I should have kiss you 9

„Doma som sa nudil a chodil po celom dome. Gemmu už chytali nervy tak ma vyhnala.“

„Aha, dobre. Poď do mojej izby. Práve volám s Rose, zoznámim vás.“ Len nech si Rose drží jazyk za zubami. Najradšej by som bola, keby so ho s Rose zoznamovať nemusela. Ale čo iné som mala povedať. Vyhnať som ho nemohla, nechať na chodbe tiež nie, takže jediné čo mi prichádzalo do úvahy bolo pozvať ho do izby. No a musím ho aj zoznámiť, lebo keby som to neurobila bolo by jej to divné. Najlepšie by bolo keby ho nevidela, ale to by sa musel schovať pod posteľ a to by bolo podozrivé pre neho. A ani nechcem vedieť čo by sa stalo, keby on bol skrytý a ona by pokračovala v našej debate. To nech ho radšej vidí. Posadili sme sa na posteľ a čakali kedy sa Rose zase objaví. Asi niekde odbehla. Zrazu sa s úsmevom objavila na obrazovke.

„Kto to bol?“

„Harry,“ povedala som a rýchlo dodala, „Harry, pozdrav Rose.“ Posadil sa bližšie ku mne a zakýval do kamery.

„Á, takže ty si Harry,“ uškrnula sa na mňa. „Je fakt pekný,“ naznačila perami. Prosím, bože prosím, že nevie Harry čítať z pier?

„Rose, Harry. Harry, Rose,“ predstavila som ich. Usmiali sa na seba.

„Diana mi o tebe rozprávala,“ povedal Harry.

„Vážne? Aj ona mi o tebe rozprávala.“ Prosím, nech nič viac nehovorí. „Som rada, že si tam u vás našla niekoho, komu môže veriť.“ Krásne sa na mňa usmial.

„Mne môže veriť vždy. Nikdy ju nesklamem.“

„Čo povieš na to aby sme sa v rýchlosti zoznámili?“ spýtala sa Rose.

„Som za. Začínaš?“

„Hej. Aké dievčatá sa ti páčia?“ Keď ju najbližšie stretnem, zaškrtím ju.

„Milé, inteligentné, zábavné a také ktorým môžem veriť,“ očkom po mne pokukoval.

„Poznáš nejaké také?“

„Áno, poznám. Jedno také poznám,“ keď to hovoril a vlastne aj potom, sem-tam zablúdil ku mne pohľadom. Zase tie motýle v bruchu. Ale prerývalo sa to aj chuťou zabiť moju najlepšiu kamarátku.

„Dobre viac sa ťa ohľadom toho nepýtam, lebo to by si mi mohol rovno povedať aj meno. A keď sme pri mene, nechceš mi ho prezradiť?“ Asi pôjdem skočiť z mosta. Je tu vlastne nejaký most? Musím to zistiť.

„Nie,“ zasmial sa.

„Ďalšia otázka. Si zaľúbený do toho dievčaťa?“ Ak tu nemajú most, asi skočím pod auto. Alebo, ešte lepšie, pôjdem šoférovať auto. To nebude vyzerať ako samovražda. V časopise bude titulka Opantané dievča si o sebe myslelo, že dokáže šoférovať auto. Vlastne to urobiť nemôžem, pretože by som potom nemohla zaškrtiť Rose. Radšej som zakročila.

„Uf, to je už toľko hodín? Musím sa ísť pripraviť. Prepáč Rose, ale musím končiť, ahoj.“ Perami som ešte dodala toto si ešte odpykáš! Zaklapla som notebook. Harry sa na mňa pozrel a zdvihol jedno obočie.

„Radšej to nerieš.“

„Ale ja to chcem riešiť.“ Rozhodila som rukami.

„Inokedy. Teraz už nemáme čas. Musím sa ísť pripraviť.“ Rezignoval. Chcela som vyčítať  všetko z jeho očí, ale on sa pozeral do zeme. Neriešila som to. Nemala som čas. Asi mi už preskuje, lebo počujem gitaru, pomyslela som si, ale neriešila som to. Namaľovala som, učesala a obliekla. Môj outfit pozostával zo zelených šiat ktoré boli niečo povyše kolien. Od pása sa rozširovali. Fakt lichotili mojej postave. Vošla som do izby a postavila sa pred Harryho. Nepreskakovalo mi. To hral on. A fakt nádherne. Pomaly zdvihol pohľad zo zeme, položil gitaru vedľa seba, premeral si ma od hlavy po päty a unesene sa usmial.

„Si nádherná.“ Začervenala som sa.

„Nepreháňaj. No musím uznať, že aj tebe to sekne.“ Čierne rifle a biela športová košeľa, stál by za hriech. Diana! Nad tým ani nepremýšľaj, zahriakla som sa. Uškrnul sa.

„Ideme?“ Zošli sme dole, rozlúčili sme, Tom mi ešte dal prednášku o tom, že mám byť slušná a Harrymu povedal, že ak sa mi niečo stane, bude mať problém. Uistil ho že to nedopustí a odišli sme.

Ericov dom bol obrovský. Stála tam už kopa áut a hýrilo to životom. Vošli sme dnu a tam bolo ešte viac ľudí. Všade bol hluk, hudba pustená na plné pecky a kopa tancujúcich. Zahliadla som tam Alice a Jessicu ako už tancujú s nejakými chalanmi.

„Čaute, ako sa vám páči párty?“ kričal nejaký chlapec, ktorého som nepoznala.

„Vlastne sme iba teraz prišli, ale vyzerá to super, Eric.“ Takže on je Eric. Bol fakt fešák. Čierne vlasy mal do hora vygélované a iskru v očiach.

„Ako sa voláš?“ otočil sa na mňa.

„Diana.“

„Krásne meno, nechceš si ísť zatancovať?“

„Radšej nie. Kde sa tu dáva voda?“ Pokrčil plecami ako že, nechceš ísť so mnou tancovať? Vodu si nájdi sama, ja sa idem baviť. Harry ma chytil za plece a niekde ma viedol. Doviedol ma k niečomu čo bolo asi bar.

„Čo si dáš?“

„Kofolu.“

Poprosil aj sebe, no len čo ju stihol vypiť, už ho nejaká pipka ťahala tancovať. Pichlo ma pri srdci. Ani som nečakala či sa vráti. Veď keby tam nechcel ísť, tak by nešiel. Je predsa chlapec a je silnejší ako hentá štetka. Odišla som do záhrady, sadla som si na lavičku a začala plakať. Ja hlupaňa som mala pocit, že sa mu páčim aspoň tak ako on mne. Bola som tak naivná! Naivná hlupaňa! Prečo sa vždy musím zaľúbiť nesprávne? Ale teraz som mala pocit, že cíti to isté. Som ja ale hlúpa! Začula som, že sa ku mne niekto blíži, ale nejako som to neriešila. Veď to bola párty. A bolo tam kopec ľudí. Bolo by hlúpe si myslieť že na záhradu nikto nepríde. No začula som aj smiech. Taký trocha opitý smiech. Zmenila som názor. Veľmi opitý smiech.

„Hej kočka! Čo ty tu tak sama robíš? Nechceš spoločnosť? My tu s tebou radi budeme!" Jeden z nich sa ku mne natiahol a začal ma obchytkávať. Snažila som sa ho odkopnúť, ale už boli pri mne všetci traja. Začala som ešte viac plakať a kričať.