nebuď si taká istá.“ Postavil sa a podal mi ruku. Prijala som ju a dychtivo mu pozerala do očí. Začalo hrať piano. Otočila som sa a hľadala tú osobu. Sedel tam Louis a usmievajúc mi ukázal, že mám tancovať. Harry si ma pritiahol, moju ruku položil na jeho plece a jeho ruku mi položil na bok. Len sme sa tam vlnili v rytme hudby a všetky sviečky s nami. Pod nohami nám šušťali lupene ruží a nad nami svietil mesiac. Síce nebol v splne, ale aj tak to bolo čarovné. Mesiac v obklopení miliárd hviezd. Zatočil ma a vzápätí nato zaklonil a s očakávaní sa mi pozeral do očí. Začal sa ku mne približovať. Keď už bol tesne pri mojich perách, odvrátila som hlavu a on mi iba vtisol bozk na líce. Ešte stále zaklonená som mu pozrela do očí, v ktorých som zračila sklamanie, no snažil sa to skryť. Azda si nemyslel, že mu hneď odpustím. Jemne ma zdvihol a ja som mu aspoň prstom pohladila jeho ruku. Aby si nemyslel, že sa má prestať snažiť. Chcela som poďakovať Louisovi a pochváliť ho, no on tam už nebol. Zjavne mali všetko dohodnuté. Znova ma chytil za ruku a doviedol k pianu. Sadol si zaň a začal hrať. River flows in you moja obľúbená. Sadla som si vedľa neho a zasnene počúvala. Hudbou som bola unesená. Bola by som to schopná počúvať od rána do večera. Či už na piane alebo gitare, je mi to jedno. Skladba skončila a začal niečo iné, no popri tom už aj spieval.

 http://www.youtube.com/watch?v=8l6HE4cmXfI&ob=av2e

I feel like I'm drowning in ice water
My lips have turned a shade of blue
I'm frozen with this fear
That you may disappear
Before I've given you the truth

I'll bleed my heart out on this paper for you
So you can see what I can't say
I'm dying here (I'm dying here)
'Cause I can't say what I want to
I'll bleed my heart out just for you

I've always dreamed about this moment
And now it's here and I've turned to stone
I stand here petrified
As I look you in your eyes
My head is ready to explode

Prvé čo ma napadlo bolo, že je to krásne. Krásne slová, krásny hlas a ešte krajší, typujem, že pokus o ospravedlnenie. Myslím, že to aj urobím. Možno aj hneď teraz. No možno nie.

„Krásne,“ usmiala som sa.

„Pochopila si, čo som tým chcel povedať?“

„Ospravedlniť sa?“

„A prijímaš to?“

„Áno,“ usmiala som sa.

„Zabudneme na to čo sa stalo?“

„Zabudneme a vrátime sa do čias, kde sme sa spoznali. Súhlasíš?“

„Začíname od úplného začiatku?“

„Ahoj, ja som Diana.“

„Nepredstavil som sa vtedy prvý ja? No  nevadí. Ahoj, ja som Harry,“ usmial sa na mňa.

„Teší ma. Povedz mi niečo o sebe. Nech sa spoznáme.“

„No... Baví ma spievať, hrať na hudobných nástrojoch a myslím, že som sa do teba zaľúbil. Zdá sa mi, akoby sme sa poznali, skoro rok.“

„Hej! To si vtedy nehovoril!“ zasmiala som sa.

„Ani ty si mi nehovorila, nech ti o sebe niečo porozprávam,“ vyplazil na mňa jazyk. Chytil ma za ruku a chcel ma odtiahnuť, na už pripravenú deku. Rýchlo som ešte schmatla gitaru do ruky a šla s ním. Ľahol si a ja som si ľahla vedľa neho s hlavou na jeho hrudi.

„Si studená,“ starostlivo skonštatoval. Ani chvíľu neváhal a jemne mi nadvihol hlavu. Sadla som si a pozerala na neho ako si dáva dole sako. Napínal pri tom svaly a na malú chvíľku som mala nehoráznu chuť ho pobozkať. No premohla som sa a prijala jeho sako, ktoré mi už dával okolo pliec. Ľahol si a ja som sa vrátila do pôvodnej polohy. Dal mi ruku okolo pliec a spoločne sme pozorovali hviezdy. Začala som si tam nezmyselne brnkať, no vznikala z toho melódia. Melódia ktorá vyjadrovala všetky moje pocity. Na chvíľu som prestala a znova sa sústredila na nebo

„Poznáš niektoré súhvezdia?“ Začala som vymenúvať a ukazovala som ich.

„Veľký a malý voz, Orion... to je asi všetko,“ zasmiala som sa.

„A pomenovať niektoré hviezdy vieš?“

„Jedine severku. Ty vieš?“

„Táto tam, sa volá Diana,“ ukázal na jednu hviezdu, vedľa ktorej bola hneď druhá.

