I should have kiss you 8

Takže najprv sa vám chcem poďakovať. Prekročili ste 500 zhliadnutí!!! Som neuveriteľne šťastná a za to ďakujem iba vám :) No a chcem sa aj ospravedlniť, že som časť pridala až teraz, ale nebol čas. A mám na vás otázku. Chcete aby som písala aj Harryho pohľad?

V tomto duchu uplynulo zopár dní. Stretávala som sa s kamarátmi, no najviac s Harrym. Ešte párkrát ma zobral k jeho kapele. Ja som ho predstavila aj mojej mame, ktorá si ho obľúbila.

Stala sa z nás nerozlučná dvojka= najlepší kamaráti.

Bol piatok a konala sa tá ospevovaná párty u Erica. S Jessicou a Alice sme už stihli nakúpiť všetko potrebné. Urobili stávku. Keď Jessica zbalí viac chalanov, bude musieť urobiť niečo Alice a naopak. Nemám poňatia o čo musia urobiť, ale oznámili mi, že sa to dozviem, keď to bude potrebné. Ja som našťastie z tej stávky vycúvala. Nezaujímam sa o chlapcov. Vlastne zaujímam, ale nie o všetkých. Chcem iba jedného. Jedného, ktorý ma bude nadovšetko ľúbiť, nebude ma chcieť zmeniť a bude zároveň aj môj najlepší kamarát.

V škole boli všetci v roztržení a nevedeli čo so sebou. Na hodinách nikto nepracoval. Zopár preto, lebo bol už piatok, zopár, pretože sa nevedeli dočkať večera a ostatní sa z hodín ulievali. Ja som bola medzi nimi. Alice si chcela zafajčiť. Pamätáte sa, ako som hovorila, že je tichá? Mýlila som sa. Išli sme na WC. Otvorila okno, oprela sa o dvere a zapálila si. Krátke čierne vlasy zostrihané na Rihannu jej padali do očí. Pozerala do zeme a vyfukovala dym. Potom zaklonila hlavu a cez nos vyfúkla sivý mrak.

„Dáš si?“ pozrela sa na mňa. Zvraštila som tvár.

„Nie, ďakujem. Čo ti na tom chutí?“ nechápavo som sa spýtala.

„Uvoľním sa pri tom. A aspoň za ten čas čo vyfajčím cigaretu, zabúdam na problémy. Myslím iba dym, ktorý mi zaplňuje pľúca a následne ho vyfukujem ústami alebo nosom. Veď to aspoň vyskúšaj.“ Neviem čo ma to pochytilo, ale zobrala som ponúkanú cigaretu. Asi to bolo tým, ako veľmi som sa tešila na večer a povedala som si všetko je raz prvýkrát. Priložila som si ju k ústam, ešte raz som sa nadýchla toho čistého vzduchu a potiahla som. Pochytil ma silný kašeľ. Aj tuberáka by som v kašli porazila. Štípali ma celé ústa, hrtan a mám taký pocit, že aj pľúca. Čo ma to napadlo?! Nikdy v živote to nezopakujem. Lice sa na mne náramne zabávala. Hodila som na ňu vražedný pohľad.

„Nesmej sa.“

„Keď je to tak vtipné. Najmä ten tvoj výraz,“ urobila ksicht ako kocúr zo Shreka 2, keď vykašliaval chlpy. Musím uznať, že to vyzeralo smiešne, ale silno pochybujem, že som sa takto tvárila. V tom sa otvorili dvere. Alice iba rýchlo hodila cigaretu do záchodu a snažila sa rozohnať dym. Na našej škole je zakázané fajčiť. Asi sekundu pred tým ako tá osoba vošla do miestnosti s kabínkami, nás Alice stiahla do záchodu, strčila žuvačku do úst, potichu zavrela dvere a čakali sme. Počúvali sme tiché našľapovanie topánok ktoré sa ku nám približovali. Zrazu bolo ticho. Z ničoho nič sa roztvorili dvere našej kabínky a tam stála vysmiata Jessica.

„Ale ste sa zľakli, čo?“ začala sa smiať. Vydýchli sme si. Keby tam bol niekto z učiteľského zboru, mali by sme veľký problém.

„To si sa nemohla ozvať? Kvôli tebe som vyhodila ešte nevyfajčenú cigaretu do záchoda,“ rozčuľovala sa Alice.

„Nemohla som, pretože by som nevidela tie vaše výrazy. Závislačka!“ Alice ju obdarovala jedným z jej vražedných pohľadov.

„Keby som chcela, môžem kedykoľvek prestať, ale ja to nechcem.“

„Ach teraz ľutujem, že sme sa nestavili o to, či prestaneš fajčiť.“

„A o čo ste sa stavili?“ za pokus nič nedám. Možno sa prekecnú.

„Dobrý pokus Dia, ale my ti nenaletíme,“ uškrnula sa Jessica.

O piatej ma má vyzdvihnúť Harry. Je tri. Čo budem robiť nasledujúce dve hodiny? Asi hodinu mi bude trvať kým sa pripravím, žeby som šla na skype? Možno budem mať šťastie a Rose bude prihlásená, prebehlo mi hlavou. Prihlásila som sa na a bola tam. Iba som sa utvrdila v tom, že sme telepaticky prepojené. Vždy keď som sa rozhodla ísť na skype, bola prihlásená.

Zavolala som. Ukázala sa mi celá vysmiata.

„Ahoj Dia.“

„Ahoj, Rose. Čo si taká vytešená?“

„Veď preto, že ťa vidím.“ Zbadala môj podozrievavý pohľad a vysypala pravdu. „Neverila by si ako úžasne nám pokračuje vzťah s Danielom. Už ma predstavil rodičom dnes ideme spolu na romantickú komédiu do kina. Minule ma zobral k nim domov a uvaril mi večeru! No nie je úžasný?“ zaľúbene sa usmievala.

„Áno je úžasný. A predsa som mala pravdu, keď som ti hovorila, že sa mu páčiš. A ty si mi nechcela veriť.“

„Ja viem, mala som ti veriť. Ty máš na takéto veci nos.“

„Som rada, že to priznávaš.“

„No a ako s Harrym?“

„Čo ako?“

„Veď sa ti páči. A nehovor mi, že nie. Keď si naposledy o ňom hovorila, čo všetko ste spolu zažili a aký je milý a pekný a ako úžasne spieva...“

„Prestaň si vymýšľať! To som nikdy nehovorila.“

„Máš sklerózu? Veď vieš, že ja si pamätám všetko čo mi hovoríš. A presne tak si to hovorila. Možno v inom poradí. A keby si videla ako ti pri tom žiarili očká..“

„Keby som mohla, niečo by som do teba hodila,“ namosúrene som povedala. Vedela som že hovorí pravdu. Niečo som k nemu cítila. A nebolo to iba priateľstvo.

„Takto si vždy potvrdzovala, že hovorím pravdu.“

„Vieš čo...“ Chcela som jej tak kamarátsky vynadať, ale niekto zazvonil pri dverách. „Veď počkaj, to si ešte vyriešime. Idem sa pozrieť kto prišiel. Hneď som späť.“ Zošla som dole. Dnu už stál Harry a usmieval sa na mňa. Cítila som hŕbu motýľov v bruchu.

„Čo už tu robíš?“ milo a zároveň nervózne som sa spýtala.