„Dúfam, že mi nechceš povedať, že si ju pre mňa kúpil. To by sa mi zdalo fakt prehnané.“

„To nie. Až taký veľký gýč som ti na dnes pripraviť nechcel. Ale, keď som bol bez teba, vždy som pozeral na túto hviezdu a predstavoval si teba. No a tá hneď vedľa nej, je Harry. Sú večne pri sebe. Aj keď ich cez deň nie je vidieť, sú tam. Tak ako my. Keď nás nevidno spolu, pretože sme niekde inde, sme spolu aspoň mysľou. Nie je to také isté ako tie hviezdy, no podobné.“

„Kde ty chodíš na tie prirovnania...,“ povedala som so smiechom v hlase.

„Pri pomyslení na teba sa zo mňa stáva básnik,“ začal sa smiať, no keď som mu pozrela do očí, videla som, že to myslel vážne.

„Aha! Padá hviezda!“ nadšene som zvýskla. Niežeby som to ešte nevidela, no vždy ma to nadchlo.

„Želaj si niečo.“ Silno som zatvorila oči a želala si... vlastne to nemôžem povedať, pretože by sa to  nesplnilo.

„Už. Ty si si niečo želal?“

„Áno, ale nepoviem ti čo.“

„Neboj ani ja tebe.“  Začal ma štekliť. Tak ako za starých čias, keď medzi nami nebolo nič iba priateľstvo. No teraz tam už boli aj motýle v bruchu.

„Prestaň! Lebo začnem aj ja a to sa ti páčiť nebude!“ hovorila som medzi smiechom.

„No veď začni.“ To nemal hovoriť. Rýchlo som si kľakla na kolená sadla si na neho a začala štekliť. Zvíjal sa od smiechu a prosil o zmierenie.

„Prestaneš aj ty?“ spýtala som sa ho, ešte stále naklonená nad jeho tvárou  a s pohodlným sedením na jeho bruchu. Prikývol a ja som prestala. V jeho očiach som videla, že ma chce pobozkať. A nebudem klamať, ja som to chcela tiež. No povedala som si, že nie. Nech sa ešte posnaží, veď vie, že som mu už odpustila. Aspoň dúfam, že to už vie.

„Nepôjdeme už domov?“ rýchlo som sa postavila. Harry sklamane vstal a prikývol. Všetky sviečky okrem dvoch sme sfúkli, Harry ešte zobral tú veľkú kyticu a šli sme. Viete si predstaviť ísť vo vysokých opätkoch po tej najväčšej tme a jediné svetlo boli dve sviečky, po hrboľatej lúke? A k tomu nikdy neviete čo vyletí z kríkov. Keby som tam bola sama, asi by som brala nohy na plecia.

„To ste veľmi nedomysleli. Keď toto prežijem bez zlomeniny, budem šťastná.“

„Chceš ísť na plecia?“

„A vieš, že chcem?“ Podal mi kyticu a zobral odo mňa sviečku. Vyskočila som mu na plecia a nejako sme prišli na cestu. Tam bolo auto do ktorého sme nasadli a konečne, no možno aj bohužiaľ smerovali domov.

„Ako bolo?“ spýtal sa Louis. Harry ihneď spozornel a čakal.

„Úžasne. Vieš hrať nádherne na piano.“ Otočil hlavu k oknu.

„Nič moc.“ Do konca cesty sme už šli v tichosti. Všetci sme boli unavení. Vysadili ma pred domom, no Harry ešte vystúpil, aby sa so mnou rozlúčil.

„Vidíme sa zajtra?“

„Príďte niekedy poobede po nás.“ Videla som to nutkanie v jeho očiach spýtať sa či je medzi nami všetko v poriadku a vrátili sme sa do starých koľají. Do tých, kde sme spolu randili.

„Dnešný večer bol asi najúžasnejší v mojom živote,“ dala som mu pusu na líce. Rozbúchalo sa mi pri tom srdce a on sa na mňa usmial. Potom som si spomenula na to čo mi povedal s tou ružou a ako hlboko ma to zasiahlo do srdca. Podvedome som si tú ružu pritisla k srdu. Trochu sa pichla, no ja som to neriešila. „Táto pusa symbolizovala, že som ti odpustila. Bola na líce, pretože som ti ju dala s tými najjemnejšími pocitmi, tak ako tvoje líce. No symbolizovala aj priateľstvo, ktoré je tak silné ako moja túžba. No aká je to túžba, to už si zisti sám.

„Napadá ma jedna, no to by si mi dala normálny bozk.“

„Nevieš čo sa stane zajtra,“ usmiala som sa, zakývala mu a vošla do vnútra. Pozerala som sa ešte von oknom. Stál tam, usmieval sa do blba, potom vyskočil do vzduchu, udrel rukou do vzduchu a začal sa od srdca, s úľavou smiať. Neviem ako dlho tam iba tak stál, no potom tam prišiel aj Louis a tešil sa s ním. Boli tam ako dve malé deti, ktorým sa podarilo postaviť hrad na pieskovisku. Keď nasadli do auta, zatiahla som záves a zavrela sa v izbe.